Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31K/10/2023

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci návrhu navrhovateľa: RYG Investments s. r. o., sídlo Trstínska 11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: YVEX, s.r.o., sídlo Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 369 420, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka odmieta.

II. Súd preddavok zložený dlžníkom ako zložiteľom vo výške 1.500,- eur vracia bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi preddavku (navrhovateľovi – RYG Investments s. r. o., sídlo Trstínska 11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003) vrátila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.08.2023, podaným a doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 18.08.2023, postúpeným Okresnému súdu Nitra dňa 12.09.2023, doplneným podaním z 21.09.2023, podaným dňa 05.10.2023 a doručeným súdu dňa 05.10.2023 domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

2. Podľa vety prvej, druhej a štvrtej o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

3. Podľa , na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné (c/) Okresný Nitra pre obvody Krajského v Bratislave, Krajského v Nitre, Krajského v Trnave.

4. Podľa o správcoch (ďalej len „“), ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: (c/) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 1. ktorá je finančnou inštitúciou podľa , . ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10 000 000 eur, . ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur, 4. ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou alebo

5. ktorej hroziaci úpadok sa rieši verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

5. Podľa , na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný , v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.

6. Podľa , príslušnosť na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.

7. Podľa , veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

8. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky , ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.

9. Podľa , ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej ) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

10. Podľa , navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

11. Podľa , ak zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

12. Obdobie od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do rozhodnutia o ňom tvorí prvé štádium konania o tomto návrhu (ktoré predchádza začatiu samotného konkurzného konania).

13. v tomto štádiu preskúmava procesné podmienky na konanie (najmä právomoc, príslušnosť – vecnú, kauzálnu, miestnu, procesnú subjektivitu dlžníka a navrhovateľa), náležitosti podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu a aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu.

14. Čo sa týka procesných podmienok na konanie o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a na začatie a vedenie konkurzného konania, tak v prejednávanej veci nezistil, že by procesné podmienky na začatie a vedenie konkurzného konania neboli splnené. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na Mestský Bratislava III, ktorý predmetný návrh postúpil Okresnému Nitra podľa . Dlžník je právnickou osobou, ktorý mal sídlo ( ) ku dňu, ktorý predchádza o 6 mesiacov dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (t. j. k 18.02.2023, keď návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka bol podaný 18.08.2023) a ktorý deň je podľa rozhodný pre určenie príslušnosti na konkurzné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, akým je aj dlžník v prejednávanej veci, mal v Bratislave, ktorá patrí podľa až 4, o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky do obvodu Krajského v Bratislave. Dlžník je pritom právnickou osobou, ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky, zverejnenej v registri účtovných závierok, presiahol 10 000 000 eur (dosahoval hodnotu 38.003.061,- eur), z ktorého dôvodu by sa v konkurznom konaní podľa . ustanovil správca na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom ( veta druhá ) zo zoznamu správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov. Z tohto dôvodu sa kauzálna príslušnosť spravuje , podľa ktorého písm. c) je Okresný Nitra kauzálne príslušný na konkurzné konanie, v ktorom sa má správca ustanoviť z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, aj pre obvod Krajského v Bratislave. Z týchto dôvodov je tak Okresný Nitra vecne, kauzálne i miestne príslušný na konkurzné konanie (, , ).

15. Navrhovateľ i dlžník ( v spojení s ) majú procesnú subjektivitu.

16. následne v prejednávanej veci skúmal, či má navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že aj podľa doktríny konkurzného práva, s ktorou sa stotožňuje, musí pri rozhodovaní o začatí konania zisťovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa i pasívnu vecnú legitimáciu dlžníka (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – inak len „Komentár k “, ).

17. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka majú subjekty vymedzené v , podľa ktorého ho môže podať dlžník (vo svojom mene alebo v jeho mene likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje ) alebo veriteľ.

18. V prejednávanej veci je zrejmé, že dlžník na seba návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal. Tento podal navrhovateľ, ktorý sa v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka označuje za jeho veriteľa.

19. Jednou z povinných náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa je v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva subjekt, označenie svojej pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti. Túto pohľadávku je súčasne takýto navrhovateľ povinný doložiť listinami, a to spôsobom vymedzeným v až e) , s tým, že túto povinnosť navrhovateľ nemá len v prípade stanovenom v , t. j. ak sa úpadok dlžníka predpokladá podľa , teda ak došlo k zverejneniu oznámenia v Obchodnom vestníku podľa osobitného zákona (napr. podľa Exekučného poriadku či ).

20. Navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal, že by sa úpadok dlžníka predpokladal v zmysle , teda že by vo vzťahu k nemu došlo v Obchodnom vestníku k zverejneniu oznámenia podľa osobitného zákona (napr. podľa Exekučného poriadku či ). Z tohto dôvodu sa na navrhovateľa vzťahuje povinnosť podľa nielen označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a túto doložiť listinami podľa až e) .

21. Vo vzťahu k tomuto zdôrazňuje, že obchodnoprávne kolégium Najvyššieho Slovenskej republiky (inak len „NS SR“) publikovalo ako judikát pod R 34/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky uznesenie Krajského v Banskej Bystrici sp. zn. z 12.10.2015 s právnou vetou, podľa ktorej osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nebráni tomu, aby konkurzný preskúmal formálnu i materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou náležitosťou. Z príslušnej časti odôvodnenia tohto judikátu, súvisiaceho s uvedenou právnou vetou možno ďalej vyvodiť, že konkurznému v konečnom dôsledku nič nebráni, aby listiny posudzoval aj z hľadiska ich materiálnej správnosti a v prípade nepripojenia listín, ktoré nespĺňajú stanovené náležitosti (v zmysle už uvedeného kladené aj na materiálnu správnosť – pozn. v prejednávanej veci), a teda nie sú listinami v zmysle , odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako to stanovuje .

22. Z už uvedeného teda vyplýva, že keďže je povinnosťou už pri rozhodovaní o začatí konkurzného konania podľa skúmať okrem iného aj aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ktorú má v prejednávanej veci podľa , keď návrh nepodal samotný dlžník, len veriteľ dlžníka, ktorý za tým účelom je povinný podľa v návrhu na vyhlásenie konkurzu označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a túto aj doložiť listinami vymedzenými v až e) , je povinný preskúmať nielen ich formálnu správnosť, ale aj materiálnu – teda, či zodpovedajú skutočnému právnemu stavu, pričom ak zistí, že nie sú materiálne správne, teda nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu, nemožno danú listinu považovať za takú, ktorá je listinou v zmysle až e) , čoho následkom je, že z návrhu nie je preukázaná v ustanovená náležitosť – doloženie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, ktorá ak nie je preukázaná ani po výzve na odstránenie nedostatkov v lehote 10 dní, je to podľa dôvodom na odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

23. V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vymedzil svoju pohľadávku voči dlžníkovi tak, že je majiteľom zaknihovaného dlhopisu na doručiteľa, vydaného emitentom Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. S majiteľstvom tohto dlhopisu sa spája právo navrhovateľa požadovať od dlžníka splatenie menovitej hodnoty dlhopisu vo výške 3.000,- eur spolu s vyplatením výnosu z dlhopisu vo výške 7 % ročne z menovitej hodnoty dlhopisu od 13.08.2019 do 12.08.2020 a od 13.08.2020 do začatia reštrukturalizačného konania spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. dňa 01.03.2021 a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy istiny od 13.08.2020 do začatia reštrukturalizačného konania dňa 01.03.2021. Navrhovateľ nadobudol majiteľstvo k dlhopisu zmluvou o prevode cenných papierov zo 04.08.2023.

24. Navrhovateľ vo vzťahu k dlžníkovi, na ktorého majetok navrhuje vyhlásiť konkurz, uviedol, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a. s. má väčšinový majetkový podiel v dlžníkovi a spoločne s ďalšími spoločnosťami tvoria skupinu ARCA vlastnenú a riadenú materskou spoločnosťou Arca Investments, a.s. v reštrukturalizácii, IČO: 35 975 041. Spoločnosti v skupine ARCA svojou činnosťou, faktickou i majetkovou konsolidovanosťou, jednotnosťou, koordinovanosťou a navonok aj prezentáciou v zhode formálnych znakov vytvorili medzi sebou ex lege záväzkový vzťah, ktorého dôsledkom je okrem iného aj solidárna zodpovednosť zmluvných strán podľa . Aj z konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments, a.s. vyplýva, že dlžníka eviduje ako dcérsku spoločnosť s väčšinovým obchodným podielom, v ktorej koordinuje svoje aktivity v rámci skupiny ARCA. Pri solidárnych záväzkoch má navrhovateľ ako veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi, pričom je na ňom v akom rozsahu a voči komu ju uplatní. Napriek reštrukturalizácii primárneho dlžníka – spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. právo domáhať sa uspokojenia označenej pohľadávky navrhovateľa voči ostatným solidárnym dlžníkom tvoriacim členov skupiny ARCA zostáva podľa potvrdením plánu v reštrukturalizácii Arca Capital Slovakia, a.s. nedotknuté.

25. Navrhovateľ ďalej uviedol, že túto pohľadávku voči dlžníkovi dokladá potvrdením audítorky Ing. Alici Kučerovej s číslom audítorskej licencie 457 o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a že má doložený dôvod vzniku, a to existenciou dlhopisu a zmluvou o prevode cenných papierov z 04.08.2023.

26. V tejto súvislosti navrhovateľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil potvrdenie audítora Ing. Alici Kučerovej z 09.08.2023 o tom, že navrhovateľ eviduje vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi pohľadávku, opísanú v tomto potvrdení totožne s tým, ako ju označil navrhovateľ v návrhu, a to voči spoločnostiam, ktoré sú solidárnymi dlžníkmi a medzi ktorými je aj dlžník. Audítor uviedol, že

táto pohľadávka má doložený dôvod vzniku, a to existenciou dlhopisov a následnej zmluvy o prevode cenných papierov zo 04.08.2023.

27. V doplnení návrhu na vyhlásenie konkurzu urobenom na výzvu podľa vo forme uznesenia č. k. – 158 z 25. septembra 2023, ktorým vyzval navrhovateľa na preukázanie, že dlžník je solidárnym dlžníkom so spoločnosťou Arca Capital Slovakia a.s., navrhovateľ okrem namietania rozsahu prieskumu aktívnej vecnej legitimácie pri rozhodovaní o začatí konkurzného konania (ktorá je vyvrátená už vyššie uvedenými závermi ) a nad rámec skutkovej i právnej argumentácie obsiahnutej už v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že dlžník je systematický zaraďovaný medzi dcérske spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., a to aj vo výročnej správe. Keďže dlžník je členom skupiny ARCA a táto skupina tak navonok vystupuje, je dlžník zároveň subjektom, ktorému svedčí solidárna zodpovednosť daná zo zákona, a to z . Naviac, z reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. vyplýva, že táto spolu s ostatnými majetkovo prepojenými obchodnými spoločnosťami patrí do finančnej skupiny Arca Capital, pričom v reštrukturalizačnom pláne definuje spoločnosti s významnou majetkovou účasťou, kde odkazuje aj na dlžníka. Aj v základnom prospekte k ponukovému programu vydávania zmeniek emitentom – Arca Capital Funding a.s., IČO: 51 410 591, sa prezentuje skupina Arca Capital, pričom sa v ňom uvádza, že v portfóliu skupiny Arca Capital sa nachádza aj projekt „Areál GOTHAL – Liptovská Osada, ubytovací a športový areál“, ktorého nositeľom je aj dlžník. Dlžník spolu s ďalšími právnickými osobami podniká pod názvom skupiny ARCA, prípadne Arca Capital a prezentuje sa vo veľkom počte informačných zdrojov ako skupina, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti turizmu a hotelierstva. Navrhovateľ aj na základe uvedeného v doplnení návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrel, že dlžník spĺňa základný materiálny znak, ktorým je kapitálové, investičné a portfóliové prepojenie obchodných spoločností za účelom dosahovania spoločného podnikateľského cieľa. Tým, že je dlžník súčasťou skupiny ARCA a táto skupina využíva jeho činnosť tak, že ju prezentuje za svoju, je dlžníkova podnikateľská činnosť realizovaná pod spoločným označením skupiny a skupinou plne kontrolovaná a regulovaná. Dlžník a ďalšie spoločnosti v skupine ARCA svojou činnosťou, faktickou i majetkovou konsolidovanosťou, vytvorili preto medzi sebou ex lege záväzkový vzťah, ktorého dôsledkom je podľa aj solidárna zodpovednosť zmluvných strán k záväzkom vytvoreným skupinou ARCA. Navrhovateľ napokon poukázal na viaceré uznesenia Mestského Bratislava III, ktorý podľa neho v skutkovo a právne obdobnej veci začal konkurzné konania na základe návrhov navrhovateľa.

28. Podľa , ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.

29. v upravuje inštitút zodpovednosti osôb podnikajúcich pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby. Veda obchodného práva konštatuje, že rozhodovacia činnosť i doktrína je v zásade k výkladu tohto ustanovenia neustálená (Ovečková, O. a kol.: . Veľký komentár. Zväzok I ( až 260). 2. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, inak aj len „Komentár k – Ovečková“, s. 148 – 150), pričom ani doktrína nepoukazuje vo vzťahu k výkladu tohto ustanovenia na žiadne rozhodnutia Najvyššieho Slovenskej republiky, ktoré by vydal ako dovolací (tieto nie sú uvedené tak v Komentári k – Ovečková, ako ani v komentári Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, inak len „Komentár k – Patakyová“, ).

30. sa v prejednávanej veci stotožňuje s doktrinálnymi závermi o tom, že osoby podnikajúce pod spoločným označením by mali byť na právnom základe zaviazané spoločne a nerozdielne práve vtedy, ak by vystupovali pod spoločným označením. Z právnych úkonov, ktoré uskutočnili osoby vo vlastnom mene, teda nie pod spoločným označením, by mali byť zaviazané iba konajúce osoby. Tým sa odzrkadlí ochranný účel ustanovenia , teda ochrana tretích osôb konajúcich v dôveru v spoločné označenie (Komentár k – Ovečková, ).

31. sa s uvedenými doktrinálnymi závermi stotožňuje najmä s poukazom na to, že tieto vychádzajú z jazykového a súčasne i teleologického výkladu , ktorý pri interpretácii právnej normy zohľadňuje aj zmysel a účel príslušného ustanovenia.

32. Uvedenému výkladu nasvedčuje pritom aj systematický výklad právnej normy obsiahnutej v s ostatnými ustanoveniami , osobitne a a nasl. .

33. Ustanovenia a a nasl. (popri ustanoveniach o zákaze konkurencie) predstavujú fragmenty koncernového práva v slovenskej právnej úprave (Komentár k – Patakyová, ). Koncernové právo predstavuje súbor noriem regulujúcich právne vzťahy podnikateľských zoskupení označovaných ako koncerny, holdingy, či skupiny spoločností (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1 – všeobecná časť, súťažné právo, právo obchodných spoločností a družstva. Bratislava : C. H. Beck, 2021, – inak len „Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 302).

34. Holdingová spoločnosť predstavuje formu podnikateľskej organizácie tvoriacu zoskupenie právne samostatných obchodných spoločností, ktoré sú navzájom majetkovo alebo personálne prepojené. V holdingovej organizačnej štruktúre ovládajúci subjekt, synonymicky nazývaný aj materská spoločnosť, predstavuje subjekt, ktorý ovláda ostatné subjekty – ovládané spoločnosti, inak synonymicky nazývané aj dcérske spoločnosti, pričom jej prioritným účelom je riadiť, kontrolovať alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať činnosť dcérskych spoločností pri zachovaní ich právnej samostatnosti. Jedným z hlavných dôvodov vedúcich k vytváraniu holdingových štruktúr patrí možnosť obmedzenia podnikateľského rizika. Vzhľadom na majetkovú autonómiu jednotlivých spoločností zoskupenia môže holding efektívne obmedziť podnikateľské riziká a zodpovednosť jednotlivých členov za súčasného budovania jednotnej obchodnej stratégie. (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 303 – 305).

35. Princíp právnej samostatnosti právnických osôb priznáva právnickým osobám právnu subjektivitu i spôsobilosť na právne úkony, čím táto právna fikcia vytvára týmto subjektom veľa možností v ekonomickom svete, žiaľ, aj možnosť deliktuálneho konania. Berúc do úvahy princíp právnej samostatnosti právnických osôb a zásady osobnej zodpovednosti, nesie každá obchodná spoločnosť patriaca do holdingovej korporačnej štruktúry zodpovednosť za svoje záväzky (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 322).

36. V rámci ustanovení až , v ktorých je v súčasnosti z hľadiska prieniku do práva obchodných spoločností obsiahnutá podstatná úprava koncernového práva zákonodarca stanovuje v osobitný typ zodpovednosti uplatňovanej v koncernovom práve, a to zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby. V uvedených ustanovenia až , ktoré tvoria gros koncernového práva v slovenskom práve obchodných spoločností žiadnu inú zodpovednosť určitého subjektu skupiny spoločnosti za záväzky (či už zmluvné alebo aj deliktuálne) neupravuje.

37. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa uplatňovala zodpovednosť určitého člena skupiny spoločností aj za záväzky inej spoločnosti patriacej do rovnakej skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, mohol ju stanoviť práve v uvedenom súbore ustanovení o koncernovom práve, v rámci ktorých zákonodarca upravuje práve aj inštitút zodpovednosti člena skupiny za škodu, ku ktorej došlo v dôsledku stavu, ktorý nastal u iného člena skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností.

38. Vychádzajúc totiž z už uvedených východísk slovenského koncernového práva, obsiahnutého primárne v až (doplneného v , a ods. 1, , a ), podrobne rozpracovaného v súčasnej vede obchodného práva (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 302 – 326), v spojení s jazykovým a teleologickým výkladom , nemožno z ustanovenia vyvodiť zodpovednosť jedného člena skupiny spoločností za záväzky iného člena skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, keďže takýto výklad by bol v príkrom rozpore so súčasnou úpravou slovenského koncernového práva, budovaného práve na princípe právnej samostatnosti právnických osôb tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností a zásady osobnej zodpovednosti len za svoje záväzky.

39. K uvedenému dopĺňa, že v prípade spoločností patriacich do skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností je vylúčená aplikácia už z toho dôvodu, že podstatou holdingovej korporačnej štruktúry je práve to, že každá zo skupiny inak majetkovo

alebo personálne prepojených spoločností, čo sa týka výkonu podnikateľskej činnosti v zmysle , túto vykonáva (okrem iného) samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť (z deliktuálneho konania) za účelom dosiahnutia zisku, a z tohto dôvodu pri podnikaní každej zo spoločnosti tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností sa označuje pod svojím vlastným obchodným menom, nie pod názvom celej skupiny spoločností. Na tom je založená holdingová korporačná štruktúra.

40. Pri holdingovej korporačnej štruktúre je z uvedených dôvodov vylúčené naplnenie pojmového znaku podľa , a to podnikanie viacerých osôb pod spoločným označením, keďže pri holdingovej korporačnej štruktúre je podnikanie jednotlivých spoločností tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností založené práve na tom, že každá spoločnosť z tejto skupiny spoločností sa pri podnikaní v zmysle a s tým súvisiacich právnych úkonoch označuje vlastným obchodným menom, nie názvom skupiny spoločností, v mene ktorej by vykonávala podnikateľskú činnosť a robila ten-ktorý právny úkon. Je pritom právne bezvýznamné, či a akým názvom sa označuje skupina majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, tvoriacich holdingovú korporačnú štruktúru. Určité označenie skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, tvoriacich holdingovú korporačnú štruktúru nezakladá za uvedených okolností solidárnu zodpovednosť jej členov na právnom základe .

41. Na uvedené nemá pritom žiadny vplyv ani to, že obchodné meno spoločnosti tvoriacej skupinu majetkovo prepojených spoločností môže toto majetkové prepojenie týchto spoločností vyjadrovať podľa . Účelom uvedeného ustanovenia je však len pripustenie určitej miery zameniteľnosti obchodných mien majetkovo prepojených spoločností a prispenie k transparentnosti podnikateľského zoskupenia, keď už z názvov spoločností môže vyplývať, že sú súčasťou skupiny majetkovo prepojených spoločností (totožne doktrína – Komentár k – Patakyová, ).

42. Zákonodarcovi pritom nič nebráni, aby rozšíril v angloamerickom právnom systéme vytvorenú doktrínu prepichnutia korporačného závoja (angl. „piercing the corporate veil“) do slovenského korporačného práva za stanovených podmienok napr. aj o inštitút solidárnej zodpovednosti členov skupiny spoločností za záväzky (či už protiprávne, príp. aj zmluvné) ostatných spoločnosti v skupine majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, avšak v súčasnosti slovenské právo obchodných spoločností takúto právnu úpravu neobsahuje, pričom za túto z dôvodov už uvedených nemožno považovať ustanovenie .

43. pri skúmaní v návrhu navrhovateľa označenej pohľadávky voči dlžníkovi (v znení doplnenia návrhu) a materiálnej správnosti listiny dokladajúcej túto pohľadávku podľa vychádzal z uvedených východísk, a na základe toho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

44. Podľa o dlhopisoch (inak len „zákon o dlhopisoch“), dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „“) tieto záväzky splniť.

45. V prejednávanej veci navrhovateľ označuje ako svoju pohľadávku voči dlžníkovi pohľadávku z cenného papiera – zaknihovaného dlhopisu na doručiteľa, ktorého je Arca Capital Slovakia, a.s. a ktorú nadobudol titulom zmluvy o prevode cenných papierov zo 04.08.2023 (k čomu navrhovateľ pripojil aj listinné dôkazy – výpis z účtu majiteľa cenných papierov na č. l. 14, zmluva o prevode cenných papierov na č. l. 11 - 12). Takto označenú pohľadávku aj formálne dokladuje potvrdením audítora podľa .

46. Keďže uvedeného cenného papiera – dlhopisu je spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., práve tejto spoločnosti vzniká z dlhopisu záväzok splniť záväzky z neho, t. j. zaplatiť dlžnú sumu v príslušnej menovitej hodnote, vyplácať výnosy z neho k určitému dňu ( zákona o dlhopisoch).

47. Uvedené nie je v prejednávanej veci ani sporné, avšak navrhovateľ z dôvodov už uvedených v jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho doplnení sa domnieva, že za uvedený záväzok spoločnosti Arca

Capital Slovakia, a.s. sú podľa solidárne zaviazané aj všetky ostatné subjekty finančnej skupiny ARCA, teda aj dlžník.

48. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zo samotných príloh návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a jeho doplnenia je osvedčené, že dlžník je súčasťou skupiny majetkovo prepojených spoločností, ktorá skupina sa označuje ako skupina Arca Capital a do ktorej patrí aj uvedeného cenného papiera – spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. (listinný dôkaz – záverečný návrh reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. v reštrukturalizácii na č. l. 218 a nasl.). Súčasne z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že materskou spoločnosťou tejto skupiny spoločností Arca Capital je spoločnosť Arca Investments, a.s. Postavenie dlžníka v tejto skupine Arca Capital je podľa tohto dôkazu aj v spojení s výpisom dlžníka z obchodného registra (listinný dôkaz – výpis z obchodného registra na č. l. 7) také, že jeho väčšinovým majiteľom (s obchodným podielom o veľkosti 50,99 % zodpovedajúcom výške vkladu spoločníka 3.386,- eur na základnom imaní dlžníka vo výške 6.640,- eur) Arca Capital Slovakia, a.s., ktorá je dcérskou spoločnosťou Arca Investments, a.s.

49. Teda, z uvedeného vyplýva, že dlžník v prejednávanej veci je vnučkou materskej holdingovej spoločnosti Arca Investments, a.s., pričom celá skupina spoločností tvoriaca túto holdingovú korporačnú štruktúru sa označuje ako skupina Arca Capital.

50. Zo všetkých navrhovateľom predložených listín, ktoré sú listinami s právnym základom v príslušných európskych a slovenských právnych predpisov (najmä záverečný návrh reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., konsolidovaná účtovna závierka spoločnosti Arca Investments, a.s. k 31.12.2018 [listinný dôkaz na č. l. 19], základný prospekt z 05.02.2020 [listinný dôkaz na č. l. 201 a nasl.]) je jednoznačne zrejmé, že každá zo spoločnosti, ktorá tvorí súčasť skupiny spoločností označovaných ako Arca Capital podniká v príslušnom predmete podnikania vždy vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a z ničoho nevyplýva, že by sa pri výkone podnikateľskej činnosti v príslušnom predmete podnikania, ktoré je diverzifikované (a to v niektorých prípadoch nielen podľa predmetu podnikania, ale aj územnej oblasti podnikania – Bioplyn Cetín, s.r.o., Bioplyn Ladzany, s.r.o. atď.) označovala názvom celej skupiny spoločností – Arca Capital, bez toho, aby bolo zrejmé, že daný člen skupiny spoločností Arca Capital podniká pod vlastným menom, a to obchodným menom daného člena skupiny spoločností a že by právne úkony robené pri podnikateľskej činnosti robil taktiež pod názvom danej skupiny spoločností Arca Capital a nie pod svojim obchodným menom podľa . Naopak, aj vo všetkých uvedených listinách s právnym základom sa kladie dôraz na to, aby sa jednotliví členovia uvedenej skupiny majetkovo prepojených spoločností, označovanej ako Arca Capital, uvádzali celým vlastným obchodným menom a aby bolo zrejmé, že sú súčasťou holdingovej korporačnej štruktúry, avšak sú samostatnými obchodnými spoločnosťami podnikajúcimi pod príslušnými obchodnými menami v daných predmetoch podnikania (a príp. aj územnej oblasti výkonu podnikateľskej činnosti).

51. Na základe toho v prejednávanej veci uzatvára, že označenie skupina Arca Capital je len názvom holdingovej korporačnej štruktúry tvoriacej skupinu majetkovo prepojených spoločností, ktorej členmi je aj dlžník v prejednávanej veci a dlhopisu, ktorého majiteľom je navrhovateľ a z ktorého vyvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Jednotliví členovia tejto skupiny spoločností Arca Capital majú vlastnú právnu subjektivitu (princíp právnej samostatnosti právnických osôb) a každá aj samostatne zodpovedá za svoje záväzky (zásada osobnej zodpovednosti). Ako pritom už uviedol vyššie pri uvedení východísk koncernového práva, upravujúceho holdingovú korporačnú štruktúru, práve na princípe právnej samostatnosti právnických osôb a zásade osobnej zodpovednosti je budované koncernové právo, pričom v slovenskom právnom poriadku absentuje úprava zodpovednosti člena skupiny spoločností (ktoré označenie je synonymom holdingu, koncernu) za záväzky ostatných členov skupiny. Pri výkone podnikateľskej činnosti jednotlivých členov skupiny spoločností samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť je napriek tomu, že sú súčasťou holdingovej korporačnej štruktúry, uvedený typ zodpovednosti z nevyvoditeľný, ako to taktiež už uviedol. Je pritom len zrejmé, že výkon podnikateľskej činnosti jednotlivých členov skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností je riadený, kontrolovaný alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovaný materskou spoločnosťou, keď práve toto je podstata vytvorenia holdingovej korporačnej štruktúry. Toto samotné však podľa nestačí na to, aby bola založená solidárna zodpovednosť všetkých členov holdingovej korporačnej štruktúry za záväzky ostatných členov

tejto štruktúry, pokiaľ jednotliví členovia majetkovo alebo personálne prepojenej skupiny spoločností podnikanie vykonávajú s označením svojho obchodného mena (bez ohľadu na to, či z hľadiska zachovania princípu transparentnosti príslušnosti k holdingovej korporačnej štruktúre vyjadrujú aj svoju príslušnosť k nej, a to prípadne aj obchodným menom, pri ktorom sa za účelom tohto vyjadrenia čiastočne prelamuje zásada nezameniteľnosti obchodného mena v ).

52. Na základe už uvedeného uzatvára, že navrhovateľ nie je veriteľom ním v návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho doplnení označenej pohľadávky voči dlžníkovi (označujú tohto výlučne v zmysle jeho procesného postavenia v tomto konaní, nie ako jeho hmotnoprávne označenie), ktorého označil navrhovateľ ako subjekt, voči ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu. Z už uvedených dôvodov súčasne potom uzatvára, že keďže sa potvrdenie audítora vzťahovalo práve k danej pohľadávke, vo vzťahu ku ktorej pri ex offo skúmaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa zistil, že túto nemá voči dlžníkovi, proti ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu, je toto potvrdenie audítora podľa materiálne nesprávne (nezodpovedá skutočnému právnemu stavu). Z už vyššie označeného judikátu pritom vyplýva oprávnenie skúmať v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nielen formálnu správnosť listín, vrátane listiny dokladajúcej pohľadávku navrhovateľa, ale aj ich materiálnu správnosť. Práve táto materiálna správnosť listiny dokladajúcej pohľadávku navrhovateľa v prejednávanej veci nie je daná, keďže navrhovateľ nie je veriteľom označenej pohľadávky voči subjektu, proti ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené má potom za následok, že ani dlžník, proti ktorému smeruje návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, nie je pasívne vecne legitimovaný – t. j. nie je dlžníkom veriteľa podľa hmotného práva (a opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ v tomto odôvodnení spoločnosť YVEX, s.r.o. označuje ako dlžníka, má tým na mysli výlučne jeho procesné označenie v tomto konaní).

53. Keďže napriek výzve na odstránenie nedostatkov návrhu nebola doložená listina dokladajúca pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi podľa , ktorá by spĺňala aj požiadavku jej materiálnej správnosti (nielen formálnej, ktorú ani v prejednávanej veci vo vzťahu k predloženému potvrdeniu audítora nespochybňuje, avšak je povinný skúmať aj jej materiálnu správnosť, pri ktorej skúmaní dospel v prejednávanej veci, že nie je daná, keďže sa týka pohľadávky, ktorú proti procesnému dlžníkovi navrhovateľ podľa hmotného práva nemá) a na základe prieskumu materiálnej správnosti navrhovateľom predloženého potvrdenia audítora podľa zistil, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka (a teda v dôsledku toho návrh nespĺňa materiálne ani náležitosť označenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi), teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu a procesný dlžník nie je pasívne vecne legitimovaný (keď nie je dlžníkom z v návrhu označenej pohľadávky), sú naplnené podmienky na odmietnutie návrhu navrhovateľa podľa .

54. preto týmto uznesením podľa návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka odmietol.

55. Pre úplnosť vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa o tom, že iné v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú tak, že konkurzné konanie na majetok dlžníka začnú, vo vzťahu k čomu predložil niekoľko uznesení Mestského Bratislava III uvádza, že rozhodovacia činnosť má byť – ak neexistuje legitímny dôvod na odchýlenie sa, ktoré musí byť riadne odôvodnené – v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Rozhodnutia Mestského Bratislava III, ktorý má podľa o súdoch postavenie okresného , nie sú jej súčasťou. Naopak, z odôvodnenia I. výroku tohto uznesenia vyplýva, že pri skúmaní aktívnej legitimácie navrhovateľa a preskúmaní listín k návrhu pripojených nielen z formálneho, ale aj materiálneho hľadiska, vychádzal práve z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a to judikátu R 34/2016, o ktorého publikovaní rozhodlo obchodnoprávne kolégium Najvyššieho Slovenskej republiky, hoci je rozhodnutím odvolacieho . Z odôvodnení predložených uznesení Mestského Bratislava III pritom nevyplýva, že by sa tento zaoberal materiálnou správnosťou listín pripojených k návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu tak, ako to vyplýva práve z uvedeného judikátu R 34/2016, pričom sa v nich nenachádza ani odôvodnenie tohto prípadného odchýlenie sa od právnych názorov obsiahnutých v uvedenom judikáte.

56. Navrhovateľ v prejednávanej veci zaplatil na účet Mestského Bratislava III preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur, ktorý bol následne preúčtovaný Okresnému Nitra, kde je vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.

57. Podľa , navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

58. Keďže I. výrokom tohto uznesenia návrh navrhovateľa odmietol, vznikla povinnosť podľa vrátiť ním zaplatený preddavok navrhovateľovi.

59. preto II. výrokom tohto uznesenia podľa vety poslednej rozhodol, že preddavok zložený zložiteľom – navrhovateľom, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur, vracia bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného Nitra, aby po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi preddavku (dlžníkovi) vrátila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( veta druhá v spojení s ).