Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-799-2005.pdf
PDF · 70.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/799/2005
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta 1/1652, Ružomberok, IČO: 37801279, zast. JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom Moyzesova 7, Ružomberok, proti povinnému: LARF, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom M. R. Štefánika 1, Nováky, IČO: 30223962 (vymazaný z obchodného registra), pre vymoženie istiny vo výške 4060,61 eura s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi 18.07.2005, doplneným 04.08.2005, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 4060,61 eura s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza, č.k. 11Ro/56/2004 zo dňa 11.08.2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi udelené tunajším súdom dňa 22.08.2005.
Súdny exekútor podnetom zo 14.05.2012 navrhol exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastaviť. Poukázal pritom na skutočnosť, že povinný bol dňa 31.12.2009 ex offo z obchodného registra vymazaný.
Výpisom z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 74/2004 z 28.06.2005 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Uznesením z 18.06.2009 bol konkurz zrušený, pretože neboli predpoklady pre konkurz. Následne, dňa 31.07.2009, bola spoločnosť zrušená a dňa 31.12.2009 z obchodného registra vymazaná.
Nakoľko konkurz bol vyhlásený 28.06.2005 (t.j. za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý v ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) priznal vyhlásenému konkurzu účinok v podobe prerušenia súdnych a iných konaní vedených podľa osobitného predpisu) nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, a preto bolo potrebné o zastavení exekúcie rozhodnúť.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu, a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, súd exekúciu zastavil.
Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok/ neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 (§238 Exekučného poriadku), a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že po viac ako 4 rokoch po začatí exekučného konania došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.
Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Nemajetnosť povinného nebola zistená (konkurz nebol zrušený pre nedostatok majetku dlžníka; z obsahu exekučného spisu vyplýva, že v čase šetrenia majetkových pomerov bol povinný vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Veľké Uherce aj v k. ú. Nováky, vlastnil 7 motorových vozidiel, mal zriadené účty v 4 peňažných ústavoch).
Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/.
Súd v zmysle horeuvedeného súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 58 ods. 4, 5 Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.