Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-13-2022.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa utrpela pracovný úraz dňa 02. 04. 2009 pri zrážke s vysokozdvižným vozíkom, pri ktorej došlo k poraneniu pravého predkolenia, trieštivej zlomenine pravého predkolenia s devastačným poškodením mäkkých častí, ktorá bola riešená operačne zavedením osteosyntetického materiálu s následnou rehabilitáciou. V súvislosti s týmto pracovným úrazom si žalobkyňa uplatnila nárok na úrazovú rentu. Žalovaná rozhodnutím č. 5745-9/2011-BA zo dňa 13. 04. 2011 priznala žalobkyni úrazovú rentu z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 75%. Následne došlo rozhodnutím žalovanej zo dňa 29. 01. 2013 k zníženiu úrazovej renty z dôvodu, že posudkový lekár znížil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne zo 75% na 50%. Následne žalobkyňa opakovane požiadala o prehodnotenie úrazovej renty. O týchto jej žiadostiach rozhodla žalovaná, ústredie rozhodnutiami zo 17. 09. 2014, 04. 09. 2015, 08. 06. 2016, 16. 06. 2021, 04. 11. 2021 tak, že nepriznala žalobkyni nárok na zmenu sumy úrazovej renty.
2. Žiadosťou zo dňa 27. 12. 2021, doručenou pobočke žalovanej dňa 28. 12. 2021, požiadala žalobkyňa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXXX- XX/XXXX zo dňa 08. 02. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne zamietla na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v celkovom posudku zo dňa 19. 01. 2022 dospela k záveru o nepreukázaní zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne a v dôsledku toho nezmenenej stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 50%.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. 06. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínskou záležitosťou, pričom právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti bola zverená výlučne do kompetencie posudkovým lekárom žalovanej. Účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako ju vykonávala pred ich vznikom. Je nevyhnutné odlíšiť tie zdravotné ťažkosti, ktoré nevznikli u žalobkyne následkom pracovného úrazu ako poistnej udalosti v zmysle zákona o sociálnom poistení. Posudková lekárka pobočky aj posudková lekárka ústredia (po doplnení lekárskeho vyšetrenia žalobkyne úrazovým chirurgom) po preskúmaní zdravotného stavu žalobkyne zotrvali na nezmenenom poklese jej pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. Žalovaná považovala závery posudkových lekárok za logické, dostatočne odôvodnené, založené na konkrétnych dôkazoch, zohľadňujúce žalobkyňou predložené lekárske správy. Prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s legislatívou, obsahovalo posúdenie všetkých dostupných listinných dôkazov, vychádzalo z úplne zisteného skutkového stavu veci.
Správna žaloba – žalobné body
5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. V žalobe vyjadrila nesúhlas so záverom žalovanej, že nemá nárok na zvýšenie úrazovej renty. Uviedla, že neprešla preventívnou prehliadkou na vysokozdvižný vozík, nakoľko firma OZO a.s., v ktorej sa jej úraz stal, už nefunguje. Žiadala, aby jej bola priznaná úrazová renta vo výške 100%.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode zhrnula priebeh administratívneho konania. S poukazom na § 88 ods. 1, § 89 ods. 4 , § 153 4 písm. a), § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konštatovala, že posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínskou záležitosťou, pričom právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti bola zverená výlučne do kompetencie posudkovým lekárom žalovanej. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/13/2016 zo dňa 19. 01. 2017 vymenovala základné zásady určenia poklesu pracovnej schopnosti na účely posudzovania nároku na úrazovú rentu. Konštatovala, že v súlade s týmito zásadami postupovala pri posudzovaní zmeny poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne posudková lekárka pobočky aj posudková lekárka ústredia, pričom obe po preskúmaní zdravotného stavu žalobkyne zotrvali na nezmenenom poklese pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. Nimi určený pokles pracovnej schopnosti je odôvodnený, dôkazmi podložený a zrozumiteľne vysvetlený. Lekárskymi správami, ktoré žalobkyňa predložila k žalobe, obe posudkové lekárky disponovali. Žalovaná zhrnula konštatovania obsiahnuté v lekárskych správach posudkových lekárok a uzavrela, že zdravotný stav žalobkyne sa od roku 2013, kedy došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti zo 75% na 50%, nezmenil. Podľa žalovanej je argumentácia v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí správna a zákonná a námietky žalobkyne sú bezpredmetné, nakoľko žalobkyňa nepredložila taký dôkaz, ktorý by odôvodňoval zmenu poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.
7. V replike žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s vyjadrením žalovanej. Uviedla, že zamestnávateľ OZO a.s. ju nepreradil na výkon inej práce, ale ukončil s ňou pracovný pomer pre poškodenie zdravia. Odvtedy sa nemôže zamestnať, lebo neprejde preventívnou prehliadkou. Následne žalovaná doplnila, že sa zamestnala na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú predkladá. Zároveň pripojila rozhodnutie žalovanej č.
XXXXX-XXX/XXXX-XX zo dňa 03. 07. 2023 o zvýšení vyplácanej sumy úrazovej renty od 01. 07. 2023 v zmysle § 293fzd ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa doplnila fotodokumentáciu.
8. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku.
Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
9. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení; poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
11. Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
13. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
14. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
15. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
16. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-27Sa/13/2022.
23. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených v spojení s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.
24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na príslušnej pobočke žalovanej požiadala o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Žalovaná žiadosť žalobkyne zamietla na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky dňa 19. 01. 2022, z dôvodu nezmenenej stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní, na podklade opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a miery poklesu jej pracovnej schopnosti posudkovou lekárkou ústredia.
25. Medzi účastníkmi nebol spor o tom, že žalobkyňa utrpela dňa 02. 04. 2009 pracovný úraz, v súvislosti s ktorým si uplatnila nárok na úrazovú rentu. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 13. 04. 2011 priznala žalobkyni úrazovú rentu z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 75% a následne došlo rozhodnutím žalovanej zo dňa 29. 01. 2013 k zníženiu úrazovej renty z dôvodu, že posudkový lekár znížil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne zo 75% na 50%. Žalobkyňa odvtedy viackrát požiadala žalovanú o prehodnotenie úrazovej renty, avšak žalovaná na podklade opätovného posúdenia zdravotného stavu žalovanej opakovane dospela k záveru, že niet dôvodu na zmenu sumy úrazovej renty, keďže nebola jednoznačne zistená príčinná súvislosť medzi ďalšími zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a utrpeným pracovným úrazom.
26. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne a príčinnej súvislosti zdravotných ťažkostí žalobkyne s utrpeným pracovným úrazom. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali, ak vo vzťahu k žalobkyni určili mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. V tejto súvislosti žalobkyňa žiadala určenie miery poklesu
pracovnej schopnosti v rozsahu 100% z dôvodu, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce, a teda túto prácu nemôže vykonávať ako celok.
27. Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu účinnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%- nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. (z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 zo dňa 15. 12. 2021)
28. V tomto smere potom neobstojí námietka žalobkyne, že nakoľko v dôsledku pracovného úrazu s ňou bol ukončený pracovný pomer a nevie sa už zamestnať ako vodič (manipulant) vysokozdvižného vozíka, mala by jej automaticky prislúchať 100%-tná miera poklesu pracovnej schopnosti. Skutočnosť, že zamestnávateľ z rôznych organizačných príčin, či z dôvodu efektivity práce, žalobkyňu nemal možnosť preradiť na vykonávanie inej práce, a ani jej neponúkol možnosť pracovať na tzv. skrátený úväzok, nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá preukázať 100%-ný pokles pracovnej schopnosti žalobkyne. Ustálenie konečnej miery poklesu pracovnej schopnosti je úlohou, ktorá je výlučne zverená posudkovým lekárom a jej výška nesmie závisieť od toho, či konkrétny zamestnávateľ vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti má možnosť dotknutého zamestnanca ďalej zamestnávať na skrátený pracovný úväzok, alebo ho preradiť na inú prácu. Úrazová renta totiž neslúži na kompenzáciu nemožnosti vykonávania niektorých z pôvodne vykonávaných činností spôsobenej situáciou zamestnávateľa, respektíve inými okolnosťami, než priamo pracovným úrazom. Dôležité je, či pôvodne vykonávané pracovné úkony žalobkyňa napriek utrpenému pracovnému úrazu z pohľadu svojho zdravotného stavu vykonávať môže, alebo nie. Rovnako je potrebné odlišovať spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu na pracovnoprávne účely a na účely úrazovej renty. Pokiaľ žalobkyni klesla spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu o akýkoľvek podiel, bolo povinnosťou zamestnávateľa žalobkyňu preradiť na inú pracovnú pozíciu, respektíve s ňou skončiť pracovný pomer. Zo strany zamestnávateľa je totiž na výkon práce potrebná úplná schopnosť vykonávať prácu. Rovnako tak lekári pracovného lekárstva boli povinní označiť žalobkyňu ako nespôsobilú vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, ak jej spôsobilosť v akomkoľvek rozsahu klesla. 29. Posudzovanie zdravotného stavu patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov príslušných orgánov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na zvýšenie úrazovej renty sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. V danej konkrétnej veci správny
súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
30. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom lekárskom posudku z 19. 01. 2022 (aj v spojení s lekárskym posudkom z 09. 03. 2022 vyhotoveným z dôvodu podaného odvolania) v súvislosti s pracovnou rekomandáciou nepripustil možnosť pracovného zaradenia žalobkyne na pôvodnom pracovisku ako vodič vysokozdvižného vozíka, pričom určil obmedzenie spočívajúce v nemožnosti nadmernej záťaže dolných končatín a odporučil vykonávať ľahké manuálne práce, čomu zároveň zodpovedala 50%-ná miera poklesu pracovnej schopnosti. Posudkový lekár žalovanej (ústredia) v lekárskom posudku z 02. 06. 2022 po doplnení výsledkov vyšetrenia z úrazovej chirurgie dňa 18. 05. 2022 dospel k záveru, pri súčasnom zachovaní 50%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, že žalobkyňa na pôvodne vykonávanú prácu na pôvodnom pracovisku je spôsobilá s obmedzeniami spočívajúcimi v skrátenom pracovnom úväzku za súčasnej nemožnosti nadmernej záťaže dolných končatín a odporučil vykonávať ľahké manuálne práce. V celkovom posudku uviedol, že stav žalobkyne sa od roku 2013, kedy došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty z 75% na 50% nezmenil. Ovládanie vysokozdvižného vozíka je možné volantom a dvoma pedálmi a pri dokumentovanej svalovej sile na IV. stupeň, normálnej inervácii pravého predkolenia a zachovanej plantárnej flexii je schopná vykonávať pôvodnú prácu na skrátený pracovný úväzok 4 až 6 hodín denne.
31. Posúdenie zdravotného stavu poškodeného pracovným úrazom a jeho následkov spočívajúcich v poklese pracovnej schopnosti vyžaduje lekárske znalosti a je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi lekárskych posudkov posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Správny súd zvýrazňuje, že určenie miery poklesu pracovnej schopnosti a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne je v plnej kompetencii posudkového lekára. Posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, preto posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho orgánu úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.
32. Žalovaná namietala, že nie je spôsobilá na výkon svojej pôvodnej práce, ktorej pracovnou náplňou bola obsluha vysokozdvižného vozíka a že opakovane neprešla posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na výkon tejto práce. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovanej ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobkyne vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie. Žalovaná ich s ohľadom na ich charakter i časovú postupnosť vyhodnotila ako nesúvisiace s utrpeným pracovným úrazom, keďže jednoznačne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nimi a utrpeným pracovným úrazom. Na rozdiel od posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia výlučne vo vzťahu k posudzovaniu poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom, pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na výkon manipulanta vysokozdvižného vozíka lekári museli prihliadať komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, nielen na tie, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s pracovným úrazom a ktoré sú ťažiskové pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne posudkovým lekárom na účely úrazovej renty. Subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania, avšak následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery.
33. Pokiaľ ide o dôkazy – lekárske správy – predložené žalobkyňou v správnom súdnom konaní, tieto boli zohľadnené v posudkoch posudkových lekárov žalovanej. Žalobkyňa nepredložila žiadne také lekárske správy, ktoré by spochybňovali závery v uvedených posudkoch posudkových lekárov. Vo vzťahu k ďalším dôkazom predloženým žalobkyňou v správnom súdnom konaní (fotodokumentácia, dohoda o pracovnej činnosti) správny súd uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci
a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že žalovaná a orgán verejnej správy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobkyne o zvýšenie úrazovej renty. Správny súd nezistil dôvod podľa § 120 písm. a) SSP, aby boli vykonané dôkazy predložené žalobkyňou, ktoré žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla orgánom verejnej správy v rámci administratívneho konania v zmysle požiadavky stanovenej v § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.
34. Správny súd považuje za potrebné dodať k žalobným dôvodom žalobkyne, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené.
35. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a preto dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď bez jednoznačne zistenej príčinnej súvislosti medzi ďalšími zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a utrpeným pracovným úrazom správne skonštatovalo, že nebol dôvod na zmenu sumy úrazovej renty. Správne preto žalovaná odmietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo konštatované, že nárok na zmenu sumy úrazovej renty žalobkyňa nemá. Správny súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.