Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/75/2012

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci navrhovateliek v 1. rade: K.. H. Š., nar. X.XX.XXXX a v 2. rade: N. Š., nar. XX.X.XXXX, obe trvale bytom L. X, F. proti odporcom v 1. rade: S. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, F. a v 2. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 o nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

1. Súd návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi v 1. rade uložil povinnosť, aby im umožnil riadne užívanie X-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na L. G. X U. F. až do času, kým budú mať obe zabezpečené osobitné bývanie, z a m i e t a.

2. Súd návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi v 2. rade uložil povinnosť, aby sa až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržal výkonu záložného práva k X-izbovému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na L. G. X U. F., z a m i e t a.

3. Súd návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi v 2. rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal X-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na L. G. X U. F. scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy či už priamym predajom na dobrovoľnej dražbe, predajom prostredníctvom exekúcie alebo iným spôsobom, z a m i e t a.

4. Súd návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi v 2. rade uložil povinnosť, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej strpel, aby navrhovateľky v 1. a 2. rade užívali X-izbový byt č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na L.Á. G. X U. F., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2012 domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosti tak, ako sú uvedené v bodoch 1. až 4. výrokovej časti tohto uznesenia.

K bodu 1. výrokovej časti tohto uznesenia:

Navrhovateľky v 1. a 2. rade návrh odôvodnili tým, že odporca v 1. rade je ich otcom. Ich matka E. Š. s odporcom v 1. rade uzavrela manželstvo, ktoré na základe jej návrhu bývalý Obvodný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. zo dňa 22.1.1996 rozviedol. Kvôli rabiátnemu správaniu odporcu v 1.

rade bola ich matka aj s nimi nútená opustiť spoločnú domácnosť v rodinnom dome na T. G.. Č.. XX U. F.. Ten je v súčasnosti predmetom konania o vyporiadanie BSM medzi odporcom v 1. rade a E. Š., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Odkedy sa presťahovali do bytu odporcu v 1. rade, ktorý sa nachádza v F. na L. Č.. X, nepretržite v ňom bývajú. Vzhľadom na snahy odporcu v 1. rade vypratať z bytu ich matku, ktorá nemala kde inde bývať, pričom súd návrhu odporcu v 1. rade vyhovel, odsťahovala sa ich matka dobrovoľne z predmetného bytu. V byte zostali bývať iba ony dve. V legitímnom záujme ochrany ich práv a vzhľadom na to, že odporca v 1. rade sa opakovane vyjadroval, že ich z bytu dostane, že skončia na ulici, obrátili sa v júli 2010 na súd s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Žiadali, aby súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť umožniť im predmetný byt nerušene užívať. Okresný súd Bratislava IV rozhodol uznesením sp. zn. dňa 16.8.2010 tak, že síce ich návrh zamietol, ale spravodlivo to odôvodnil. Ony ani ich matka nie sú vlastníkmi žiadneho bytu, resp. inej nehnuteľnosti a nemajú ani žiadne prostriedky, za ktoré by si mohli vlastné bývanie zaobstarať. Po vynútenom vysťahovaní z predmetného bytu v F. na L. G.. X by sa ocitli fakticky „na ulici“. Nakoľko ich matka má len dočasne riešené bývanie (ani ona nebýva vo vlastnom), nemajú ani možnosť nasťahovať sa niekam inam. Odporca v 1. rade je pritom podľa evidencie katastra vlastníkom viacerých nehnuteľností. Je teda jasné, že jeho majetkové pomery na rozdiel od nich a ich matky sú prinajmenej nadštandardné. Odporca v 1. rade má objektívne možnosť zabezpečiť im ako jeho dcéram primeranú výživu a bývanie v tom byte, v ktorom obe už dlhé roky bývajú. To korešponduje s ich odôvodnenými potrebami. Pritom majú ako jeho deti právo, súladné s normami Zákona o rodine (§ 62 ods. 2 druhá veta) podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Odporca v 1. rade sa pritom zlomyseľne snaží dosiahnuť, aby sa ocitli fakticky na ulici, bez prostriedkov a bez reálnej možnosti niekde bývať, čo je v eklatantnom rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine. Odporca v 1. rade má voči nim ako dcéram vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na ich aktuálnu životnú situáciu nie je možné, aby si obe zo svojich prostriedkov zabezpečili bývanie. K majetkovým pomerom odporcu v 1. rade považujú za nutné uviesť, že napr. v roku 2007 nadobudol C. C., v roku 2009 si zaobstaral nové motorové vozidlo. Tvrdia, že ak má odporca v 1. rade dostatok finančných prostriedkov na investovanie a kúpu drahých vecí, je preukázateľne vlastníkom, resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, zhodnocuje svoj majetok, tak sú dané predpoklady na zabezpečenie bývania pre ne. V cit. normách Zákona o rodine v platnom znení má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dieťaťom sa rozumie osoba v právnom vzťahu k svojmu rodičovi, a to bez ohľadu na vek dieťaťa a bez ohľadu na to, či rodič má alebo nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Právo detí podieľať sa na životnej úrovni ich otca je samostatným právom, ktorého v sebe obsahuje aj právo detí na bývanie. Realizácia tohto práva v danom prípade je istotne daná. V tomto zmysle napr. judikát NS č. 2/1972 No. fixuje, že dieťa, ktoré naďalej býva v byte rodičov (hoci sa aj stalo schopným samo sa živiť), nemožno považovať za bývajúce tam neoprávnene. Jeho právo bývať u rodičov nemožno pokladať za zaniknuté, ak nemá možnosť zadovážiť si osobitné bývanie. Aj keď už zanikla vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu a aj keď rodičom prislúcha voči dieťaťu právo na ochranu ich vlastníctva, dieťa neprestalo byť odkázané čo do bývania na svojich rodičov, takže snaha rodičov o to, aby dieťa vyprázdnilo rodičovský byt, odporuje pravidlám spolužitia, a bolo by zneužívaním ich vlastníckeho práva. Platné právo ich chráni a nedovoľuje, aby boli z bytu v F. na L. G.. vypratané, ako sa to zlomyseľne snaží docieliť ich otec (či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom dražby za úmyselne ním nesplácaný bankový úver). Ustanovenie obmedzuje výkon práv tak, že nikto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a predovšetkým výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon vlastníckeho práva k bytu na L. G.. U. F. zo strany odporcu v 1. rade nesmie sa teda priečiť dobrým mravom. Právny inštitút zákazu zneužitia subjektívneho práva v súkromnom práve určuje limity výkonu subjektívneho práva. Cieľom je, aby pri kolízii subjektívnych práv viacerých osôb (prípadne pri kolízii subjektu a spoločnosti) v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívneho práva určitej osoby nebola prekročená miera právneho únosného správania, resp. aby nevznikla ujma iným osobám, nenastal rozpor so spoločenským záujmom. Právo teda určuje hranice výkonu subjektívneho práva, a to najmä stupňovaným aplikovaním kategórií morálky, dobrých mravov, dobromyseľnosti, zákazu zneužitia práva a pomocou definície úmyslu inému škodiť. K zneužitiu práva dochádza, ak osoba realizujúca subjektívne právo, sleduje nedovolený cieľ alebo pohnútku. Výkon subjektívneho práva nepožíva teda ochranu v neobmedzenom rozsahu, za každých okolností a bez ohľadu na konkrétnu situáciu a dotknuté subjekty. Výkon práv a povinností v súkromnom práve je vyjadrený v právnych normách. Limitovaný je ex lege zákazom zneužitia práva, príkazom konať v súlade s dobrými mravmi, ochranou dobromyseľnosti a čestnosti, zákazom zlomyseľnosti. Tieto požiadavky na výkon práva sú právnymi princípmi. Z toho derivované obmedzenie vlastníckeho práva bazálne zakotvuje SR. Zákaz zneužitia vlastníckeho práva vyplýva z jej formulácie, že vlastníctvo vlastníka zaväzuje. Vlastnícke právo nemôže byť vykonávané len podľa individuálneho záujmu vlastníka,

ale musia sa pritom rešpektovať záujmy spoločnosti a práva iných osôb. SR v čl. 20 ods. 3 priamo formuluje zákaz zneužitia vlastníckeho práva. Zakotvuje, že vlastnícke právo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Z toho čo argumentovali vyvodzujú, že nemožno poprieť ich právo bývať v byte na L. G.. U. F..

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon exekúcie bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená.

Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť o. i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej. Uvedená náležitosť návrhu je potrebná práve pre posúdenie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t. j. či predbežné opatrenie má vzťah k veci samej. V predmetnej veci bol návrh o nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, navrhovateľky v 1. a 2. rade však neuviedli, čoho sa vo veci samej mienia domáhať.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi v 1. rade z obavy, že budú priamo alebo nepriamo (prostredníctvom dražby za úmyselne ním nesplácaný bankový úver) vypratané z nehnuteľnosti - X - izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na L. G. X U. F., ktorý je jeho vlastníctvom. Samotná obava a fakt, že odporca danú nehnuteľnosť, ako jej výlučný vlastník, zaťažil zmluvou o úvere, ešte nie je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Taktiež navrhovateľky v 1. a 2. rade nepreukázali, že odporca v 1. rade podniká kroky, ktoré by smerovali k tomu, že by nemohli užívať jeho nehnuteľnosť a že im hrozí nebezpečenstvo vysťahovania z predmetného bytu a ani to, že by existoval exekučný titul na ich vysťahovanie. Dieťa má právo bývať s rodičmi, dokým nie je schopné sa samo živiť. Navrhovateľky v 1. a 2. rade ale vo svojom návrhu neuviedli, či už sú schopné samé sa živiť a či sú schopné samé si zabezpečiť vlastné bývanie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľky v 1. a 2. rade nepreukázali naliehavosť dočasnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi a odporcom v 1. rade, keď ani neuviedli, čoho sa mienia domáhať vo veci samej, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 1. rade zamietol.

K bodu 2. až 4. výrokovej časti tohto uznesenia:

Navrhovateľky sa ďalej domáhali nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi v 2. rade tak, ako je uvedené v bodoch 2. až 4. výrokovej časti tohto uznesenia. Návrh odôvodnili tým, že majú vedomosť, že dňa 14.5. t.r. má sa dražiť rodinný dom vo vlastníctve odporcu v 1. rade. Ide o nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. H. W. U.. Medzi ich matkou E. Š. a odporcom v 1. rade ako vlastníkom predmetnej draženej nehnuteľnosti však prebieha od r. 1996 súdne konanie o vyporiadanie BSM. V predmetnom

kontexte už ich matka požiadala Dražobnú spoločnosť i Všeobecnú úverovú banku o bezodkladné predloženie informácií ako mohlo vzniknúť banke záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti, keď jej vlastník odporca v 1. rade mal a má súdom zakázané dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou

- právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 10.7.2002 a aká je väzba uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp zn. zo dňa 10.7.2002 o predbežnom opatrení, ktoré bolo riadne evidované príslušným katastrálnym úradom a neskôr v rozpore s cit. súdnym nariadením predbežného opatrenia, vzniknutého záložného práva pre VÚB k plánovanej dražbe predmetnej nehnuteľnosti. Ich matka disponuje dokonca ďalším právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 31.3.2008, podľa ktorého je odporca v 1. rade povinný umožniť jej bývanie v predmetnom dome. Najmä vzhľadom na existenciu súdom vydaného blokačného predbežného opatrenia sp. zn. zo dňa 10.7.2002 je nutné považovať zmluvu, ktorou odporca v 1. rade zaťažil predmetnú nehnuteľnosť za absolútne neplatnú a v dôsledku toho je neprípustné realizovať dražbu. Po vydražení predmetnej nehnuteľnosti by sa totiž právo E. Š. na získanie vložených investícii do predmetného domu (teda jej právo na vyporiadanie BSM) stalo iluzórnym. Po 16 rokoch vedenia sporu by sa výhra E. Š. v konaní o vyporiadanie BSM stalo doslova Pyrhovým víťazstvom. Práve z dôvodu, aby jej dôvodne predpokladaná výhra v konaní voči odporcovi v 1. rade privodila zabezpečenie plnenia odporcu v 1. rade, teda aby legitímne získala peňažné plnenie, ktoré jej právom patrí, nariadil súd ešte v r. 2002 predbežné opatrenie. Teda platné právo (repertoárom prostriedkov právnej ochrany) čelí „úsiliu“ odporcu v 1. rade, aby sa priamo či nepriamo vyhol plneniu v prípade jeho súdnej prehry. Tvrdia, že zmluva, ktorou odporca v 1. rade zaťažil predmetnú nehnuteľnosť a ktorá je dôvodom dražby, je absolútne neplatná. Celková situácia vzbudzuje ich dôvodné obavy z ďalších nekorektných postupov odporcu v 1. rade, resp. banky, odporcu v 2. rade. Manipulácie s nehnuteľnosťami odporcu v 1. rade by viedli k ďalšiemu neopodstatnenému poškodzovaniu ich práv. Ide o aktuálnu ochranu bývania a vymožiteľnosti práva. Popísaná situácia, ale najmä prípadné prevody vlastníctva k tangovaným nehnuteľnostiam by nielen komplikovali ich situáciu, ale aj nutne hatili rozhodovanie súdu. Odporca v 1. rade bol a je výlučným vlastníkom rodinného domu na T. G. XX, F.. K nemu sa má v najbližšom čase uskutočniť dražba. Ďalej je aj výlučným vlastníkom bytu v F. na L. G.. Č.. X. K nehnuteľnosti je už zriadené záložné právo v prospech odporcu v 2. rade zo dňa 22.8.2008. Je dôvodný predpoklad, že sa tak stalo z takých pohnútok na strane odporcu v 1. rade, na základe ktorých došlo k zaťaženiu domu na T. G.. Č.. XX, F.. Žalobou vo veci samej sa budú domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy, zmlúv, ktoré odporca v 1. rade uzatvoril na ich škodu, čím došlo k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti odporcu v 1. rade a k ohrozeniu ich bývania v predmetnom byte. Ich bývanie je tak bezprostredne a vážne ohrozené. Ich závery sú odôvodnené postupom banky, keď v najbližších dňoch sa má uskutočniť dražba domu na T. ul. č. XX U. F.. Podľa dostupných informácií sa odporca v 1. rade medzičasom zbavil aj vlastníctva bytu v F. na G.. R. R. Č.. XX.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa a , predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon exekúcie bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená.

Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť o. i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej. Uvedená náležitosť návrhu je potrebná práve pre posúdenie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t. j. či predbežné opatrenie má vzťah k veci samej. V predmetnej veci bol návrh o nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľky v 1. a 2. rade mienia domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy alebo zmlúv, ktoré odporca v 1. rade uzatvoril na ich škodu, čím došlo k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti odporcu v 1. rade a k ohrozeniu ich bývania v predmetnom byte. Navrhovateľky v 1. a 2. rade ale nešpecifikovali konkrétne neplatnosti akých zmlúv alebo zmluvy sa chcú voči odporcovi v 1.rade domáhať.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedli, že dňa 14.5.2012 sa na základe návrhu záložného veriteľa, ktorým je odporca v 2. rade, bude konať dobrovoľná dražba rodinného domu nachádzajúceho sa na T. G. Č.. XX U. F., o čom predložili Oznámenie o dražbe zn. XXX/ XXXX zo dňa 12.4.2012. Ničím však neosvedčili, že hrozí nebezpečenstvo scudzenia nehnuteľnosti, ktorej sa ich návrh týka, a to X - izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na L. G. X U. F.. Samotná skutočnosť, že uvedený byt je predmetom záložného práva ešte nie je dôvodom pre nariadenie predbežných opatrení tak ako to žiadali navrhovateľky v 1. a 2. rade v bodoch 2. až 4. výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 5.5.2012, ktorý navrhovateľky v 1. a 2. rade priložili k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, došlo k vzniku záložného práva na predmetný byt v prospech odporcu v 2. rade ešte v roku 2008. Navrhovateľky v 1. a 2. rade ničím neosvedčili, že by odporca v 2. rade od roku 2008 až doteraz vykonal úkony, ktoré by smerovali k výkonu záložného práva a k následnému scudzeniu predmetného bytu. Navyše, navrhovateľky v 1. a 2. rade ani nie sú v zmluvnom vzťahu s odporcom v 2. rade. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v bodoch 2. až 4. výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd Bratislava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).