Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-15-2011.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalob-cu: E. L., X.. XX.X.XXXX, L. XX, XXX XX F. XX, zastúp. JUDr. Rado-slavom Hodorom, advokátom, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zastúp. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I vedenom pod sp. zn. 32R/3/2010 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 40/1 vo výške istiny 1 200 EUR a úrokov z omeškania vo výške 125,60 EUR a nákladov z uplatnenia vo výške 361,38 EUR, pod číslom 40/2 vo výške 1 287 EUR a pod číslom 40/3 vo výške 630 EUR, t. j. spolu vo výške 2 910,19 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 261,46 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2011 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška prihlásenej pohľadávky žalobcu označenej v konečnom
zozname pohľadávok pod číslom 40/1 vo výške istiny 1 200 EUR a úrokov z omeškania vo výške 125,60 EUR a nákladov z uplatnenia vo výške 361,38 EUR, pod číslom 40/2 vo výške
1 039,91 EUR a pod číslom 40/3 vo výške 183,30 EUR, t. j. spolu vo výške 3 038,21 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. 32R/3/2010 zo dňa 12.1.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a za správcu ustanovil spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. Prihláškou pohľadávky v stanovenej lehote žalobca ako veriteľ prihlásil do reštrukturalizačného konania svoje pohľadávky. Správca prihlásené pohľadávky označené ako č. 40/1, 40/2 a 40/3 posúdil takto: 1. pohľadávku evidovanú pod č. 40/1 v rozsahu istiny 1 200 EUR, úroku z omeškania vo výške 125,60 EUR a nákladov z uplatnenia vo výške 361,38 EUR poprel v celom, 2. pohľadávku evidovanú pod č. 40/2 v rozsahu istiny 1 287 EUR a úroku z omeškania 179,61 EUR poprel tiež v celom rozsahu, 3. pohľadávku evidovanú pod č. 40/3 v rozsahu istiny 630 EUR a úroku z omeškania 83,10 EUR poprel tiež v celom rozsahu. Pohľadávku v časti istiny 1 200 EUR správca poprel čo do vymáhateľnosti s poukazom na to, že aj keď pohľadávka žalobcu vznikla na základe absolútne
neplatného právneho úkonu - Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, dôvodom absolútnej neplatnosti je skutočnosť, že žalobcom poskytnutá zábezpeka nie je v súlade s ust. § 20 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., ktorý vymedzuje taxatívne spôsoby zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, dohoda je takisto neplatná z dôvodu podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., pretože žalobca sa vzdal vopred svojich práv a preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - plnenia, ktoré poskytol žalovanému na základe absolútne neplatného právneho úkonu, dňa 29.4.2009 došlo k premlčaniu pohľadávky 348 EUR, dňa 1.6.2009 došlo k premlčaniu pohľadávky 369 EUR, dňa 1.7.2009 došlo k premlčaniu pohľadávky 300 EUR a dňa 1.8.2009 došlo k premlčaniu pohľadávky 183 EUR, t.j. spolu došlo podľa právneho názoru správcu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 200 EUR. Popretú časť prihlásenej pohľadávky vo výške 361,38 EUR predstavujúcu náklady z uplatnenia správca poprel s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na dikciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania konštitutívnou právnou skutočnosťou zakladajúcou právo účastníka konania požadovať od protistrany priznanú náhradu trov konania a z dôvodu, že predmetné konanie neskončilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Podľa právneho názoru správcu pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania v prihlásenej výške doposiaľ nevznikla. Prihlásenú pohľadávku vo výške 1 039,81 EUR predstavujúcu nevyplatené cestovné náhrady za mesiac 09/2009 a prihlásenú pohľadávku vo výške 183,30 EUR predstavujúcu cestovné náhrady za mesiac 10/2009, na ktorých vyplatenie vznikol žalobcovi nárok podľa ust. § 13 ods. 1 až ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z. správca poprel z dôvodu, že žalobca k prihláške nepredložil žiadne listiny preukazujúce jeho pohľadávku. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 4.12.2009 podanou na Okresný súd Košice I dňa 4.1.2010, ktorá sa vedie pod sp. zn. 38C/98/2010 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi podľa ust. § 222 ods.1 až ods. 3 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie vo výške 1 200 EUR s príslušenstvom, získané na úkor žalobcu na základe Dohody o poskytnutí finančnej
zábezpeky, ktorá je podľa ust. § 17 ods. 1, § 18, § 20 Zákonníka práce absolútne neplatná. Touto žalobou sa žalobca ďalej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné náhrady za mesiac 09/2009 vo výške 1 039,81 EUR a cestovné náhrady za mesiac 10/2009 vo výške 183,30 EUR, na ktorých vyplatenie vznikol žalobcovi nárok podľa ust. § 13 ods. 1 až ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z.. Konajúci súd platobným rozkazom sp. zn.
10Ro/3/2010 zo dňa 3.3.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 423,21 EUR s prísl. a nahradiť žalobcovi trovy konania, a to súdny poplatok 145 EUR a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 216,38 EUR. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. S poukazom na ust. § 118 ods. 4 ZKR je toto konanie prerušené. Žalobca mal za to, že z ust. § 172 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že aj v skrátenom konaní dospel súd pri hodnotení predložených dôkazov k záveru o právnom nároku žalobcu voči žalovanému, a preto vydal platobný rozkaz. Platobný rozkaz môže súd vydať aj bez výslovnej žiadosti žalobcu, ak na základe vykonaných dôkazov dospeje k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný a v súlade so zákonom. Z toho dôvodu aj vydaný platobný rozkaz možno považovať za súdom objektivizované zistenie skutkového stavu a stotožnenie sa s právnou argumentáciou žalobcu. Preto možno prihlásenú pohľadávku poprieť len čo do výšky, nakoľko vymáhateľnosť a právny dôvod boli už predmetom rozhodovania konajúceho súdu. Mal za to, že dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky je v časti, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť finančnú zábezpeku za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi neplatná podľa ust. § 17 ods. 1 Zákonníka práce, pretože sa týmto žalobca vopred vzdal nároku na poskytnutie cestovných náhrad v plnej výške. Podľa ust. § 20 ods. 1 Zákonníka práce možno práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečiť len taxatívne vymenovanými spôsobmi, a to dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva, čo predmetná dohoda nespĺňa. Navyše z predmetnej dohody vyplýva, že žalovaný môže poskytnutú finančnú zábezpeku započítať so vzniknutou škodou a preto sa žalobca vopred vzdal aj práva na ( predchádzajúce ) prerokovanie požadovanej náhrady škody. S uvedenými dôvodmi neplatnosti dohody sa stotožnil konajúci súd v iných konaniach medzi bývalými zamestnancami žalovaného a žalovaným ako zamestnávateľom ako aj samotný správca. Čo sa týka premlčania žalobca poukázal na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca ako zamestnanec mohol teoreticky na základe predmetnej „Dohody“ namietať iba premlčanie svojho záväzku zaplatiť dohodnutú finančnú zábezpeku, ktorú mal na základe bodu 2.2 zaplatiť v štyroch rovnomerných splátkach. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia dohody však úhrada týchto splátok bola dohodnutá tak, že tieto splátky boli zamestnancovi jednostranným úkonom zamestnávateľa započítané, t.j. „strhnuté“ z výšky cestovných náhrad, na ktoré mu vznikol nárok
za príslušný mesiac. Uvedený dohodnutý spôsob úhrady zábezpeky teda fakticky vylučoval, aby sa zamestnanec dostal do omeškania so zaplatením zábezpeky, alebo niektorej jej splátky, nakoľko on túto zábezpeku, resp. jej príslušnú splátku ani nikdy nedostal do fyzickej dispozície, pretože zamestnávateľ mu ju ani nevyplatil. Vzhľadom k tomu nemohlo teda ani teoreticky dôjsť k omeškaniu žalobcu so zaplatením zábezpeky resp. niektorej jej splátky a teda ani nemohla začať plynúť premlčacia doba, po ktorej uplynutí by mohol žalobca namietať premlčanie nároku žalovaného na zaplatenie zábezpeky, resp. niektorej jej splátky. Vzhľadom k tomu, že k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného došlo na základe neplatnej dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, kde žalobca nemohol namietať premlčanie, súd podľa právneho názoru žalobcu nemôže s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka prihliadnuť na námietku premlčania žalovaného. Preto prípadná námietka premlčania vznesená žalovaným nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/191/96 a č. 3Cdo/49/96. Pokiaľ sa jedná o popretie nákladov z uplatnenia, žalobca mal za to, že správca poprel iba výšku pohľadávky, čo by znamenalo, že existenciu pohľadávky z právneho dôvodu správca uznáva, ale neuznáva iba jej časť, t.j. výšku. Správca však poprel celé náklady z uplatnenia prihlásenej pohľadávky a nie iba ich
nejakú časť ( výšku ), a preto tento postup správcu, kedy vo výpise ako formálny dôvod popretia pohľadávky uviedol výšku pohľadávky, ale samotný obsah odôvodnenia popretia pohľadávky obsahuje právny dôvod popretia, možno považovať za neurčitý ( nezrozumiteľ-ný ), a preto neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o dôvod popretia pohľadávky s poukazom na nepredloženie listín preukazujúcich dôvodnosť nároku, poukázal žalobca na to, že podľa ust. § 121 ods. 1 ZKR prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Uviedol, že z ust. § 122 ods. 6 ZKR nevyplýva, či listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške je potrebné pripojiť k prihláške doručovanej správcovi alebo doručovanej súdu a ani to, či je ich potrebné pripojiť k obom. Mal za to, že si žalobca mohol vybrať ku ktorej prihláške listiny pripojí. Žalobca si predmetnú pohľadávku už uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Koši- ce I pod sp. zn. 38C/98/2010. V tomto konaní predložil súdu všetky listiny preukazujúce údaje o prihlásených pohľadávkach. Keďže konajúci súd vo veci 38C/98/2010 je totožný s konkurzným súdom, mal za to, že tieto listiny je potrebné považovať za listiny v zmysle ust. § 122 ods. 6 ZKR. Uviedol tiež, že tieto listiny sa v čase začatia reštrukturalizačného konania nachádzali na súde a správca mal možnosť sa s nimi oboznámiť a posúdiť ich dôvodnosť.
Súd zistil, že pri súčte výšky pohľadávok vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, došlo k zrejmej nesprávnosti, keď žalobca uviedol, že spolu pohľadávky 1 200 EUR + 125,60 EUR + 361,38 EUR + 1 039,91 EUR + 183,30 EUR predstavujú 3 038,21 EUR, pričom správne mala byť uvedená suma 2 910,19 EUR.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.4.2012 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.
Podľa ust. § 121 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „ZKR“) prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovno-pisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizá-cii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doru-čenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účin-ky ako uplatnenie práva na súde. Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na na-
hliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky do-ručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.
Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou staros-tlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžní-ka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetre-nie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabez-pečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie
tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu po-hľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj ziste-
nú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv
spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
Podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uply-nutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd ur-čil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo pora-
die zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa ust. § 124 ods. 6 ZKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepre-
mlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa ust. § 13 zák. č. 283/2002 Z.z. pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10%. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cu-
dzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16). So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne
od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25%. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti
spôsobom ustanoveným v odseku 7. Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
Podľa ust. § 17 zák. č. 311/2001 Z.z. právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak
vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa ust. § 20 zák. č. 311/2001 Z.z. práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.
Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 261,46 EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 261,46 EUR, t. j. za dva úkony právnej pomoci po 57 EUR ( prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd ), za dva úkony právnej pomoci po 58,69 EUR ( písomné vyjadrenie z 3.4.2012 a účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012 ) a režijný paušál 2 x 7,41 EUR a 2 x 7,63 EUR podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Hodnotu úkonu právnej pomoci súd určil podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 655/2004 Z.z..
Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Podľa ust. § 153a O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplat-nený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd roz-
hodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariade-nia pojednávania.
Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej
je odvolanie prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti možno podať do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné
odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )