Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-156-2011.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Martinom Kollárom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2012, v trestnej veci obžalovaného Š. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaný Š. F. X. W. W. Á. C. , nar. XX.XX.XXXX vo U. V., trvale bytom U. V., W. XX, toho času bytom U. V., Q. XX, bez pracovného pomeru, občan SR,
j e v i n n ý, ž e
v období od 01.08.2008 do 11.06.2012, v T., okres A. a na ďalších miestach si riadne a včas neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/191/2009-318 zo dňa 21.04.2010, právoplatným dňa 25.08.2010, zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna Š. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 66,- € mesačne počnúc dňom 01.08.2008 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Š. XX, ktorý rozsudok bol následne zmenený rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 13P/2/2011-405 zo dňa 28.07.2011, právoplatným dňa 10.08.2011 tak, že výživné pre maloletého Š. F. sa počnúc dňom 01.03.2011 znižuje na sumu 40,- € splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. T.É., hoci v predmetnom období bol od 08.04.2009 do 12.11.2009 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, kde súčasne poberal podporu v nezamestnanosti, tiež bol zamestnaný vo viacerých firmách či už ako zamestnanec alebo ako brigádnik a od dňa 19.01.2011 sa opäť zaevidoval na príslušnom úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi, pričom v horeuvedenom období bola vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery upravená výška výživného s prihliadnutím na minimálnu zákonnú vyživovaciu povinnosť podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine určenú vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a to v mesiacoch február až jún 2011 na výšku 25,38,- € a od mesiaca júl 2011 až do súčasnosti na výšku 26,- €, čím mu riadnym a včasným neplnením si vyživovacej povinnosti vznikol na výživnom dlh k rukám oprávnenej matky dieťaťa Y. T.É., ktorý za obdobie od 01.08.2008 do 11.06.2012 predstavuje 978,07,- €.
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť - príkaz zaplatiť počas plynutia skúšobnej doby zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod sp. zn. 2Pv/448/2011 dňa 13.12.2011 obžalobu na obvineného Š. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného Š. F., svedkyne Y. T. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Obžalovaný Š. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Je pravdou, že mal rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen 5P/191/2009 a 13P/2/2011 určené mesačné výživné, najprv vo výške 66,- €, neskôr 40,- € a následne bola upravená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 25,38,- € a neskôr na 26,- € mesačne. Po rozvode manželstva si prenajal garsónku v tom istom dome, v ktorom býval aj jeho syn so svojou matkou, pričom väčšinu času trávil syn u neho. V súčasnej dobe je zamestnaný len na dohodu o vykonaní práce, za čo poberá 19,- € mesačne a taktiež dostáva dávky sociálnej pomoci vo výške 62,50,- €. Je pravdou, že dňa 15.01.2010 poskytol matke dieťaťa 20,- € na stravu pre dieťa v škôlke, o čom predložil súdu doklad. Každý mesiac posiela matke dieťaťa na účet 50,- € a to približne od mesiaca október 2011, len raz dal matke dieťaťa peniaze v hotovosti, aj to preto, že ho o to sama požiadala. Čiastka 50,- € zahŕňa bežné výživné a zameškané výživné. V roku 2008 alebo 2009 býval jeho syn celé dva mesiace cez letné prázdniny u neho. V roku 2010 uhrádzal výživné na syna trvalým príkazom vo výške 106,- € mesačne, neskôr prestal, pretože zostal bez práce. Obžalovaný poukázal na to, že svojmu dieťaťu poskytoval aj vecné plnenia a z toho dôvodu nemohlo dôjsť z jeho strany k zanedbaniu povinnej výživy. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis z účtu č. 11232341/5200 z OTP banka Slovensko, a.s., z ktorého vyplýva, že v dňoch 19.10.2011, 24.11.2011, 21.12.2011, 23.01.2012, 23.02.2012, 27.04.2012, 23.05.2012 poukázal na účet svedkyne Y. T. vždy po 50,- €, celkom jej uhradil za predmetné obdobie 350,- €. Ďalej súdu predložil účty o platbách za lieky a drogériu vo výške 23,98,- €, za obuv a ošatenie vo výške 106,38,- €, za vstupenky vo výške 20,83,- €, za bicykel a škôlku vo výške 120,95,- €, za lieky v sume 2,59,- €, za detské topánky vo výške 8,50,- € a 4,90,- €, za detské tričko vo výške 4,20,- €, za detské ponožky vo výške 1,50,- € a za detskú obuv vo výške 6,90,- €.
Svedkyňa Y. T., matka dieťaťa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je pravdou, že určité obdobie platil obžalovaný výživné na svojho syna v sume 106,- € mesačne, pričom sa jednalo o bežné výživné spolu so zameškaným výživným na základe rozhodnutia JUDr. Jombíkovej. Od 10.08.2011 jej obžalovaný posiela na účet sumu 50,- € mesačne s tým, že tak urobil potom, čo mu bolo rozhodnutím súdu sp. zn. 5P/191/2009 znížené výživné na sumu 40,- € mesačne. Vždy sa to realizovalo prevodom na jej účet. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že jej sumu 50,- € dal v hotovosti, o tom nič nevie, pretože vždy, keď od neho nejaké peniaze dostala tak mu dala podpísať doklad. Dieťa skutočne bývalo istý dlhší čas u otca, bolo to niekedy cez letné prázdniny, ale vtedy ešte nebolo rozhodnuté o zverení dieťaťa do jej výchovy a starostlivosti. Mohlo to byť v roku 2008. V súčasnej dobe platí za stravu dieťaťa v škôlke 1,- €
a za pobyt v škôlke neplatí, pretože je posudzovaná ako sociálny prípad. Je pravdou, že mala výhrady k dokladom, ktoré obžalovaný predložil za nákup potravín pre syna, pretože aj ona sa týmto spôsobom o dieťa stará. K siedmym oboznamovaným platbám obžalovaného po 50,- € svedkyňa uviedla, že tieto boli na jej účet skutočne poukázané.
Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s § 269 Tr. poriadku čítali listinné dôkazy a to predložené výpisy z účtov OTP Banky Slovensko, a.s., predložené doklady o nákupe detského ošatenia a liekov a zároveň sa oboznamovali listinné dôkazy z prípravného konania, a to zápisnica o trestnom oznámení z čl. 1-2, rozsudky Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/191/2009, sp. zn. 16Cop/31/2010 a sp. zn. 13P/2/2011 z čl. 43-54, rodný list maloletého dieťaťa z čl. 56, potvrdenie maloletého dieťaťa o návšteve školy z čl. 57, správy úradov čl. 61-67, 87-94, 96-98, správy od zamestnávateľov obžalovaného z čl. 68-85 a odpis z registra trestov na obžalovaného Š. F. z čl. 95.
Na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/191/2009 zo dňa 21.04.2010, že obžalovaný Š.M. F. bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna Š. F. sumou 66,- € mesačne počnúc dňom 01.08.2008 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň mal povolené splácať zameškané výživné za obdobie od augusta 2008 do apríla 2010 vo výške 1.386,- € v 40,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 25.08.2010. Následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13P/2/2011 zo dňa 28.07.2011, právoplatným dňa 10.08.2011 súd zmenil vyššie citovaný rozsudok tak, že výživné pre maloletého Š. F. určené sumou 66,- € mesačne sa počnúc dňom 01.03.2011 znižuje na sumu 40,- € mesačne splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa. Na základe toho mal súd za preukázané, že rozhodné obdobie pre vyvodenie zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojmu maloletému synovi bol august 2008 až jún 2012. Tento záver preukazuje výpoveď svedkyne Y. T. o úhrade výživného obžalovaným. V zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona je potrebné určiť zameškané výživné až do rozhodnutia súdu a preto po vykonanom dokazovaní súd ustálil výšku zameškaného výživného na sumu 1.621,90,- €. Nakoľko však obžalovaný uhradil matke dieťaťa za obdobie od 19.10.2011 do 23.05.2012 sumu 350,- € a taktiež poskytol svojmu maloletému synovi vecné plnenia v celkovej výške 293,83,- €, započítal súd do celkovej sumy zameškaného výživného sumu 643,83,- €. Za uvedené obdobie tak obžalovanému vznikol dlh na výživnom vo výške 978,07,- €.
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2 závažnejším spôsobom konania.
Uvedeným konaním obžalovaný Š. F. po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Obžalovaný je slobodný a toho času bez pracovného pomeru. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ nebol súdne trestaný.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, tzn., že súd môže ukladať trest vo výmere od 12 mesiacov až do 44 mesiacov. Vychádzajúc z týchto skutočností a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, dospel súd k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačujúce uložiť výchovný trest a tak mu uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby bude musieť viesť riadny život, nesmie sa dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná.
Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť, aby podľa svojich síl zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné na svojho maloletého syna.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v neprítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku). Odvolanie má odkladný účinok.