Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-125-2012.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/125/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRETTY Trading, spol. s r.o., so sídlom Cesta mládeže 18, Malacky, IČO: 31 331 700, proti povinnému: D. D., bytom A. L. N. F. XXX/XX, D., o vymoženie 9.667,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/3278/2011-9 zo dňa 17. februára 2012 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šultiaka o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom doručeným 10.08.2011 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Annou Lokajovou zo dňa 13.06.2011, sp. zn. E-00711- SRS-2 s miestom konania Zug, Švajčiarska konfederácia, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.06.2011 a vykonateľnosť 17.06.2011. Predmetom exekúcie podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny 9.667,88 eur, úroky z omeškania vo výške 0,024 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania a to zo sumy 7.952,50 eur od 09.03.2011, zo sumy 100 eur od 26.01.2011 a zo sumy 1.333,50 eur odo dňa 24.02.2011 až do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania tvorené poplatkom za začatie konania 872,92 eur a poplatok za použitie vzoru podania a spísanie podania vo výške 50 eur. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Posúdením žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a pripojeného exekučného titulu dospel súd k záveru, že poverenie nie je možné udeliť a žiadosť súdneho exekútora je nutné zamietnuť. Predložený exekučný titul je tzv. cudzím rozhodcovským rozsudkom. Pre priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu sa v zásade vyžadujú dve štádia, a to je konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia a druhé štádium je vlastný výkon tohto uznaného rozhodnutia. Konanie o uznanie sa v zásade riadi normami medzinárodného práva súkromného. Samotné vykonávacie konanie sa riadi všeobecnými vnútroštátnymi normami za predpokladu, že cudzie rozhodnutie sa nostrifikovalo, čím sa stáva rovnocenným s rozhodnutím domácim. K uplatneniu Exekučného poriadku ako všeobecnej vnútroštátnej normy vykonávacieho konania tak môže dôjsť až po tom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie. Bez uskutočnenia nostrifikačného konania cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Švajčiarska konfederácia a Slovenská republika sú viazané Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10.06.1958. Tento dohovor v článkoch III. a IV. bližšie upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený, ktorý navrhuje vykonať takéto rozhodnutie musí žiadať aj o uznanie. Pred samotným výkonom rozhodcovského rozsudku v danom prípade sa vyžaduje uznávacie konanie, ktoré v predmetnej veci neprebehlo a oprávnený ani návrh na uznanie nepodal. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ oprávnený navrhuje priamo vykonať cudzie rozhodnutie, ktoré je potrebné uznať v osobitnom uznávacom konaní, je potrebné žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa. Uviedol, že čl. III a IV. Dohovoru neposkytuje žiadnu oporu pre
tvrdenie, že uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa vykoná procesne iným spôsobom než tomu určuje § 49 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre súd záväzný. Súd nesprávne aplikoval § 53 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý určuje, že sa použije tento zákon ak osobitná zmluva neustanovuje inak. Dohovor medzi ČSR a Švajčiarskom ustanovuje inak v cit. článkoch iba to, že určuje podmienky uznania a výkonu, pritom dôvody na odopretie uznania sú užšie vymedzené než v Zákone o rozhodcovskom konaní. Neurčuje nič o konaní o uznanie rozhodcovského rozsudku, a preto sa na konanie jednoznačne vzťahuje § 49 Zákon o rozhodcovskom konaní. Zákonná norma jednoznačne určuje, že uznanie sa osobitne nevyslovuje, ale sa cudzí rozhodcovský rozsudok uznáva tým, že súd naň prihliadne ako na domáci rozsudok. Poukázal na čl. 3 ods. 2, podľa ktorého skúmanie vykonávajú súdy, kde sa žiada o výkon, a to v rozsahu požiadaviek podľa čl. 1 čís. 1-4, ktoré všetky preukázateľne splnil. Mal za to, že nostrifikácia nepripadá do úvahy, a jedine, kde by pripadalo do úvahy samostatné uznávacie konanie je prípad cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorý by neukladal povinnosti, ergo jeho uplatnenie by napríklad pri určovacej žalobe neznamenalo žiadosť o jeho výkon, ale uplatnenie v inom konaní. Poukázal na judikát 3 Cdo 209/2008, podľa ktorého aj neoprávnené odmietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zásahom do práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 42 ods. 4 Ex. por. cudzí exekučný titul uznáva príslušný súd (§ 45) tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa Čl. III veta prvá Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku, každý Zmluvný štát uzná rozhodcovské rozhodnutie za záväzné a povolí jeho výkon podľa predpisov o konaní, ktoré platí na území, kde sa rozhodnutie uplatňuje, za podmienok určených v nasledujúcich článkoch.
Podľa Čl. IV ods. 1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku, aby sa dosiahlo uznanie a výkon, ktoré sú spomenuté v predchádzajúcom článku, musí strana, ktorá žiada o uznanie a výkon, predložiť spolu so žiadosťou prvopis rozhodnutia riadne potvrdený alebo jeho riadne overenú kópiu, prvopis dojednania spomenutého v čl. II alebo jeho riadne overenú kópiu.
V prejednávanej veci oprávnený podal dňa 10.08.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie 9.667,88 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. E-00711-SRS-2 zo dňa 13.06.2011 s miestom konania a vydania Zug, Švajčiarska
konfederácia vydaný rozhodcom Annou Lokajovou, ktorý sa považuje za cudzí na základe dohovoru ČSR a Švajčiarskou konfederáciou.
Základným predpokladom pre vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie, pričom uznaním cudzieho rozhodnutia chápeme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR. Právny poriadok pozná viaceré režimy uznávania a výkonu cudzích exekučných titulov. V danej veci bolo miestom konania a vydania rozhodcovského rozsudku Švajčiarska konfederácia, a preto sa uznanie vykonateľnosti bude spravovať podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorou je v danom prípade Vyhláška ministra zahraničných vecí zo 6. novembra 1959 o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, resp. Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku.
Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi dňa 10.08.2011 návrh na vykonanie exekúcie, súčasťou ktorého boli rovnopisy exekučného titulu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, dohoda o zaplatení dlhu v splátkach s rozhodcovskou doložkou a kolok.
K návrhu na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom cudzí rozhodcovský rozsudok, sa v rámci uznania a výkonu takého rozhodcovského rozsudku musí povinne pripojiť nielen exekučný titul, ale aj originál alebo overená kópia rozhodcovskej zmluvy (§ 47 a 49 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa použijú ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a prostredníctvom § 51 tohto zákona aj ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd môže takéto rozhodnutie uznať a vykonať v Slovenskej republike len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona. Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na súdnu exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.
Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia za záväzné a jeho povolenie sa v zmysle Čl. III a IV. Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10. júna 1958 v New Yorku vykoná podľa predpisov o konaní, ktoré platia na území Slovenskej republiky, avšak za podmienok určených v článkoch tohto Dohovoru.
Z uvedeného vyplýva, že pri uznaní cudzieho rozhodcovského rozsudku vydaného v Švajčiarskej konfederácii sa nevyžaduje samostatné konanie o uznaní, ale taktiež ho nie je možné uznať len na základe návrhu na vykonanie exekúcie. Aby sa dosiahlo uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku má oprávnený v zmysle cit. zák. ustanovení a Dohovoru postupovať tak, že musí podať nielen návrh na vykonanie exekúcie dožadujúcim sa výkonu, ale aj požiadať o uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, kde k žiadosti priloží prílohy podľa Čl. IV. Dohovoru. Následne exekučný súd preskúma žiadosť o uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, pričom o uznaní nevydáva samostatné rozhodnutie, ale cudzí rozhodcovský rozsudok vydaný v Švajčiarskej konfederácii uzná tým, že naň prihliadne ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok a bude postupovať v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por..
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnený navrhol len priamo vykonať cudzí rozhodcovský rozsudok a exekučný titul tak nie je spôsobilým exekučným titulom. Pre správnosť a úplnosť dodáva, že oprávnený opomenul popri návrhu na vykonanie cudzieho rozhodcovského rozsudku podať aj žiadosť o jeho uznanie, na základe ktorej by v prípade splnenia zákonných podmienok exekučný súd prihliadal na cudzí rozhodcovský rozsudok ako na tuzemský a postupoval v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por..
Odvolací súd v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.