Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-4-2012.pdf
PDF · 85.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-9T/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v senáte zloženom z predsedu Mgr. Evy Straškovej a prísediacich Vlasty Lunterovej a Anny Gemerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný E. Z., nar. XX. XX. XXXX B. V., trvale bytom K., V. XXX/X, prechodne bytom K., X.. S. XXX/X, živnostník, r. č.: XXXXXX/XXXX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1/
v januári 2010 v presne nezistený deň v spoločnej domácnosti v Neninciach na ul. Petőfiho č. XXX/X sa pohádal so svojou družkou U. D., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal sa jej zabitím, kričal, že nestihne ani zavolať políciu, poškodená mala obavu z jeho hrozieb,
2/
v stave podnapilosti v presne nezistený deň vo februári 2010 na tom istom mieste poudieral najskôr päsťami po tele Q. D., nar. XX. XX. XXXX a kričal na neho ako aj na svoju družku U. D. a O. D., nar. XX. XX. XXXX, aby vypadli z jeho domu, že ich pozabíja, všetci traja poškodení mali obavu z jeho hrozieb a z domu ušli,
t e d a
1/, 2/
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
1/, 2/
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe.
odôvodnenie:
Dňa 05. 01. 2012 námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši podala na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného E. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Obžalovaný E. Z. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že i keď mali s bývalou družkou U. D. problémy počas svojho spolunažívania necíti sa byť vinným zo žalovaných skutkov. Pokiaľ ide o Q. D., ktorý je synom jeho bývalej družky, obžalovaný uviedol, že sa s družkou nevedeli dohodnúť na jeho výchove od počiatku a on ho už dlhšiu dobu podozrieval, že berie nejaké drogy a v týchto súvislostiach poukázal i na tú skutočnosť, že Q. D. mu odcudzil lieky, ktoré bral proti bolesti. Poprel, že by sa niekedy vyhrážal zabitím niektorému z príslušníkov domácnosti, popieral tiež, že by týchto nejakým spôsobom obmedzoval, či už pozeraním televízie, prístupe k jedlu a podobne.
Súd vypočul svedkyňu poškodenú U. D., ktorá s obžalovaným dlhodobo žila v spoločnej domácnosti a má s obžalovaným dve dcéry A. a B.. Spolužitie s obžalovaným popisovala ako problematické, keďže obžalovaný podľa jej vyjadrenia často požíval alkoholické nápoje a z tohto dôvodu aj opakovane opustila spoločnú domácnosť. Keďže však obžalovaný stále sľuboval, že dôjde k náprave, vrátila sa do spoločnej domácnosti, k náprave však so strany obžalovaného nedošlo. Tvrdila tiež, že syn Q. D., ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu, v dôsledku správania sa obžalovaného sa pokúsil v marci roku 2011 o samovraždu užitím liekov a podrezaním rúk. Podľa tejto svedkyne sa obžalovaný vyhrážal zabitím jej i jej synovi Q. a sestre O. D., ktorá bola na návšteve v ich domácnosti vo februári v roku 2010. Svedkyňa tiež uvádzala, že obžalovaný sa nestaral o ich spoločné deti, o domácnosť, vyčleňoval si potraviny, ktoré mohol konzumovať len on a vyvolával hádky pokiaľ si niektoré z detí alebo ona zobrali z potravín, ktoré boli len pre neho. Pokiaľ ide o správanie sa obžalovaného vo februári 2010 svedkyňa uviedla, že po tom, čo prišla dcéra A. za ňou, aby ju obula, začali sa s obžalovaným hádať, obžalovaný kričal na syna Q., poučoval svedkyňu ako má tohto vychovávať, táto obžalovanému uviedla, že sa nemá starať do výchovy jej syna Q., s ktorým mal obžalovaný odpočiatku zlé vzťahy. Následne podľa svedkyne jej sestra O. D. povedala, aby išli radšej preč, medzitým vybehol syn Q. z domu, za ním obžalovaný a ako svedkyňa spoločne s obidvomi dcérami a O. D. odchádzali z domu stretli sa s obžalovaným, ktorý sa vracal. Obžalovaný mal podľa svedkyne i vtedy vypité a bol agresívny hlavne k Q.. Z obžalovaného mala aj v tento deň svedkyňa strach. Svedkyňa U. D. uviedla, že sa jej obžalovaný opakovane vyhrážal zabitím aj keď boli sami, vždy to však bolo pod vplyvom alkoholu, na druhý deň sa správal obžalovaný ako keby sa nič nestalo. Obžalovaný bol nespokojný so správaním jej syna Q., ktorému vyčítal zlé známky aj správanie sa v rodine. Pokiaľ ide o Y. K., ktorý mal byť kamarátom syna Q. D., tento sa mal v ich domácnosti po tom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, zdržiavať len cez víkendy, pretože tento mal pomáhať Q., ktorý bol v zlom psychickom stave. Poprela však akýkoľvek vzťah s týmto človekom i keď priznala, že si v priebehu trvania väzby obžalovaného hľadala priateľa cez internet. Svedkyňa ďalej priznala, že jej syn Q. D. spoločne aj s Y. K. odcudzili veci, ktoré boli vo vlastníctve obžalovaného a ktoré slúžili pre výkon jeho živnosti.
Svedkyňa O. D., ktorá je sestrou poškodenej U. D. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný v čase jej pobytu v ich domácnosti kričal, že ich zabije, vyhadzoval ich, posielal ich preč a k tomuto konfliktu došlo po tom, ako sa dcéra obžalovaného a poškodenej prišla za matkou, aby ju obula a popísala situáciu tak, ako aj U. D.. Táto svedkyňa uviedla, že inokedy nebola svedkom žiadneho agresívneho konania obžalovaného, ale podľa nej obžalovaný často požíval alkoholické nápoje a jej sestra U. sa na neho veľakrát sťažovala, tento jej však sľuboval, že dôjde k zmene v jej správaní. Táto svedkyňa vedela o prítomnosti Y. K. v dome ako kamaráta Q., ktorý správal v izbe u Q. a tak isto mala vedomosť, že roztržky medzi obžalovaným a poškodenou trvali dlhšiu dobu, cca 3 roky.
Podľa Q. D., syna U. D., sa obžalovaný k nemu správal zle, vo februári roku 2010 došlo k roztržke medzi ním a jeho matkou, keď obžalovaný nenašiel topánky pre sestru A., následne obžalovaný svedka udrel, naháňal ho až von z domu a vyhrážal sa, že ich zabije ak nevypadnú, na čo on spoločne s matkou aj sestrami a O. D. opustili dom v Neninciach. Tento svedok sa nepamätal na iné situácie, kedy sa
obžalovaný vyhrážal príslušníkom domácnosti, matka sa však často sťažovala na obžalovaného. Pokiaľ ide o zlý vzťah s obžalovaným, tento svedok charakterizoval tak, že mali rôzne názory, napr. na hudbu, tiež uviedol, že mu obžalovaný nedával riadne jesť. V čase neprítomnosti matky varil len polievky a nemohol si brať z chladničky jedlo, ktoré chcel. Priznal, že zobral obžalovanému určité veci spoločne s Y. K., predal vŕtačku a následne si kúpil potraviny a cigarety. Tak isto priznal, že vzal obžalovanému lieky (Tramal), lebo ho bolel chrbát. Tento svedok tvrdil, že mu obžalovaný nič nedovolil, ani posilňovať. Pokiaľ ide o bývanie Y. K. v ich domácnosti svedok uviedol, že mu tento pomáhal z depresií, aj jeho matke U. D., motivačne ho poučoval a spával u nich 2 - 3 mesiace. Iniciátorom tohto bývania Y. K. bola jeho matka U. D., s ktorou si Y. K. dobre rozumel, boli priatelia. Y. K. cez víkendy väčšinou varil a pomáhal aj s inými domácimi prácami, svedok sa však v K. sklamal. Svedok D. tvrdil, že obžalovaný bol brutálny k nemu.
Ďalej súd vypočul svedkov Y. Z., ktorý je bratom obžalovaného a jeho manželku U.. Títo svedkovia bývajú v dvojgeneračnom dome, v jednej časti bývali oni a v druhej časti obžalovaný spoločne s družkou U. D. a deťmi. Títo svedkovia uviedli, že nie je pravdou, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere ani to, že by bol agresívny. Zároveň tiež obaja uvádzali, že sa nenavštevovali navzájom, pretože od toho času, ako začal obžalovaný žiť s U. D. neudržiavali bližšie vzťahy práve v dôsledku správania sa U. D.. Pokiaľ títo svedkovia počuli hádky s časti domu obžalovaného a D., väčšinou bolo počuť len hlas U. D..
Súd tiež vypočul svedkyne D., F., Q. Z. a vykonal dokazovanie zápisnicami o výsluchu svedkov S., Š., Š., S., MUDr. Q., zápisnicami o konfrontáciách, lekárskymi správami, správou ÚPSVaR Veľký Krtíš, fotokópiou spisu Obvodného úradu Veľký Krtíš, návrhom na schválenie právneho úkonu, správou Obecného úradu Nenince, odpisom z registra trestov obžalovaného, znaleckými posudkami a pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C 195/1996.
Po vykonaní dostupných dôkazov, ich vyhodnotení jednotlivo aj súhrnne dospel súd k záveru, že obžalovaný sa konania, ktoré mu je kladené za vinu obžalobou dopustil. Na rozdiel od obžaloby však obe tieto súd kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Z tohto konania obžalovaného usvedčuje jeho bývalá družka U. D., syn družky Q. D. i svedkyňa O. D.. Napriek tomu, že obžalovaný popiera akúkoľvek agresivitu zo svojej strany, súd musí poukázať i na dôvody rozvodu jeho manželstva s A. Z., manželstvo týchto rozvádzal Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní sp. zn. 3C 195/1996 a navrhovateľka A. Z. aj vo svojom návrhu aj v priebehu konania poukazovala na agresivitu obžalovaného voči nej. Pokiaľ však ide o výpovede Q. D. i U. D. súd bral do úvahy aj znalecké posudky, ktoré boli vypracované znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na svedkyňu poškodenú U. D., podľa ktorého v posledných mesiacoch trpela poruchou nálady, ktorá má zrejme viac príčin a stav tejto je nanajvýš prechodný. Nezistili u tejto žiadne prejavy duševnej poruchy či choroby, len osobnostné, povahové a temperamentné prejavy. Podľa znalca z odboru psychológie u U. D. ide o osobnosť s akcentovaným sklonom k negatívnemu emočnému reagovaniu, sklon k depresívnemu prežívaniu reality a konfliktné partnerské súžitie ju negatívne ovplyvnilo. U posudzovanej sú vykazované len čiastočné príznaky syndrómu týranej ženy, zároveň tiež súd bral do úvahy znalecké posudky vpracované na Q. D., podľa ktorých v čase, kedy došlo k samovražednému pokusu okolnosti svedčia skôr pre použitie psychoaktívnych liekov alebo drog a toto konanie nemalo zrejme pôvod v konaní obžalovaného. Znalec tiež poukázal, že u Q. D. jednou z príčin porúch nálady subdepresia má pôvod z časti aj vo vlastnom strachu s následkom vlastného správania. Zneužívanie u Q. D., pokiaľ ide o návykové látky bolo preukázané. Q. D. nedisponuje potrebnou sústredenosťou ani sebadisciplínou a sebaovládaním. Súd teda uznal obžalovaného vinným ako uvádza v oboch prípadoch z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože tento sa či už svojej družke U. D., Q. D. i O. D. vyhrážal zabitím takým spôsobom, že to u týchto osôb vzbudilo dôvodnú obavu a tohto konania sa dopustil na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. blízkej osobe. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Úmysel obžalovaného nútiť zúčastnené osoby k odchodu nebol preukázaný pri skutku v bode 2/.
V súvislosti s otázkou trestu mal súd preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, bral teda pri ukladaní trestu do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného podľa § 36 písm. j) Tr. zák., zároveň bral do úvahy jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac
trestných činov a uložil mu podľa § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov ako trest postačujúci pre jeho nápravu, výkon tohto mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov s probačným dohľadom podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. a zároveň mu podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe, keďže protiprávneho konania sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).