Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/14/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalob-cu: G. T., L.. XX.X.XXXX, XXX XX Č. XXX, zast. JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adle-rova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zastúp. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie popretej pohľadávky takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I vedenom pod sp. zn. zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 191/1 vo výške istiny 1 082 EUR a pod číslom 191/2 nákladov z uplatnenia vo výške 209,24 EUR, t. j. spolu vo výške 1 291,24 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 261,46 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2011 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška pohľadávky žalobcu označenej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 191/1 vo výške istiny 1 082 EUR a pod č. 191/2 vo výške nákladov z

uplatnenia 209,24 EUR to je spolu vo výške 1 291,24 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. zo dňa 12.1.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a za správcu ustanovil spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. Prihláškou pohľadávky v stanovenej lehote žalobca ako veriteľ prihlásil do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku. Správca prihlásenú pohľadávku zaradenú do konečného zoznamu pohľadávok žalovaného pod číslom 191/1 v rozsahu istiny 1 200 EUR poprel v rozsahu 1 082 EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 319,85 EUR poprel v rozsahu 14,34 EUR. Správca prihlásenú pohľadávku zaradenú do konečného zoznamu pohľadávok žalovaného pod číslom 191/2 ako náklady z uplatnenia vo výške 209,24 EUR poprel v celom rozsahu. Pohľadávku v časti istiny 1 082 EUR správca poprel čo do vymáhateľnosti s poukazom na to, že aj keď pohľadávka žalobcu vznikla na základe absolútne neplatného právneho úkonu - Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, dôvodom absolútnej neplatnosti je skutočnosť, že žalobcom poskytnutá zábezpeka nie je v súlade s ust. , ktorý vymedzuje taxatívne spôsoby zabezpečenia

práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, dohoda je takisto neplatná z dôvodu podľa ust. , pretože žalobca sa vzdal vopred svojich práv a preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - plnenia, ktoré poskytol žalovanému na základe absolútne neplatného právneho úkonu, dňa 1.8.2010 došlo k premlčaniu pohľadávky 175 EUR, dňa 1.9.2010 došlo k premlčaniu pohľadávky 261 EUR, dňa 29.9.2010 došlo k premlčaniu pohľadávky 225 EUR, dňa 1.11.2010 došlo k premlčaniu pohľadávky 253 EUR a dňa 1.1.2011 došlo k premlčaniu pohľadávky 168 EUR, t.j. spolu došlo podľa právneho názoru správcu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 082 EUR. Zostávajúcu popretú časť prihlásenej pohľadávky vo výške 209,24 EUR predstavujúcu náklady z uplatnenia správca poprel s poukazom na ust. v spojení s ust. , podľa ktorého v prípade úspešného skončenia reštrukturalizácie sa súdne konanie o nárokoch žalobcu zastaví. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 16.8.2010 podanou na Okresný súd Košice I dňa 20.8.2010 vedenou pod sp. zn. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi podľa ust. až 3 bezdôvodné obohatenie vo výške 1 200 EUR s prísl. získané na úkor žalobcu na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá je podľa ust. , , absolútne neplatná. Žalobca poukázal na to, že s dôvodmi neplatnosti „Dohody“ podľa ust. a sa stotožnil v iných konaniach vedených na súde aj súd ako aj správca. Čo sa týka premlčania žalobca poukázal na ust. . V danom prípade žalobca ako zamestnanec mohol teoreticky na základe predmetnej „Dohody“ namietať iba premlčanie svojho záväzku zaplatiť dohodnutú finančnú zábezpeku, ktorú mal na základe bodu 2.2 zaplatiť v štyroch rovnomerných splátkach. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia dohody však úhrada týchto splátok bola dohodnutá tak, že tieto splátky boli zamestnancovi jednostranným úkonom zamestnávateľa započítané, t.j. „strhnuté“ z výšky cestovných náhrad, na ktoré mu vznikol nárok za príslušný mesiac. Uvedený dohodnutý spôsob úhrady zábezpeky teda fakticky vylučoval, aby sa zamestnanec dostal do omeškania so zaplatením zábezpeky, alebo niektorej jej splátky, nakoľko on túto zábezpeku, resp. jej príslušnú splátku ani nikdy nedostal

do fyzickej dispozície, pretože zamestnávateľ mu ju ani nevyplatil. Vzhľadom k tomu nemohlo teda ani teoreticky dôjsť k omeškaniu žalobcu so zaplatením zábezpeky resp. niektorej jej splátky a teda ani nemohla začať plynúť premlčacia doba, po ktorej uplynutí by mohol žalobca namietať premlčanie nároku žalovaného na zaplatenie zábezpeky, resp. niektorej jej splátky. Vzhľadom k tomu, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo na základe neplatnej dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, kde žalobca nemohol namietať

premlčanie, súd podľa právneho názoru žalobcu nemôže s poukazom na ust. prihliadnuť na námietku premlčania žalovaného. Preto prípadná námietka premlčania vznesená žalovaným nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Poukázal aj na ust. a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. a č. . Žalobca si prihlásil aj pohľadávku 319,85 EUR z titulu úrokov z omeškania, ktorú správca poprel iba v rozsahu 14,34 EUR. Žalobca mal za to, že ak správca považuje za zistenú pohľadávku titulom úrokov z omeškania, ktoré môžu vzniknúť iba v prípade existencie platnej pohľadávky, je potrebné z toho vyvodiť záver, že správca považuje za zistenú aj samotnú istinu, t.j. sumu 1 200 EUR. Toto konanie správcu treba považovať za neurčité a nezrozumiteľné, a preto úkon správcu smerujúci k popretiu istiny 1 200 EUR možno považovať za neplatný podľa ust. . Z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne nevydal žalobcovi uvedené bezdôvodné obohatenie, žalobca bol nútený sa svojich nárokov domáhať na súde, v dôsledku čoho mu vznikli trovy konania za súdny poplatok vo výške 72 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 137,24 EUR. Žalovaný svojim správaním zavinil, že žalobca bol nútený vynaložiť sumu vo výške 209,24 EUR na uplatnenie svojich nárokov, a preto táto suma predstavuje náklady z uplatnenia, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.4.2012 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „“) prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovno-pisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizá-cii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doru-čenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a

zánik práva rovnaké právne účin-ky ako uplatnenie práva na súde. Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na na-hliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky do-ručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

Podľa ust. každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou staros-tlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžní-ka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetre-nie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabez- pečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa ust. prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu po-hľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj ziste-

nú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv

spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

Podľa ust. veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uply-nutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd ur-čil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo pora-

die zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa ust. rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo

vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa ust. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepre-

mlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa ust. právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa ust. práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ

so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.

Podľa ust. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie

s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. v znení platnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. v znení platnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a priznal ich v sume 261, EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 261,46 EUR, t. j. za dva úkony právnej pomoci po 57 EUR ( prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd ), za dva úkony právnej pomoci po 58,69 EUR ( písomné vyjadrenie z 3.4.2012 a účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012 ) a režijný paušál 2 x 7,41 EUR a 2 x 7,63 EUR podľa ust. , 14, 15 a 17 vyhl. č.

Hodnotu úkonu právnej pomoci súd určil podľa ust. .

Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. právnemu zástupcovi žalobcu.

Podľa ust. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplat-nený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd roz-

hodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariade-nia pojednávania.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudkov podľa , a uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej

je odvolanie prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené

podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že

napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti možno podať do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné

odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( )