Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31K-10-2023.pdf
PDF · 130.26 KB
Case nature
Area
Subarea
31K/10/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci návrhu navrhovateľa: RYG Investments s. r. o., sídlo Trstínska 11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: YVEX, s.r.o., sídlo Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 369 420, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka odmieta.
II. Súd preddavok zložený dlžníkom ako zložiteľom vo výške 1.500,- eur vracia bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi preddavku (navrhovateľovi – RYG Investments s. r. o., sídlo Trstínska 11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003) vrátila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.08.2023, podaným a doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 18.08.2023, postúpeným Okresnému súdu Nitra dňa 12.09.2023, doplneným podaním z 21.09.2023, podaným dňa 05.10.2023 a doručeným súdu dňa 05.10.2023 domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.
2. Podľa § 11 ods. 1 vety prvej, druhej a štvrtej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.
3. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné (c/) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.
4. Podľa § 20a zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch (ďalej len „zákon o správcoch“), ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: (c/) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 1. ktorá je finančnou inštitúciou podľa § 4 ods. 4, 2. ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10 000 000 eur, 3. ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur, 4. ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou alebo
5. ktorej hroziaci úpadok sa rieši verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.
5. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.
6. Podľa § 196a ods. 5 ZKR, príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.
7. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
8. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
9. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
10. Podľa § 13 ods. 1 ZKR, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
11. Podľa § 14 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
12. Obdobie od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do rozhodnutia o ňom tvorí prvé štádium konania o tomto návrhu (ktoré predchádza začatiu samotného konkurzného konania).
13. Súd v tomto štádiu preskúmava procesné podmienky na konanie (najmä právomoc, príslušnosť – vecnú, kauzálnu, miestnu, procesnú subjektivitu dlžníka a navrhovateľa), náležitosti podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu a aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu.
14. Čo sa týka procesných podmienok na konanie o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a na začatie a vedenie konkurzného konania, tak súd v prejednávanej veci nezistil, že by procesné podmienky na začatie a vedenie konkurzného konania neboli splnené. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na Mestský súd Bratislava III, ktorý predmetný návrh postúpil Okresnému súdu Nitra podľa § 43 ods. 1 CSP. Dlžník je právnickou osobou, ktorý mal sídlo (§ 196 ods. 4 ZKR) ku dňu, ktorý predchádza o 6 mesiacov dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (t. j. k 18.02.2023, keď návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka bol podaný 18.08.2023) a ktorý deň je podľa § 196a ods. 5 ZKR rozhodný pre určenie príslušnosti súdu na konkurzné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, akým je aj dlžník v prejednávanej veci, mal v Bratislave, ktorá patrí podľa § 2 ods. 1 až 4, § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky do obvodu Krajského súdu v Bratislave. Dlžník je pritom právnickou osobou, ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky, zverejnenej v registri účtovných závierok, presiahol 10 000 000 eur (dosahoval hodnotu 38.003.061,- eur), z ktorého dôvodu by sa v konkurznom konaní podľa § 20a písm. c) bod 3. zákona o správcoch ustanovil správca na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (§ 40 ods. 1 veta druhá ZKR) zo zoznamu správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov. Z tohto dôvodu sa kauzálna príslušnosť súdu spravuje § 196a ods. 2 ZKR, podľa ktorého písm. c) je Okresný súd Nitra kauzálne príslušný na konkurzné konanie, v ktorom sa má správca ustanoviť z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, aj pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Z týchto dôvodov je tak Okresný súd Nitra vecne, kauzálne i miestne príslušný na konkurzné konanie (§ 196a ods. 2 písm. c/, ods. 4, ods. 5 ZKR).
15. Navrhovateľ i dlžník (§ 62 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 18 Občianskeho zákonníka) majú procesnú subjektivitu.
16. Súd následne v prejednávanej veci skúmal, či má navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj podľa doktríny konkurzného práva, s ktorou sa súd stotožňuje, súd musí pri rozhodovaní o začatí konania zisťovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa i pasívnu vecnú legitimáciu dlžníka (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – inak len „Komentár k ZKR“, § 14).
17. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka majú subjekty vymedzené v § 11 ods. 1 ZKR, podľa ktorého ho môže podať dlžník (vo svojom mene alebo v jeho mene likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR) alebo veriteľ.
18. V prejednávanej veci je zrejmé, že dlžník na seba návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal. Tento podal navrhovateľ, ktorý sa v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka označuje za jeho veriteľa.
19. Jednou z povinných náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ods. 2 ZKR je v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva subjekt, označenie svojej pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti. Túto pohľadávku je súčasne takýto navrhovateľ povinný doložiť listinami, a to spôsobom vymedzeným v § 12 ods. 2 písm. a) až e) ZKR, s tým, že túto povinnosť navrhovateľ nemá len v prípade stanovenom v § 12 ods. 3 ZKR, t. j. ak sa úpadok dlžníka predpokladá podľa § 11 ods. 3 ZKR, teda ak došlo k zverejneniu oznámenia v Obchodnom vestníku podľa osobitného zákona (napr. podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku či § 309 Civilného mimosporového poriadku).
20. Navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal, že by sa úpadok dlžníka predpokladal v zmysle § 11 ods. 3 ZKR, teda že by vo vzťahu k nemu došlo v Obchodnom vestníku k zverejneniu oznámenia podľa osobitného zákona (napr. podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku či § 309 Civilného mimosporového poriadku). Z tohto dôvodu sa na navrhovateľa vzťahuje povinnosť podľa § 12 ods. 2 ZKR nielen označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a túto doložiť listinami podľa § 12 ods. 2 písm. a) až e) ZKR.
21. Vo vzťahu k tomuto súd zdôrazňuje, že obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (inak len „NS SR“) publikovalo ako judikát pod R 34/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/9/2014 z 12.10.2015 s právnou vetou, podľa ktorej osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nebráni tomu, aby konkurzný súd preskúmal formálnu i materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou náležitosťou. Z príslušnej časti odôvodnenia tohto judikátu, súvisiaceho s uvedenou právnou vetou možno ďalej vyvodiť, že konkurznému súdu v konečnom dôsledku nič nebráni, aby listiny posudzoval aj z hľadiska ich materiálnej správnosti a v prípade nepripojenia listín, ktoré nespĺňajú stanovené náležitosti (v zmysle už uvedeného kladené aj na materiálnu správnosť – pozn. súdu v prejednávanej veci), a teda nie sú listinami v zmysle § 12 ods. 2 ZKR, odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako to stanovuje § 14 ods. 1 ZKR.
22. Z už uvedeného teda vyplýva, že keďže je povinnosťou súdu už pri rozhodovaní o začatí konkurzného konania podľa § 14 ods. 1 ZKR skúmať okrem iného aj aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ktorú má v prejednávanej veci podľa § 11 ods. 1 ZKR, keď návrh nepodal samotný dlžník, len veriteľ dlžníka, ktorý za tým účelom je povinný podľa § 12 ods. 2 ZKR v návrhu na vyhlásenie konkurzu označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a túto aj doložiť listinami vymedzenými v § 12 ods. 2 písm. a) až e) ZKR, je súd povinný preskúmať nielen ich formálnu správnosť, ale aj materiálnu – teda, či zodpovedajú skutočnému právnemu stavu, pričom ak zistí, že nie sú materiálne správne, teda nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu, nemožno danú listinu považovať za takú, ktorá je listinou v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) až e) ZKR, čoho následkom je, že z návrhu nie je preukázaná v § 12 ods. 2 ZKR ustanovená náležitosť – doloženie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, ktorá ak nie je preukázaná ani po výzve súdu na odstránenie nedostatkov v lehote 10 dní, je to podľa § 14 ods. 1 ZKR dôvodom na odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.
23. V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vymedzil svoju pohľadávku voči dlžníkovi tak, že je majiteľom zaknihovaného dlhopisu na doručiteľa, vydaného emitentom Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. S majiteľstvom tohto dlhopisu sa spája právo navrhovateľa požadovať od dlžníka splatenie menovitej hodnoty dlhopisu vo výške 3.000,- eur spolu s vyplatením výnosu z dlhopisu vo výške 7 % ročne z menovitej hodnoty dlhopisu od 13.08.2019 do 12.08.2020 a od 13.08.2020 do začatia reštrukturalizačného konania spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. dňa 01.03.2021 a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy istiny od 13.08.2020 do začatia reštrukturalizačného konania dňa 01.03.2021. Navrhovateľ nadobudol majiteľstvo k dlhopisu zmluvou o prevode cenných papierov zo 04.08.2023.
24. Navrhovateľ vo vzťahu k dlžníkovi, na ktorého majetok navrhuje vyhlásiť konkurz, uviedol, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a. s. má väčšinový majetkový podiel v dlžníkovi a spoločne s ďalšími spoločnosťami tvoria skupinu ARCA vlastnenú a riadenú materskou spoločnosťou Arca Investments, a.s. v reštrukturalizácii, IČO: 35 975 041. Spoločnosti v skupine ARCA svojou činnosťou, faktickou i majetkovou konsolidovanosťou, jednotnosťou, koordinovanosťou a navonok aj prezentáciou v zhode formálnych znakov vytvorili medzi sebou ex lege záväzkový vzťah, ktorého dôsledkom je okrem iného aj solidárna zodpovednosť zmluvných strán podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka. Aj z konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments, a.s. vyplýva, že dlžníka eviduje ako dcérsku spoločnosť s väčšinovým obchodným podielom, v ktorej koordinuje svoje aktivity v rámci skupiny ARCA. Pri solidárnych záväzkoch má navrhovateľ ako veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi, pričom je na ňom v akom rozsahu a voči komu ju uplatní. Napriek reštrukturalizácii primárneho dlžníka – spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. právo domáhať sa uspokojenia označenej pohľadávky navrhovateľa voči ostatným solidárnym dlžníkom tvoriacim členov skupiny ARCA zostáva podľa § 155 ods. 4 ZKR potvrdením plánu v reštrukturalizácii Arca Capital Slovakia, a.s. nedotknuté.
25. Navrhovateľ ďalej uviedol, že túto pohľadávku voči dlžníkovi dokladá potvrdením audítorky Ing. Alici Kučerovej s číslom audítorskej licencie 457 o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a že má doložený dôvod vzniku, a to existenciou dlhopisu a zmluvou o prevode cenných papierov z 04.08.2023.
26. V tejto súvislosti navrhovateľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil potvrdenie audítora Ing. Alici Kučerovej z 09.08.2023 o tom, že navrhovateľ eviduje vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi pohľadávku, opísanú v tomto potvrdení totožne s tým, ako ju označil navrhovateľ v návrhu, a to voči spoločnostiam, ktoré sú solidárnymi dlžníkmi a medzi ktorými je aj dlžník. Audítor uviedol, že
táto pohľadávka má doložený dôvod vzniku, a to existenciou dlhopisov a následnej zmluvy o prevode cenných papierov zo 04.08.2023.
27. V doplnení návrhu na vyhlásenie konkurzu urobenom na výzvu súdu podľa § 14 ods. 1 ZKR vo forme uznesenia č. k. 31K/10/2023 – 158 z 25. septembra 2023, ktorým súd vyzval navrhovateľa na preukázanie, že dlžník je solidárnym dlžníkom so spoločnosťou Arca Capital Slovakia a.s., navrhovateľ okrem namietania rozsahu prieskumu aktívnej vecnej legitimácie pri rozhodovaní o začatí konkurzného konania (ktorá je vyvrátená už vyššie uvedenými závermi súdu) a nad rámec skutkovej i právnej argumentácie obsiahnutej už v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že dlžník je systematický zaraďovaný medzi dcérske spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., a to aj vo výročnej správe. Keďže dlžník je členom skupiny ARCA a táto skupina tak navonok vystupuje, je dlžník zároveň subjektom, ktorému svedčí solidárna zodpovednosť daná zo zákona, a to z § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka. Naviac, z reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. vyplýva, že táto spolu s ostatnými majetkovo prepojenými obchodnými spoločnosťami patrí do finančnej skupiny Arca Capital, pričom v reštrukturalizačnom pláne definuje spoločnosti s významnou majetkovou účasťou, kde odkazuje aj na dlžníka. Aj v základnom prospekte k ponukovému programu vydávania zmeniek emitentom – Arca Capital Funding a.s., IČO: 51 410 591, sa prezentuje skupina Arca Capital, pričom sa v ňom uvádza, že v portfóliu skupiny Arca Capital sa nachádza aj projekt „Areál GOTHAL – Liptovská Osada, ubytovací a športový areál“, ktorého nositeľom je aj dlžník. Dlžník spolu s ďalšími právnickými osobami podniká pod názvom skupiny ARCA, prípadne Arca Capital a prezentuje sa vo veľkom počte informačných zdrojov ako skupina, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti turizmu a hotelierstva. Navrhovateľ aj na základe uvedeného v doplnení návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrel, že dlžník spĺňa základný materiálny znak, ktorým je kapitálové, investičné a portfóliové prepojenie obchodných spoločností za účelom dosahovania spoločného podnikateľského cieľa. Tým, že je dlžník súčasťou skupiny ARCA a táto skupina využíva jeho činnosť tak, že ju prezentuje za svoju, je dlžníkova podnikateľská činnosť realizovaná pod spoločným označením skupiny a skupinou plne kontrolovaná a regulovaná. Dlžník a ďalšie spoločnosti v skupine ARCA svojou činnosťou, faktickou i majetkovou konsolidovanosťou, vytvorili preto medzi sebou ex lege záväzkový vzťah, ktorého dôsledkom je podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka aj solidárna zodpovednosť zmluvných strán k záväzkom vytvoreným skupinou ARCA. Navrhovateľ napokon poukázal na viaceré uznesenia Mestského súdu Bratislava III, ktorý podľa neho v skutkovo a právne obdobnej veci začal konkurzné konania na základe návrhov navrhovateľa.
28. Podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.
29. Obchodný zákonník v § 10 ods. 4 upravuje inštitút zodpovednosti osôb podnikajúcich pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby. Veda obchodného práva konštatuje, že rozhodovacia činnosť i doktrína je v zásade k výkladu tohto ustanovenia neustálená (Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok I (§ 1 až 260). 2. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, inak aj len „Komentár k ObZ – Ovečková“, s. 148 – 150), pričom ani doktrína nepoukazuje vo vzťahu k výkladu tohto ustanovenia na žiadne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by vydal ako súd dovolací (tieto nie sú uvedené tak v Komentári k ObZ – Ovečková, § 10 ako ani v komentári Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, inak len „Komentár k ObZ – Patakyová“, § 10).
30. Súd sa v prejednávanej veci stotožňuje s doktrinálnymi závermi o tom, že osoby podnikajúce pod spoločným označením by mali byť na právnom základe § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka zaviazané spoločne a nerozdielne práve vtedy, ak by vystupovali pod spoločným označením. Z právnych úkonov, ktoré uskutočnili osoby vo vlastnom mene, teda nie pod spoločným označením, by mali byť zaviazané iba konajúce osoby. Tým sa odzrkadlí ochranný účel ustanovenia § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, teda ochrana tretích osôb konajúcich v dôveru v spoločné označenie (Komentár k ObZ – Ovečková, § 10).
31. Súd sa s uvedenými doktrinálnymi závermi stotožňuje najmä s poukazom na to, že tieto vychádzajú z jazykového a súčasne i teleologického výkladu § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý pri interpretácii právnej normy zohľadňuje aj zmysel a účel príslušného ustanovenia.
32. Uvedenému výkladu nasvedčuje pritom aj systematický výklad právnej normy obsiahnutej v § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka s ostatnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, osobitne § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 66a a nasl. Obchodného zákonníka.
33. Ustanovenia § 10 ods. 2 a § 66a a nasl. Obchodného zákonníka (popri ustanoveniach o zákaze konkurencie) predstavujú fragmenty koncernového práva v slovenskej právnej úprave (Komentár k ObZ – Patakyová, § 10). Koncernové právo predstavuje súbor noriem regulujúcich právne vzťahy podnikateľských zoskupení označovaných ako koncerny, holdingy, či skupiny spoločností (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1 – všeobecná časť, súťažné právo, právo obchodných spoločností a družstva. Bratislava : C. H. Beck, 2021, – inak len „Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 302).
34. Holdingová spoločnosť predstavuje formu podnikateľskej organizácie tvoriacu zoskupenie právne samostatných obchodných spoločností, ktoré sú navzájom majetkovo alebo personálne prepojené. V holdingovej organizačnej štruktúre ovládajúci subjekt, synonymicky nazývaný aj materská spoločnosť, predstavuje subjekt, ktorý ovláda ostatné subjekty – ovládané spoločnosti, inak synonymicky nazývané aj dcérske spoločnosti, pričom jej prioritným účelom je riadiť, kontrolovať alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať činnosť dcérskych spoločností pri zachovaní ich právnej samostatnosti. Jedným z hlavných dôvodov vedúcich k vytváraniu holdingových štruktúr patrí možnosť obmedzenia podnikateľského rizika. Vzhľadom na majetkovú autonómiu jednotlivých spoločností zoskupenia môže holding efektívne obmedziť podnikateľské riziká a zodpovednosť jednotlivých členov za súčasného budovania jednotnej obchodnej stratégie. (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 303 – 305).
35. Princíp právnej samostatnosti právnických osôb priznáva právnickým osobám právnu subjektivitu i spôsobilosť na právne úkony, čím táto právna fikcia vytvára týmto subjektom veľa možností v ekonomickom svete, žiaľ, aj možnosť deliktuálneho konania. Berúc do úvahy princíp právnej samostatnosti právnických osôb a zásady osobnej zodpovednosti, nesie každá obchodná spoločnosť patriaca do holdingovej korporačnej štruktúry zodpovednosť za svoje záväzky (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 322).
36. V rámci ustanovení § 66a až § 66b Obchodného zákonníka, v ktorých je v súčasnosti z hľadiska prieniku do práva obchodných spoločností obsiahnutá podstatná úprava koncernového práva zákonodarca stanovuje v § 66aa Obchodného zákonníka osobitný typ zodpovednosti uplatňovanej v koncernovom práve, a to zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby. V uvedených ustanovenia § 66a až § 66b Obchodného zákonníka, ktoré tvoria gros koncernového práva v slovenskom práve obchodných spoločností Obchodný zákonník žiadnu inú zodpovednosť určitého subjektu skupiny spoločnosti za záväzky (či už zmluvné alebo aj deliktuálne) neupravuje.
37. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa uplatňovala zodpovednosť určitého člena skupiny spoločností aj za záväzky inej spoločnosti patriacej do rovnakej skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, mohol ju stanoviť práve v uvedenom súbore ustanovení Obchodného zákonníka o koncernovom práve, v rámci ktorých zákonodarca upravuje práve aj inštitút zodpovednosti člena skupiny za škodu, ku ktorej došlo v dôsledku stavu, ktorý nastal u iného člena skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností.
38. Vychádzajúc totiž z už uvedených východísk slovenského koncernového práva, obsiahnutého primárne v § 66a až § 66b Obchodného zákonníka (doplneného v § 10 ods. 2, 56a ods. 1, § 59 ods. 3, § 120 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka), podrobne rozpracovaného v súčasnej vede obchodného práva (Mamojka, M. a kol.: Obchodné právo 1; s. 302 – 326), v spojení s jazykovým a teleologickým výkladom § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, nemožno z ustanovenia § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka vyvodiť zodpovednosť jedného člena skupiny spoločností za záväzky iného člena skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, keďže takýto výklad by bol v príkrom rozpore so súčasnou úpravou slovenského koncernového práva, budovaného práve na princípe právnej samostatnosti právnických osôb tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností a zásady osobnej zodpovednosti len za svoje záväzky.
39. K uvedenému súd dopĺňa, že v prípade spoločností patriacich do skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností je vylúčená aplikácia § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka už z toho dôvodu, že podstatou holdingovej korporačnej štruktúry je práve to, že každá zo skupiny inak majetkovo
alebo personálne prepojených spoločností, čo sa týka výkonu podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, túto vykonáva (okrem iného) samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť (z deliktuálneho konania) za účelom dosiahnutia zisku, a z tohto dôvodu pri podnikaní každej zo spoločnosti tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností sa označuje pod svojím vlastným obchodným menom, nie pod názvom celej skupiny spoločností. Na tom je založená holdingová korporačná štruktúra.
40. Pri holdingovej korporačnej štruktúre je z uvedených dôvodov vylúčené naplnenie pojmového znaku podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to podnikanie viacerých osôb pod spoločným označením, keďže pri holdingovej korporačnej štruktúre je podnikanie jednotlivých spoločností tvoriacich skupinu majetkovo alebo personálne prepojených spoločností založené práve na tom, že každá spoločnosť z tejto skupiny spoločností sa pri podnikaní v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a s tým súvisiacich právnych úkonoch označuje vlastným obchodným menom, nie názvom skupiny spoločností, v mene ktorej by vykonávala podnikateľskú činnosť a robila ten-ktorý právny úkon. Je pritom právne bezvýznamné, či a akým názvom sa označuje skupina majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, tvoriacich holdingovú korporačnú štruktúru. Určité označenie skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, tvoriacich holdingovú korporačnú štruktúru nezakladá za uvedených okolností solidárnu zodpovednosť jej členov na právnom základe § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka.
41. Na uvedené nemá pritom žiadny vplyv ani to, že obchodné meno spoločnosti tvoriacej skupinu majetkovo prepojených spoločností môže toto majetkové prepojenie týchto spoločností vyjadrovať podľa § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka je však len pripustenie určitej miery zameniteľnosti obchodných mien majetkovo prepojených spoločností a prispenie k transparentnosti podnikateľského zoskupenia, keď už z názvov spoločností môže vyplývať, že sú súčasťou skupiny majetkovo prepojených spoločností (totožne doktrína – Komentár k ObZ – Patakyová, § 10).
42. Zákonodarcovi pritom nič nebráni, aby rozšíril v angloamerickom právnom systéme vytvorenú doktrínu prepichnutia korporačného závoja (angl. „piercing the corporate veil“) do slovenského korporačného práva za stanovených podmienok napr. aj o inštitút solidárnej zodpovednosti členov skupiny spoločností za záväzky (či už protiprávne, príp. aj zmluvné) ostatných spoločnosti v skupine majetkovo alebo personálne prepojených spoločností, avšak v súčasnosti slovenské právo obchodných spoločností takúto právnu úpravu neobsahuje, pričom za túto z dôvodov už uvedených nemožno považovať ustanovenie § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka.
43. Súd pri skúmaní v návrhu navrhovateľa označenej pohľadávky voči dlžníkovi (v znení doplnenia návrhu) a materiálnej správnosti listiny dokladajúcej túto pohľadávku podľa § 12 ods. 2 ZKR vychádzal z uvedených východísk, a na základe toho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
44. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (inak len „zákon o dlhopisoch“), dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.
45. V prejednávanej veci navrhovateľ označuje ako svoju pohľadávku voči dlžníkovi pohľadávku z cenného papiera – zaknihovaného dlhopisu na doručiteľa, ktorého emitentom je Arca Capital Slovakia, a.s. a ktorú nadobudol titulom zmluvy o prevode cenných papierov zo 04.08.2023 (k čomu navrhovateľ pripojil aj listinné dôkazy – výpis z účtu majiteľa cenných papierov na č. l. 14, zmluva o prevode cenných papierov na č. l. 11 - 12). Takto označenú pohľadávku aj formálne dokladuje potvrdením audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR.
46. Keďže emitentom uvedeného cenného papiera – dlhopisu je spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., práve tejto spoločnosti vzniká z dlhopisu záväzok splniť záväzky z neho, t. j. zaplatiť dlžnú sumu v príslušnej menovitej hodnote, vyplácať výnosy z neho k určitému dňu (§ 1 ods. 1 zákona o dlhopisoch).
47. Uvedené nie je v prejednávanej veci ani sporné, avšak navrhovateľ z dôvodov už uvedených v jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho doplnení sa domnieva, že za uvedený záväzok spoločnosti Arca
Capital Slovakia, a.s. sú podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka solidárne zaviazané aj všetky ostatné subjekty finančnej skupiny ARCA, teda aj dlžník.
48. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo samotných príloh návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a jeho doplnenia je osvedčené, že dlžník je súčasťou skupiny majetkovo prepojených spoločností, ktorá skupina sa označuje ako skupina Arca Capital a do ktorej patrí aj emitent uvedeného cenného papiera – spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. (listinný dôkaz – záverečný návrh reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. v reštrukturalizácii na č. l. 218 a nasl.). Súčasne z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že materskou spoločnosťou tejto skupiny spoločností Arca Capital je spoločnosť Arca Investments, a.s. Postavenie dlžníka v tejto skupine Arca Capital je podľa tohto dôkazu aj v spojení s výpisom dlžníka z obchodného registra (listinný dôkaz – výpis z obchodného registra na č. l. 7) také, že jeho väčšinovým majiteľom (s obchodným podielom o veľkosti 50,99 % zodpovedajúcom výške vkladu spoločníka 3.386,- eur na základnom imaní dlžníka vo výške 6.640,- eur) Arca Capital Slovakia, a.s., ktorá je dcérskou spoločnosťou Arca Investments, a.s.
49. Teda, z uvedeného vyplýva, že dlžník v prejednávanej veci je vnučkou materskej holdingovej spoločnosti Arca Investments, a.s., pričom celá skupina spoločností tvoriaca túto holdingovú korporačnú štruktúru sa označuje ako skupina Arca Capital.
50. Zo všetkých navrhovateľom predložených listín, ktoré sú listinami s právnym základom v príslušných európskych a slovenských právnych predpisov (najmä záverečný návrh reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., konsolidovaná účtovna závierka spoločnosti Arca Investments, a.s. k 31.12.2018 [listinný dôkaz na č. l. 19], základný prospekt z 05.02.2020 [listinný dôkaz na č. l. 201 a nasl.]) je jednoznačne zrejmé, že každá zo spoločnosti, ktorá tvorí súčasť skupiny spoločností označovaných ako Arca Capital podniká v príslušnom predmete podnikania vždy vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a z ničoho nevyplýva, že by sa pri výkone podnikateľskej činnosti v príslušnom predmete podnikania, ktoré je diverzifikované (a to v niektorých prípadoch nielen podľa predmetu podnikania, ale aj územnej oblasti podnikania – Bioplyn Cetín, s.r.o., Bioplyn Ladzany, s.r.o. atď.) označovala názvom celej skupiny spoločností – Arca Capital, bez toho, aby bolo zrejmé, že daný člen skupiny spoločností Arca Capital podniká pod vlastným menom, a to obchodným menom daného člena skupiny spoločností a že by právne úkony robené pri podnikateľskej činnosti robil taktiež pod názvom danej skupiny spoločností Arca Capital a nie pod svojim obchodným menom podľa § 8 Obchodného zákonníka. Naopak, aj vo všetkých uvedených listinách s právnym základom sa kladie dôraz na to, aby sa jednotliví členovia uvedenej skupiny majetkovo prepojených spoločností, označovanej ako Arca Capital, uvádzali celým vlastným obchodným menom a aby bolo zrejmé, že sú súčasťou holdingovej korporačnej štruktúry, avšak sú samostatnými obchodnými spoločnosťami podnikajúcimi pod príslušnými obchodnými menami v daných predmetoch podnikania (a príp. aj územnej oblasti výkonu podnikateľskej činnosti).
51. Na základe toho súd v prejednávanej veci uzatvára, že označenie skupina Arca Capital je len názvom holdingovej korporačnej štruktúry tvoriacej skupinu majetkovo prepojených spoločností, ktorej členmi je aj dlžník v prejednávanej veci a emitent dlhopisu, ktorého majiteľom je navrhovateľ a z ktorého vyvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Jednotliví členovia tejto skupiny spoločností Arca Capital majú vlastnú právnu subjektivitu (princíp právnej samostatnosti právnických osôb) a každá aj samostatne zodpovedá za svoje záväzky (zásada osobnej zodpovednosti). Ako pritom súd už uviedol vyššie pri uvedení východísk koncernového práva, upravujúceho holdingovú korporačnú štruktúru, práve na princípe právnej samostatnosti právnických osôb a zásade osobnej zodpovednosti je budované koncernové právo, pričom v slovenskom právnom poriadku absentuje úprava zodpovednosti člena skupiny spoločností (ktoré označenie je synonymom holdingu, koncernu) za záväzky ostatných členov skupiny. Pri výkone podnikateľskej činnosti jednotlivých členov skupiny spoločností samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť je napriek tomu, že sú súčasťou holdingovej korporačnej štruktúry, uvedený typ zodpovednosti z § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka nevyvoditeľný, ako to taktiež súd už uviedol. Je pritom len zrejmé, že výkon podnikateľskej činnosti jednotlivých členov skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností je riadený, kontrolovaný alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovaný materskou spoločnosťou, keď práve toto je podstata vytvorenia holdingovej korporačnej štruktúry. Toto samotné však podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka nestačí na to, aby bola založená solidárna zodpovednosť všetkých členov holdingovej korporačnej štruktúry za záväzky ostatných členov
tejto štruktúry, pokiaľ jednotliví členovia majetkovo alebo personálne prepojenej skupiny spoločností podnikanie vykonávajú s označením svojho obchodného mena (bez ohľadu na to, či z hľadiska zachovania princípu transparentnosti príslušnosti k holdingovej korporačnej štruktúre vyjadrujú aj svoju príslušnosť k nej, a to prípadne aj obchodným menom, pri ktorom sa za účelom tohto vyjadrenia čiastočne prelamuje zásada nezameniteľnosti obchodného mena v § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka).
52. Na základe už uvedeného súd uzatvára, že navrhovateľ nie je veriteľom ním v návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho doplnení označenej pohľadávky voči dlžníkovi (označujú tohto výlučne v zmysle jeho procesného postavenia v tomto konaní, nie ako jeho hmotnoprávne označenie), ktorého označil navrhovateľ ako subjekt, voči ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu. Z už uvedených dôvodov súčasne súd potom uzatvára, že keďže sa potvrdenie audítora vzťahovalo práve k danej pohľadávke, vo vzťahu ku ktorej súd pri ex offo skúmaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa zistil, že túto nemá voči dlžníkovi, proti ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu, je toto potvrdenie audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR materiálne nesprávne (nezodpovedá skutočnému právnemu stavu). Z už vyššie označeného judikátu pritom vyplýva oprávnenie súdu skúmať v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nielen formálnu správnosť listín, vrátane listiny dokladajúcej pohľadávku navrhovateľa, ale aj ich materiálnu správnosť. Práve táto materiálna správnosť listiny dokladajúcej pohľadávku navrhovateľa v prejednávanej veci nie je daná, keďže navrhovateľ nie je veriteľom označenej pohľadávky voči subjektu, proti ktorému smeruje návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedené má potom za následok, že ani dlžník, proti ktorému smeruje návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, nie je pasívne vecne legitimovaný – t. j. nie je dlžníkom veriteľa podľa hmotného práva (a opätovne súd zdôrazňuje, že pokiaľ v tomto odôvodnení spoločnosť YVEX, s.r.o. označuje ako dlžníka, má tým na mysli výlučne jeho procesné označenie v tomto konaní).
53. Keďže napriek výzve súdu na odstránenie nedostatkov návrhu nebola súdu doložená listina dokladajúca pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi podľa § 12 ods. 2 ZKR, ktorá by spĺňala aj požiadavku jej materiálnej správnosti (nielen formálnej, ktorú ani súd v prejednávanej veci vo vzťahu k predloženému potvrdeniu audítora nespochybňuje, avšak súd je povinný skúmať aj jej materiálnu správnosť, pri ktorej skúmaní dospel v prejednávanej veci, že nie je daná, keďže sa týka pohľadávky, ktorú proti procesnému dlžníkovi navrhovateľ podľa hmotného práva nemá) a súd na základe prieskumu materiálnej správnosti navrhovateľom predloženého potvrdenia audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR zistil, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka (a teda v dôsledku toho návrh nespĺňa materiálne ani náležitosť označenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi), teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu a procesný dlžník nie je pasívne vecne legitimovaný (keď nie je dlžníkom z v návrhu označenej pohľadávky), sú naplnené podmienky na odmietnutie návrhu navrhovateľa podľa § 14 ods. 1 ZKR.
54. Súd preto týmto uznesením podľa § 14 ods. 1 ZKR návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka odmietol.
55. Pre úplnosť vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa o tom, že iné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú tak, že konkurzné konanie na majetok dlžníka začnú, vo vzťahu k čomu predložil niekoľko uznesení Mestského súdu Bratislava III uvádza, že rozhodovacia činnosť súdu má byť – ak neexistuje legitímny dôvod na odchýlenie sa, ktoré musí byť riadne odôvodnené – v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III, ktorý má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch postavenie okresného súdu, nie sú jej súčasťou. Naopak, z odôvodnenia I. výroku tohto uznesenia vyplýva, že súd pri skúmaní aktívnej legitimácie navrhovateľa a preskúmaní listín k návrhu pripojených nielen z formálneho, ale aj materiálneho hľadiska, vychádzal práve z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a to judikátu R 34/2016, o ktorého publikovaní rozhodlo obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci je rozhodnutím odvolacieho súdu. Z odôvodnení predložených uznesení Mestského súdu Bratislava III pritom nevyplýva, že by sa tento zaoberal materiálnou správnosťou listín pripojených k návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu tak, ako to vyplýva práve z uvedeného judikátu R 34/2016, pričom sa v nich nenachádza ani odôvodnenie tohto prípadného odchýlenie sa od právnych názorov obsiahnutých v uvedenom judikáte.
56. Navrhovateľ v prejednávanej veci zaplatil na účet Mestského súdu Bratislava III preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur, ktorý bol následne preúčtovaný Okresnému súdu Nitra, kde je vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.
57. Podľa § 13 ods. 1 ZKR, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
58. Keďže súd I. výrokom tohto uznesenia návrh navrhovateľa odmietol, vznikla súdu povinnosť podľa § 13 ods. 1 ZKR vrátiť ním zaplatený preddavok navrhovateľovi.
59. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 13 ods. 1 vety poslednej ZKR rozhodol, že preddavok zložený zložiteľom – navrhovateľom, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur, vracia bez zbytočného odkladu po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto uznesenia zložiteľovi preddavku (dlžníkovi) vrátila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 50/2023, druh trov konania D19.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 14 ZKR).