Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-775-2007.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/775/2007
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, proti povinnému: S., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. Ex 1540/07, o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Záhradnícka ul. č. 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol Okresným súdom Dolný Kubín poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa XX.XX.XXXX, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod č. K. zo dňa XX.XX.XXXX.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd opätovne ex offo preskúmal v zmysle § 103 OSP, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno v začatej exekúcii pokračovať a je nutné ju v celom rozsahu zastaviť.
Preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. K. mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 14.07.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €). Povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 16.000,- Sk (531,10 €) v desiatich mesačných splátkach po 3.600,- Sk (119,50 €). Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „všeobecné podmienky“).
Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. K. vyplýva, že oprávnený podal dňa 27.02.2007 na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 28.640,- Sk (950,67 €) s prísl., keďže povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Vzhľadom na podstatné porušovanie zmluvných ustanovení povinným bola platnosť zmluvy ukončená. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. K. zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému sumu 37.952,- Sk (1.259,78 €), úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 28.400,- Sk (942,71 €) od 14.02.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 8.300,- Sk (275,51 €). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2007 a vykonateľnosť dňa 13.04.2007.
Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 11.06.2010.
V čase uzavretia zmluvy (14.07.2006) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (14.07.2006) rovnako aj zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené „spotrebiteľskou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Na základe vyššie uvedených skutočností súd jednoznačne konštatuje, že povinný mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 14.07.2006, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená vo všeobecných podmienkach. V zmysle čl. 17 všeobecných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, keďže táto bola súčasťou všeobecných podmienok. Povinný mal teda len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie, na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale demonštratívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/ EHS neplatná.
Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, keďže sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
V súvislosti s úrokom z omeškania súd ďalej uvádza, že v zmysle čl. 6 všeobecných podmienok bola dohodnutá výška denného úroku z omeškania 0,25 %, čo predstavuje 91,25 % ročne, ktorá je v rozpore s ust. § 517 Obč. zák., v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 (ďalej len „nariadenie“). Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nariadenia). V danom prípade sa povinný dostal do omeškania dňa 14.02.2007. V tomto čase bola najvyššia prípustná úroková sadzba s poukazom na § 517 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, vo výške 9,5% ročne. Ak teda rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené, a takýto úrok priznaný rozhodcovským rozsudkom nie je v súlade s právnymi predpismi.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997).
Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 4.259,- Sk (141,37 €), ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby (3 x 1.253,- Sk) a zo súdneho poplatku vo výške 500,- Sk (16,60 €).
V zmysle § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom vydaným na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Súd má za to, že oprávnený podal takýto návrh v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti, a preto postupoval v zmysle § 150 ods. 1 OSP a náhradu trov konania oprávnenému nepriznal.
Keďže exekútor si náhradu trov exekúcie, napriek opakovanej výzve zo strany súdu, neuplatnil, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.