Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/105/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2012 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

L. Š., nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom P. R. č. XXX

je vinný, že

dňa 11.06.2011 okolo 16.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol po ceste od obce Malatiná smerom na obec Bukovina nákladné motorové vozidlo zn. U. F. bez evidenčného čísla a za amfiteátrom v obci Malatiná bol zastavený a kontrolovaný policajtmi OO PZ Dolný Kubín, ktorí vykonaním dychovej skúšky prístrojom „Intoximeters“ zistili v dychu obžalovaného prítomnosť alkoholu v objeme 1,17 mg/l, pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 11.01.2011, právoplatným dňa 30.03.2011, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 48 mesiacov,

teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, čím spáchal

- prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa v znení platnom do 11.06.2011 (ďalej len „Tr. zák.“)

- prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a za to mu súd ukladá

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladá obvinenému úhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šesť rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 08.12.2011 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhoval právne kvalifikovať ako prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Okresný súd Dolný Kubín na hlavnom pojednávaní konanom 08.06.2012 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 17), kedy priznal, že spolu s partiou svojich kamarátov sa v danom čase nachádzal v danej lokalite. Do obce Kalameny prišli deň predtým na nákladnom motorovom vozidle U. F. z obce Sedliacka Dubová. Vozidlo viedol svedok Š., keďže auto patrilo jeho otcovi. Obžalovaný a svedkovia L. a L. sa viezli vo vozidle spolu s ním. V obci Kalameny následne popíjali alkohol a na druhý deň popoludní z obce Kalameny na tom istom vozidle odišli, pričom vo vozidle sa viezli aj ďalší ľudia z Malatinej. Svedok Š. pri odchode z obce Kalameny narazil postupne do dvoch oplotení rodinných domov a následne pokračoval v jazde smerom na obec Malatiná cez lesnú cestu. Počas jazdy svedkovi Š. ako vodičovi prišlo zle, preto z vozidla vystúpil a následne vystúpil aj obžalovaný. V tom sa vozidlo samé od seba pohlo, keďže cesta mala v tých miestach mierny sklon a svedok Š. auto zle zabrzdil. Preto obžalovaný do vozidla naskočil a zatiahol ručnú brzdu. Vozidlo medzitým prešlo vzdialenosť jeden a pol až dva metre. V tej chvíli, keď zaťahoval ručnú brzdu, prišli policajti. Policajti boli dvaja a pristúpili k vozidlu z oboch strán kabíny vozidla. Následne sa všetci podrobili dychovej skúške. Obžalovaný potvrdil, že mal požitý alkohol, ale na všetko si riadne pamätá. Tvrdil, že policajtom hneď na mieste vravel, že do vozidla naskočil len kvôli jeho zastaveniu. V tom čase bol svedok Š. mimo vozidla. V kabíne sedel len svedok L., ktorý však spal. Vzadu v nákladnom priestore bol svedok L. a traja neznámi ľudia z Malatinej, dvaja chlapci a jedno dievča. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný doplnil, že počas jazdy po lesnej ceste stretli dvoch ľudí, ktorí tam mali aj traktor. Niekto z partie sa ich pýtal na cestu. Zároveň vyhotovil náčrt miesta, kde došlo k jeho zdržaniu policajtmi (č.l. 190). Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne v prípravnom konaní (č.l. 39), kedy potvrdil, že spolu so svedkom Ď. boli ako policajná hliadka vyslaní preveriť oznámenie ohľadom poškodenia plotov nákladným vozidlom v obci Kalameny, pričom podozrivé vozidlo odišlo smerom na obec Malatiná. Prichádzali teda od obce Malatiná, pričom stretli dve osoby na traktore, ktoré uviedli, že vozidlo U. F. sa nachádza cca o 200 m nižšie. Následne vozidlo zbadali ako schádza z lesnej cesty na asfaltovú cestu. Svedok uviedol, že po zapnutí zvukového a svetelného výstražného znamenia na ich služobnom vozidle vodič spočiatku nereagoval, ale po chvíli vozidlo zastavil. Zatiaľ mohlo prejsť 30-40 metrov. Oni obaja pribehli k vozidlu, každý z jednej strany a žiadali vodiča, aby vypol motor. V kabíne vozidla sa nachádzali tri osoby, z ktorých svedok poznal svedka Š. z predchádzajúcej pracovnej činnosti. Ten sedel v strede kabíny. Za volantom sedel obžalovaný. Obžalovaný im už vtedy priamo na mieste povedal, že keď videl, aký je svedok Š. opitý, rozhodol sa, že ďalej bude viesť vozidlo on. Obžalovaný im nehovoril nič ohľadom samovoľného pohybu vozidla. Takéto vyjadrenie obžalovaného svedok zapísal aj v správe o objasňovaní priestupku, ktorú osobne s obžalovaným spisoval (č.l. 98). Priamo na mieste bola vyhotovená aj fotodokumentácia vozidla a jeho okolia (č.l. 94,95), ktorej autentickosť na hlavnom pojednávaní potvrdil. Zároveň svedok vyhotovil náčrt miesta nimi vykonávaného zásahu (č.l. 194). Svedok U. Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 31), kedy potvrdil, že spolu so svedkom I. boli vyslaní ako policajná hliadka na preverenie oznámenia ohľadom poškodenia plotov v obci Kalameny nákladným vozidlom, ktoré malo odísť smerom na obec Malatiná. Preto prichádzali v smere od obce Malatiná po asfaltovej ceste. Zbadali osobu na traktore, ktorá ich navigovala na miesto, kde sa malo vozidlo nachádzať. Následne zbadali vozidlo U. F. ako schádza z vedľajšej lesnej cesty na asfaltovú cestu. Keďže vodič nereagoval na zvukové ani svetelné výstražné znamenie, obaja vyšli zo služobného vozidla, pribehli k zastavovanému vozidlu každý z inej strany a následne vodič vozidlo zastavil. V tom čase sa v kabíne nachádzali tri osoby, pričom všetky boli pod vplyvom alkoholu. V čase, keď vozidlo zastavovali, bolo ešte v miernom pohybe. Svedok uviedol, že vodič im priamo na mieste hovoril, že šoféroval preto, lebo bol najmenej opitý a nechcel, aby šoféroval niekto iný. Na mieste samom nikto nič nenamietal voči tomu, kto vozidlo šoféroval. Na

hlavnom pojednávaní svedok vyhotovil náčrt miesta nimi vykonávaného zásahu (č.l. 193) a doplnil, že obžalovaný vozidlo zastavil len preto, lebo by inak nedokázal prejsť pomerene ostrú zákrutu napojenia vedľajšej cesty. Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 57), kedy potvrdil, že spolu so svedkom B. boli pracovať na traktore pri lesnej ceste. Pristavilo sa pri nich vozidlo U. F., pričom posádka sa pýtala na cestu na obec Malatinú a následne pokračovala ďalej v jazde. Hneď na to im telefonovala manželka svedka B., ktorá im oznámila, že také vozidlo im narazilo do oplotenia. Preto ihneď telefonovali na políciu a následne šli na traktore za týmto vozidlom. Našli ho odstavené pred križovatkou v smere na asfaltovú cestu. Opäť sa ich pýtali na cestu na obec Malatiná, ale oni im zámerne ukázali nesprávny smer a sami šli na traktore opačným smerom, t.j. na obec Malatiná. Tu videli prichádzať policajtov, a preto svedok R. nasadol k nim do služobného vozidla a navigoval ich na miesto, kde sa predtým nachádzalo vozidlo U. F.. Po príchode ku križovatke svedok videl, že predmetné vozidlo sa už pohybuje, preto policajti pribehli k idúcemu vozidlu a dávali pokyn na jeho odstavenie. Vo vozidle sa nachádzala celá posádka, ktorá na pokyn policajtov z auta vystúpila. V kabíne sa nachádzal aj svedok Š.. Nikto z posádky pred zásahom policajtov nepostával v okolí vozidla. Na hlavnom pojednávaní svedok vyhotovil náčrt miesta policajného zásahu (č.l. 191). Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 46), kedy potvrdil, že spolu so svedkom R. boli v ten deň pracovať na traktore pri lesnej ceste, pričom počas vykonávania prác zastavilo pri nich vozidlo U. F.. Po chvíli mu zatelefonovala manželka, ktorá mu oznámila, že také vozidlo im narazilo do oplotenia pred domom. Hneď nato svedok R. zatelefonoval na políciu s tým, že videli také vozidlo a následne šli na traktore za ním. Vozidlo našli odstavené na konci lesnej cesty, t.j. na križovatke s asfaltovou cestou. Pri aute postávali nejakí ľudia, pričom motor na vozidle bol vypnutý. Pýtali sa ich na cestu smerom na Malatinú, ale on im zámerne povedal opačný smer, zatiaľ čo oni šli na traktore smerom na obec Malatinú. Tu stretli prichádzajúcich policajtov, ktorých navigovali na miesto, kde bolo v tom čase odstavené vozidlo F.. Keď sa vrátil na traktore na to miesto, videl už policajtov, ako s posádkou vozidla F. riešia danú vec. Vozidlo F. bolo v tom čase opäť odstavené, stále v blízkosti križovatky, ale už na inom mieste. Svedok potvrdil, že svedok Š. im nahradil škodu spôsobenú poškodením plota, aj sa im za to ospravedlnil. Na hlavnom pojednávaní svedok vyhotovil náčrt miesta policajného zásahu (č.l. 192). Svedok T. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spočiatku vozidlo F. viedol svedok Š., ktorý narazil v obci Kalameny do plotov, ale potom si s obžalovaným presadol. Bolo to v tom štádiu, keď sa pýtali ľudí na traktore na ďalší smer cesty. Potvrdil, že v čase, keď ich policajti zastavili, sa okrem obžalovaného, ktorý vozidlo viedol, nachádzal v strede kabíny aj svedok Š.. Svedok L. L. v prípravnom konaní (č.l. 52) potvrdil, že bol s obžalovaným, svedkom Š. a svedkom L. v obci Kalameny. Z obce odchádzali priamo z krčmy na vozidle F., pričom on sa nachádzal v nákladnej časti vozidla, kde spal. Z nákladného priestoru vyšiel až v čase, keď počul zvukové výstražné znamenie, pričom vtedy už policajti vypočúvali obžalovaného, svedka Š. a L.. Z počutia vie, že ploty v obci Kalameny poškodil svedok Š., ktorý v tom čase vozidlo viedol. Rovnako počul, že vozidlo najskôr viedol svedok Š. a až potom obžalovaný, ale on to z nákladnej časti vozidla nevidel. Svedok C. Š. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol spolu s partiou kamarátov na vozidle U. F., ktoré patrí jeho otcovi v obci Kalameny, kde prišli z obce Sedliacka Dubová v predchádzajúci deň. Tu popíjali alkohol až do ďalšieho dňa, kedy z obce odchádzali, pričom vozidlo viedol on a v obci narazil do dvoch plotov. Vozidlo odstavil na lesnej ceste pri chlapoch, ktorí pracovali na traktore. Tu sa rozhodol, že už ďalej nejde šoférovať a začal piť spolu s ostatnými. Dovtedy bol triezvy. Keď sa opýtali pracujúcich chlapov na smer cesty na Malatinú, viedol vozidlo ďalej už obžalovaný a to až do momentu, kým ich nezastavili policajti. Potvrdil, že v čase, keď ich zastavili policajti, sa nachádzal v kabíne vozidla spolu s obžalovaným, ktorý šoféroval a svedkom L.. Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov založených v spise, vrátane pripojených spisov. Z priestupkového spisu OR PZ Ružomberok č. ODI1-P-DN-59/2011 (č.l. 63 - 93) mal súd preukázané, že v rámci vyšetrovania priestupku, ku ktorému došlo dňa 11.06.2011 v obci Kalameny tým, že vodič vozidla U. F. narazil do oplotenia dvoch rodinných domov, bolo preukázané, že toto vozidlo v tento deň viedol najskôr svedok F., ktorý spôsobil poškodenie obidvoch plotov. Následne viedol to isté vozidlo obžalovaný až do zásahu privolanej policajnej hliadky. Takúto verziu priebehu skutku potvrdil v priestupkovom konaní aj obžalovaný (č.l. 93, 70). Po zastavení vozidla sa obžalovaný aj svedok Š. podrobili dychovým skúškam na zistenie prítomnosti alkoholu, pričom obaja boli pod výrazným vplyvom alkoholu (obžalovaný - 2,44 ‰; svedok Š. - 3,58 ‰). V rámci preverovania priestupku bola vyhotovená aj fotodokumentácia (č.l. 79

- 83; 94 - 95).

Zo spisu OO PZ Dolný Kubín č. ORP-P-387/DK-2011 (č.l. 96 - 114) mal súd preukázané, že počas preverovania priestupku obžalovaný priznal, že vozidlo U. F. viedol najskôr svedok Š., ale po narazení do oplotenia dvoch rodinných domov v obci Kalameny prevzal riadenie vozidla iniciatívne obžalovaný. Z pripojeného spisu OS DK č. mal súd preukázané, že obžalovaný v januári 2010 viedol motorové vozidlo v obci pod výrazným vplyvom alkoholu (2,23 ‰), pričom takto konal napriek plynúcemu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu uložil Okresný súd Malacky vo veci č. (č.l. 6 pripoj. spisu) za to, že v decembri 2008 viedol v obci motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (2,02 ‰). Za takéto konanie Okresný súd Dolný Kubín uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, pričom skúšobná doba obžalovanému od februára 2011 stále plynie. Zároveň z tohto pripojeného spisu mal súd preukázané, že obžalovaný jazdil pod vplyvom alkoholu aj vo februári 2007 (č.l. 31 pripoj. spisu), kedy viedol v obci motorové vozidlo pod výrazným vplyvom alkoholu (1,69 ‰). Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie plne trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal najmä z výpovedí priamych (očitých) svedkov, keď s výnimkou obžalovaného tohto viacerí svedkovia usvedčujú z klamstva ohľadom opisu priebehu udalostí (I., Ď., R., L., Š.). Obžalovaný ani nepopieral, že sa v danom čase na danom mieste nachádzal, ba nepopieral ani skutočnosť, že v čase zásahu policajtov viedol motorové vozidlo, hoci vedel o tom, že takú činnosť má súdom zakázanú. Svoje konanie obhajoval tvrdením, že do vozidla naskočil len krátko pred policajným zásahom, pričom v momente ich zásahu už vozidlo zastavil. Táto jeho obhajoba však bola spoľahlivo vyvrátená. Súd vychádzal predovšetkým z výpovedí zasahujúcich policajtov, ktorí zhodne potvrdili, že bezprostredne pred ich zásahom videli pohybujúce sa vozidlo U. F., ktoré viedol obžalovaný, pričom spolu s ním sa v kabíne vozidla nachádzali aj svedkovia L. a Š.. Prítomnosť všetkých troch osôb v kabíne vozidla potvrdil aj svedok R. a svedkovia L. a Š.. Táto skutočnosť vyvracia obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že svedok Š. sa vo vozidle v čase policajného zásahu nenachádzal, keďže krátko predtým z vozidla spolu s obžalovaným vystúpil a obžalovaný následne do vozidla spontánne naskočil len preto, aby zabránil samovoľnej jazde riadne nezabrzdeného vozidla. Je pochopiteľné, že v takom prípade by svedok Š.Ý. (aj vzhľadom na jeho opitosť - 3,58‰) nestihol do vozidla naskočiť ešte pred obžalovaným, pričom také ich konanie by bolo aj nelogické vzhľadom na údajný pohyb nikým neriadeného vozidla. Rovnako samovoľnému pohybu vozidla nijako nezodpovedá jeho nepriamočiary pohyb pri prechádzaní križovatkou, cez ktorú vozidlo prechádzalo v smere doprava. Nemožno prehliadať ani závery objasňovania priestupku zo strany policajtov, ktorí aj ako svedkovia pred súdom potvrdili, že obžalovaný im priamo na mieste, a aj neskôr pri objasňovaní priestupku priznal, že vozidlo viedol on v snahe zabrániť ďalším škodám, keďže svedok Š. bol najviac opitý (č.l. 98). Hoci svedkovia I., Ď. a R. sa nezhodujú presne v otázke, v ktorom momente obžalovaný zareagoval na policajnú výzvu, t.j. v ktorom okamihu vozidlo zastavil, súd túto ich nezhodu nehodnotí ako významnú. Vzhľadom na odstup času, viacero obdobných policajných zákrokov a spontánnosť (neplánovanie) ich zákroku, nemožno preceňovať chýbajúcu absolútnu zhodu v detailoch realizovaného zákroku. Výpovede týchto svedkov preto súd vyhodnotil ako vierohodné. Otázka kedy (v ktorom okamihu) a či vôbec obžalovaný (vodič) poslúchol pokyn policajta by snáď bola významnou pri prejednávaní dopravného priestupku, avšak pre zistenie trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného je nepodstatná. Treba pamätať na to, že predmetom skúmania trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného je jeho jazda motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu napriek plynúcemu trestu zákazu takej činnosti.

Pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) nemožno prehliadať, že zo strany obžalovaného ide až o patologickú recidívu, keďže tento sústavne jazdí pod výrazným vplyvom alkoholu na rôznych motorových vozidlách a nezabránilo mu v tom ani zakázanie takej činnosti zo strany správneho orgánu, či zo strany súdu. V priebehu štyroch rokov bol už štvrtý krát prichytený pritom, ako vedie motorové vozidlo pod výrazným vplyvom alkoholu:

- vo februári 2007 jazdil na terénnom motorovom vozidle zn. P. P. bez evidenčného čísla v obci Podbiel pod vplyvom alkoholu (1,69 ‰), za čo mu OR PZ Dolný Kubín uložil pokutu 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v čase od 12.02.2007 na dva roky (č.l. 31 spisu OS DK č. ).

- v decembri 2008 viedol motorové vozidlo zn. J. XX v meste Stupava pod vplyvom alkoholu (2,02 ‰), za čo Okresný súd Malacky uložil peňažný trest 500,- € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá počas jedného roka od 21.09.2009 do 21.09.2010 (č.l. 6 spisu OS DK č. ).

- v januári 2010 viedol motorové vozidlo zn. Š. XXXL v obci Sedliacka Dubová pod vplyvom alkoholu (2,23 ‰), za čo mu Okresný súd Dolný Kubín uložil podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti počas štyroch rokov od 16.02.2011 (spis OS DK č. ).

- v júni 2011 viedol počas skúšobnej doby motorové vozidlo zn. U. F. pod vplyvom alkoholu (2,44 ‰). Obžalovaný teda svojím konaním nepochybne spáchal jedným skutkom dva prečiny tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže opäť viedol pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo, hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch už odsúdený, a takto konal napriek plynúcemu trestu zákazu činnosti, ktorý mu uložil Okresný súd Dolný Kubín vo veci č. . Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného nemožno konštatovať, že existuje niektorá z poľahčujúcich okolností. Oproti tomu bola zistená existencia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov (Rt-1/2011). Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. súd neprihliadal, keďže predchádzajúce odsúdenie je už obsiahnuté v opise žalovaného skutku a je osobitným kvalifikačným znakom skutkovej podstaty spáchaného trestného činu. Kvôli predchádzajúcemu odsúdeniu súd pri rozhodovaní o treste aplikoval aj ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Súd pri zvažovaní primeranosti a druhu trestu vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody, ako najprísnejší z možných trestov (§ 32 Tr. zák.), by sa mal ukladať len v takom prípade, keď účel trestu nemožno dosiahnuť iným trestom, prípadne kombináciou iných trestov. Obžalovaný spáchal tento trestný čin ako vodič, teda v priamej súvislosti s vedením motorového vozidla. Ak je teda prioritným účelom trestu ochrana spoločnosti pred budúcim konaním páchateľa (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), tento účel najlepšie splní trest zákazu činnosti. Práve v prípade nedbanlivostných trestných činov, keď je trest ukladaný páchateľovi s riadnym doterajším životom, je tento druh trestu veľmi adresný a postihujúci práve tú činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu. Páchateľ by sa počas jeho výkonu nemal zúčastňovať cestnej premávky ako vodič, a tak by nemal mať príležitosť svojou nedbanlivosťou privodiť inému účastníkovi cestnej premávky škodu na jeho zdraví, či majetku. Riadny výkon trestu zákazu činnosti teda výrazne (úplne) eliminuje možnosť recidívy zo strany stíhaného páchateľa.

Z vyššie uvedených dôkazov však vyplýva, že u obžalovaného nešlo o ojedinelé porušenie dopravných predpisov, ale o opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu základných povinností vodiča. Jazda pod výrazným vplyvom alkoholu patrí medzi najzávažnejšie a najarogantnejšie porušovanie dopravných predpisov, keďže taký vodič (vozidlo ním riadené) je priamou a bezprostrednou hrozbou pre ostatných (nič netušiacich) účastníkov cestnej premávky. Takéto správanie svedčí o neschopnosti obžalovaného uvedomiť si zodpovednosť, ktorú ako vodič motorového vozidla má nielen voči sebe, ale najmä voči svojmu okoliu a ostatným účastníkom cestnej premávky. Obžalovanému je vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to nielen vzhľadom na skutočnosť, že tieto prečiny spáchal počas plynutia skúšobnej doby (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Voči obžalovanému už boli v minulosti použité prakticky všetky alternatívne možnosti postihu, či potrestania. Najskôr bol postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu správnym orgánom len pokutou a zákazom činnosti. Následne, keď obžalovaný nielenže nerešpektoval plynúci zákaz činnosti, ale opäť jazdil na vozidle pod výrazným vplyvom alkoholu, bol potrestaný peňažným trestom a trestom zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby. Pri opätovnom marení výkonu tohto súdneho rozhodnutia a zároveň pri opätovnej jazde pod výrazným vplyvom alkoholu, súd uložil obžalovanému len podmienečný trest odňatia slobody v spojení so zákazom činnosti stále v prvej polovici zákonom prípustného rozpätia. Keď teda obžalovaný napriek týmto predchádzajúcim excesom a sankciám nedokázal zmeniť svoje správanie sa, súd považuje za potrebné uložiť mu najprísnejší z druhu trestov a jeho výkon aj nariadiť. Je to nielen v záujme naplnenia represívnej zložky účelu každého trestu, ale aj z hľadiska naplnenia účelu jeho individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň súd uložil obžalovanému úhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Súd aj pri ukladaní tohto druhu trestu prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž treba aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia).

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hraniu trestnej sadzby (1 až 10 rokov) o jednu tretinu a následne uložil trest zákazu činnosti vo výmere šesť rokov, t.j. ešte stále v prvej polovici takto upraveného rozpätia (4 až 10 rokov). Ak totiž ide o páchateľa, ktorý opakovane hrubo porušuje svoje základné povinnosti, ktoré mu ako vodičovi vyplývajú zo (predtým č. ) a opakovane takým svojím konaním pácha trestnú činnosť, nie je správne ukladať mu úhrnný trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby. Práve u páchateľov s prejaveným sklonom k recidíve treba flexibilne využívať celé zákonom určené rozpätie.

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.