Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2P-39-2011.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnej veci mal. H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. R., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, občana SR, právne zastúpený Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou AK so sídlom Továrenská 43, Stará Ľubovňa a Z.. O. D., nar. XX.XX.XXXXQ., nar. XX.XX.XX+XXH, trvale bytom Z. XX, K. R.. v konaní o určení dlžného výživného takto
rozhodol:
I. Dlžné výživné za obdobie od 29.09.2011 do 31.05.2012 vo výške 15,33 eur je otec p o v i n n ý uhradiť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky Z.. O. D..
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
III. Otec H. S. je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 3,02 eur na účet Okresného súdu v Starej Ľubovni, vedený v N., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Matka Z.. O. D. je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 8,85 eur na účet Okresného súdu v Starej Ľubovni, vedený v N., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom č.k. 2P/39/2011-102 zo dňa 23.02.2012 tunajší súd zvýšil výživne pre mal. H. S. zo sumy 2000,- Sk na sumu 95 eur mesačne, počnúc dňom 29.09.2011. Súčasne určil dlžné výživne za obdobie od 29.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 71,68 eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zaviazal otca nahradiť trovy štátu vo výške 6,34 eur a matku vo výške 5,53 eur. Na odvolanie Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 18CoP/36/2012 zo dňa 25.04.2012 zmenil rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca, XP/XX/XXXX
- X -
tak, že toto výživne zvýšil zo sumy 66,38 eur na sumu 80 eur mesačne od 29.09.2011, zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, o trovách konania medzi účastníkmi a o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec tunajšiemu súdu.
Súd doplnil dokazovanie v intenciáh zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove, vyzval rodičov mal. dieťaťa aby súdu zdokladovali výšku plneného výživného za obdobie od 29.09.2012 do termínu pojednávania.
Pojednávania vytýčeného na deň 11.06.2011 sa navrhovateľka a odporca nezúčastnili, navrhovateľka svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, neúčasť odporcu ospravedlnila jeho právna zástupkyňa, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti rodičov mal. detí.
Na pojednávaní právna zástupkyňa otca uviedla, že za obdobie od 29.09.2011 do konca mesiaca máj 2012 otec pre mal. H. uhradil výživné v celkovej výške 630 eur, pričom dlh predstavuje sumu 15,33 eur, súčasne predložila originály šekových poukážok preukazujúcich túto skutočnosť.
Kolízna opatrovníčka navrhla zaviazať otca zaplatením dlžného výživného v sume 15,33 eur, s tým aby toto dlžné výživne uhradil jednorazovo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Podľa predložených šekových poukážok otec uhradil na výživu mal. H. dňa 17.10.2011 sumu 140 eur, dňa 21.11.2011 sumu 140 eur, dňa 20.12.2011 sumu 70 eur, dňa 20.02.2012 sumu 140 eur a dňa 05.05.2012 sumu 140 eur, spolu teda uhradil 630 eur.
Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. XP/XX/XXXX
- X -
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania ostalo určenie dlžného výživného za obdobie od podania návrhu t.j. od 29.09.2011 do času rozhodnutia súdu t.j. do 31.05.2012.
Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného vo výške 80 eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 645,33 eur ( september 2011 - 2 dní čo je 5,33 eur, 10/2011-05/2012 čo je 640 eur). Podľa dokladov doložených právnou zástupkyňou otca mal. dieťaťa, tento za uvedené obdobie uhradil sumu v výške 630 eur. Keďže matka mal. dieťaťa napriek výzve súdu nepreukázala výšku výživného ktorú jej uhradil otec pre mal. H., súd vychádzal z dokladov doložených otcom a ustálil, že na výživu mal. dieťaťa za obdobie od 29.09.2011 do 31.05.2012 bola uhradená suma 630 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal otca k doplateniu rozdielu medzi priznaným výživným 640 eur a skutočnou úhradou 630 eur, čo činí dlžného výživného v sume 15,33 eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Súd súčasne v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal rodičov mal. H. podľa výsledku konania k náhrade trov, ktoré platil štát. Štát uhradil T. banke poplatok za poskytnutú bankovú informáciu v sume 11,87 eur (20 eur bolo použitých z preddavku
XP/XX/XXXX
- X -
vložených matkou). Matka žiadala zvýšiť výživné o 53,61 eur, úspešná bola v sume 13,62 eur čo je 25,41 % úspešnosť, otec bol úspešný o 39,99 eur, čo je 74,59 % úspešnosť. Na základe uvedeného súd zaviazal matku k náhrade trov štátu vo výške jej pomeru neúspechu teda 74,59 % čo činí 8,85 eur a otca vo výške pomeru jeho neúspechu 25,41 % čo je 3,02 eur, s tým, že rodičia mal. H. sú povinní uvedené sumy uhradiť na účet vedený v N. do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.