Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-16-2009.pdf
PDF · 95.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/16/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu:
K., E..K.., K. K. F. XX, S. C. XXX, XXX XX C. C., P.: XX XXX XXX, B. K. E. S. Ú.: E. K., K..Q..X.., K. K. E.R. XXXX, XXX XX K., P.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Z. P., H.. X.X.XXXX, H. R. C. Ď. X, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 172,08 Eur s prísl. , takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu Z.. P.. Z. X., K. E. S. Ú.: E. K., K..Q..X.., „. N. E.“ sa žalobou doručenou súdu 9.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 5.184 Sk (172,08 Eura) titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná dňa 14.1.2002 uzavrela so spoločnosťou M. B..K.., K. K. V.. S.. K. X, XXX XX C. C. zmluvu o nájme č. 202018846, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti M., B..K.., dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovanej zaplatiť spoločnosti M. B..K.., nájomné vo výške 17.395 Sk (577,41 Eura). Žalobca poukázal na ustanovenie všeobecných obchodných podmienok, článok 1, v zmysle ktorých sa žalovaná zaviazala v prípade omeškania s platením peňažného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Vymáhaná suma predstavuje nezaplatenú zmluvnú pokutu. Odôvodnil svoju aktívnu legitimáciu jednotlivými zmluvami
o postúpení pohľadávok. Uviedol, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy peňažné plnenie vo výške 17.395 Sk (577,41 Eura), pričom žalovaná mala plniť zálohu na nájomné vo výške 1.740 Sk ( 57,76 Eura) a 12 mesačných splátok nájomného každú vo výške 1.305 Sk ( 43,32 Eura), najneskôr do 15 dňa v mesiaci. Nakoľko porušila povinnosť plniť záväzok riadne a včas, dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3.904 Sk (129,59 Eura) dňom 16.12.2002. Žalovaná svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu splnila 4.8.2006, kedy uhradila 3.904 Sk (129,59 Eura). Nakoľko porušila povinnosť splniť záväzok riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z 3.904 Sk (129,59 Eura) od 16.12.2002 do 4.8.2006. Kapitalizovaná zmluvná pokuta predstavuje sumu 5.184 Sk (172,08 Eura). Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobca ako prílohu k žalobe priložil zmluvu o nájme, SALDO KONTO a výpisy z jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok.
Súd vydal dňa 23.12.2008 platobný rozkaz č.k. 19 Rob /562/2008-10, ktorý zrušil v celom rozsahu uznesením č.k. 18 Cb /16/2009-20 zo dňa 29.4.2009 podľa ustanovenia § 173 ods.2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p.), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
Súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo zistiť jej pobyt, preto jej súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2, O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.
Opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 18.5.2012 súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti a prítomnosti právneho zástupcu, zároveň ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2, O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a zistil tento skutkový stav :
Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o nájme so spoločnosťou DRUKOS, na základe ktorej zakúpila veci spotrebného charakteru. Uviedla, že dohodnuté splátky vo výške 1.305,- Sk platila pravidelne. Do omeškania sa dostala len so sumou 3.904 Sk, ktoré uhradila, neskôr uhradila aj 2.097,- Sk, aj keď nevie z akého dôvodu.
Právny predchodca žalobcu spoločnosť M. B..K.., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel SA, vložka č. 600/S, s predmetom podnikania okrem iného prenájom základných prostriedkov a dopravných prostriedkov vrátane leasingu ako prenajímateľ uzatvoril zmluvu so žalovanou ako nájomcom. V zmluve sa nájomca zaviazal splácať pravidelné mesačné splátky vo výške 1.305 Sk ( 43,32 Eura). Celková hodnota nájmu predstavovala 17.395 Sk (577,41 Eura).
V danom prípade je rozhodujúca právna povaha nároku, ktorým je spotrebiteľský právny vzťah a tak jednotlivé zmluvné ustanovenia je potrebné posudzovať podľa ustanovení Zákona č. 634/1992 Zbierky o ochrane spotrebiteľa. Žalobca, teda jeho právny predchodca poskytol žalovanej, ako spotrebiteľovi služby spočívajúce v nájme veci domácej potreby, za čo mu platila nájom, pričom zmluvy boli uzavreté na pretlačenom vzore používanom so
spotrebiteľmi a je zrejmé, aj z obsahu rovnopisu zmluvy, ktorú žalobca predložil, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy mali byť obchodné podmienky uvedené na druhej strane. Podpis žalovanej a právneho predchodcu žalobcu sa nachádza pred textom všeobecných obchodných podmienok na prvej strane zmluvy o nájme. V danom prípade žalovanú ako spotrebiteľa chránia ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. Je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť text zmluvy, ani zmluvné dojednania.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Kým úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky ( § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka ) je zmluvná pokuta samostatným majetkovým nárokom, tak v prípade jej dojednania v obchodnom právnom vzťahu ( §§ 300-302 Obchodného zákonníka), ako aj v prípade, že sa jedná o občianskoprávny vzťah, ( § 544, § 545a Občianskeho zákonníka). Ak sa jedná o peňažitý dlh, môže byť zmluvná pokuta viazaná aj na omeškanie s jeho zaplatením. V takomto prípade môžu obstáť oba tieto inštitúty viažuce sa k porušeniu tej istej povinnosti vedľa seba. Zmluvnú pokutu vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Zmluva o zmluvnej pokute musí byť
obligatórne uzavretá v písomnej forme. Právnym dôsledkom nedodržania tejto podmienky je neplatnosť uzavretej zmluvy.
Podľa článku I. bod 4 VOP, pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa článku I. bod 2b, zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa článku VIII. bod 1, zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti podľa tejto zmluvy sa budú spravovať v celom rozsahu ustanoveniami obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa však nachádza až pod podpisom právneho predchodcu žalobcu a žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že nemôže byť záväzné. Súd vyvodil záver, že účastníci uzavreli zmluvu o nájme podľa ustanovení občianskeho zákonníka. Obsah zmluvy musí byť určitý a zrozumiteľný a takýto obsah zmluvy by mal byť účastníkmi podpísaný, teda podpisy účastníkmi by mali byť poslednými náležitosťami zmluvy, ktorej písomne forma je podpredpísaná. Takto koncipované znenie zmluvy zjavne trpí neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a robilo by zmluvu už len z tohto dôvodu neplatnou. Keďže v danom prípade žalovanú ako spotrebiteľa chránia ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb., je potrebné porovnať tento právny vzťah, keby sme aj prijali zmluvu, dohodu účastníkov o aplikácii obchodného zákonníka na tento právny vzťah aj zmluvné ustanovenia o zmluvnej pokute za platné z ustanovenia § 6 Zákona o zákazu diskriminácie spotrebiteľa. Podľa tohto právneho ustanovenia predávajúci teda poskytovateľ služby nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. V konaní s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobku a poskytovanie služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ustanovenia o aplikácii Obchodného zákonníka na tento obchodný vzťah spôsobujú výraznú nerovnosť zmluvných strán a spotrebiteľ ako osoba, nemá možnosť posúdiť následky uzavretia takýchto zmlúv aj z hľadiska plynutia premlčacích lehôt, ktoré sú dlhšie ako v Občianskom zákonníku. Takto koncipované znenie zmluvy a teda aplikácia obchodného
zákonníka prináša pre spotrebiteľa nevyhnutne dlhšie obdobia právnej neistoty, počas ktorého by eventuálne ešte žalobca mohol uplatňovať svoje nároky, pritom ako vyplýva aj z tohto prípadu, nič nebránilo žalobcovi, aby svoje nároky z titulu zmluvnej pokuty uplatniť popri skoršej žalobe, respektíve po zaplatení súdom priznanej čiastky. Keďže tak žalobca postupoval zjavne na prípadnú ťarchu a právnu neistotu žalovanej, konal v rozpore s dobrými mravmi a jeho konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu, aj keby bola zmluva platná.
Podľa § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 2 ods.1 písm. a),b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods.1 a 2, Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je oibvyklé, že spotrebiteľ obah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať.
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobca si v konaní uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd nijako nespochybňuje výzvam dojednania o zmluvnej pokute ako paušalizovanej náhrady škody v právnom vzťahu. Súd sa však zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a k vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetom konania je spotrebiteľský vzťah, ktorý bol založený zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Zo zmluvy o nájme č. 202018846 súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva na prenájom veci, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Z týchto citovaných zmlúv súd zistil, že zmluvné podmienky nie sú súčasťou o nájme s právom kúpy prenajatej veci, všeobecné obchodné podmienky zmluvy nie sú podpísané, neboli teda splnené podmienky na uzavretie zmluvnej pokuty. Zo všeobecných zmluvných podmienok vyplýva síce, že bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne avšak je to tlačivo, ktoré nie je podpísané zmluvnými stranami.
Zmluva o nájme je podpísaná účastníkmi konania, ale v tejto zmluve nie je dohodnutá sankcia za nesplnenie povinnosti.
Pritom veriteľ mal popri nároku na zmluvnú pokutu nárok aj na úroky z omeškania. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, v ktorej sa dohodla súčasne sankcia vo forme zaplatenia úroku z omeškania je dojednanie takejto sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti neprimerané, keďže zakladá nápadný nepomer medzi účastníkmi. Takýto nepomer medzi právami účastníkov je v rozpore s dobrými mravmi a preto je dohoda zmluvných strán o takejto sankcii neplatná ( § 3 ods.1 § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.1 Obchodného zákonníka a § 23 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná pokuta bola dojednaná nad rámec zabezpečenia nároku a to preto, že už úrok z omeškania je dostatočným zabezpečením nároku vyplývajúceho zo zmluvy o nájme. Dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute obsiahnutej v článku I. bod 4 všeobecných obchodných podmienok má charakter neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve v zmysle všeobecnej definície obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 23a Zákona o spotrebiteľoch, jej dojednanie je možné vnímať ako vzťah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Výška dojednanej zmluvnej pokuta sa javí súdu vzhľadom na význam zabezpečovacieho záväzku v období roku 2002 za neprimeranú. Pokuta vyjadrená sadzbou 0,1 % denne z hodnoty dlhu s ktorým je dlžník v omeškaní 36,5 % ročne sa súdu javí ako neprimeraná z hľadiska naplnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a zároveň sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti nájomcu platiť dohodnuté splátky nájomného aj napriek nesplnenia si povinnosti zo strany žalovanej na plnenie riadne a včas.
Súd pri rozhodovaní zohľadnil hodnotu zabezpečovanej povinnosti a jej význam. Keďže právny predchodca žalobcu sa prenájmom hnuteľných vecí zaoberal v rámci predmetu svojho podnikania, nezaplatenie splátok vo výške dohodnutej zmluve zo strany žalovanej nemohlo mať pre neho natoľko zásadný význam, aby bolo zabezpečené tak vysokou zmluvnou pokutou. Ďalej súd zohľadnil výšku ceny predmetu nájmu a jej výšku po navýšení, výšku jednotlivých mesačných splátok a jej výšku
dojednaných úrokov z omeškania, súd posúdil zmluvnú pokutu dohodnutú v typovej zmluve so zreteľom na všetky uvedené okolnosti, ako neprimeranú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. V zmysle uvedeného, ustanovenia o zmluvnej pokute dojednané v typových zmluvách, uzatvorených medzi účastníkmi konania sú v rozpore so zákonom a ako také sú neplatné, preto súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol.
Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože tieto trovy si v konaní neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.