Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-241-2011.pdf
PDF · 75.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/241/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. O., nar. X.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: F. C.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - Z. Q., Č. X. L. XX, v konaní zast. opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky a L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, A. X. A., v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti za účasti Okresného prokurátora v Komárne sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad mal. L. O., nar. X.XX.XXXX, ktorá bude realizovaná v L. L. A. počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný na mal. L. platiť výživné vo výške 30 % zo sumy živného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná na mal. L. platiť výživné vo výške 30 % zo sumy živného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 8.8.2011 domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Komárno č. 12P/364/2010 zo dňa 19.11.2010 bola maloletá L. dočasne zverená do starostlivosti L. L. A., na základe tých skutočností, že matka na druhý deň po pôrode opustila dieťa, vedie túlavý spôsob života a o dieťa sa nezaujíma. L. O. na matričnom úrade v Nových Zámkoch uznal otcovstvo k maloletej. Otec požiadal Okresný súd Komárno o zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, jeho návrh bol však zamietnutý v konaní 9P/399/2010. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníčka vyplýva, že matka naďalej nejaví záujem o mal.dieťa, voči otcovi je vedené trestné stíhanie kde mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody. Otec nastúpil na výkon trestu, avšak bol prepustený. Od prepustenia nejaví skutočný záujem o dieťa. Poukázala na to, že správanie otca voči súdu tým, že ignoruje pojednávania svedčí o jeho nezáujme. Preto žiadala návrhu vyhovieť, nariadiť ústavnú starostlivosť v L. A.Á. a rodičom mal. dieťaťa uložiť minimálnu výšku výživného.
Prokurátorka žiadala, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Rodičia sa na pojednávanie nedostavili. Pobyt matky nie je známy a preto jej bol súdom ustanovený opatrovník, ktorý mal vykázané doručenie, svoju neúčasť však neospravedlnil. Otec mal taktiež
vykázané doručenie a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával bez prítomnosti otca mal. dieťaťa a opatrovníčky matky mal. dieťaťa podľa § 101 ods. 2 OSP.
V písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2011 otec mal. dieťaťa uviedol, že po prepustení z výkonu trestu má záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, spisom OS Komárno 12P/364/2010, správou ÚPSVaR Komárno zo dňa 20.1.2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu 12P/364/2010 zo dňa 19.11.2010 bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti L. L. A.. Matka mal. dieťaťa od narodenia nejaví záujem o dieťa. L. O. uznal otcovstvo k mal. dieťaťu a v písomnom vyjadrení uviedol, že po výkone trestu odňatia slobody má záujem o svoje dieťa. Z vyjadrenia ÚPSVaR vyplynulo, že ani jeden z rodičov doposiaľ neprejavuje skutočný záujem o mal. dieťa.
Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej výchovy sú splnené, nakoľko ani jeden z rodičov neprejavuje skutočný záujem o mal. dieťa. Nikto z príbuzných nikto neprejavil záujem o prípadnú náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnsku starostlivosť. I keď otec písomne deklaroval záujem o dieťa, jeho konanie nenasvedčuje skutočnému záujmu, nakoľko dieťa nenavštevuje a nezaujíma sa o neho. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá bude realizované v L. L. A.. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť
výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade súd určil výživné v minimálnej výške, t. j. 30% zo sumy základného životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Obaja rodičia sú povinní súdom stanovené výživné platiť na účet L. A., nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.