Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-16-2012.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovanému v 1. rade L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., a žalovanej v 2. rade V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 4.032,53 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.957,40 eur spolu so 6,50 % úrokom z omeškania ročne od 14.11.2008 až do zaplatenia a nahradiť, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 241,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.3.2012 domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.032,53 eur, úroku z omeškania vo výške 11,49 % ročne zo sumy 2.957,40 eur za obdobie od 1.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to s poukazom na to, že žalovanému v 1. rade poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, ktorý však žalovaný v 1. rade podľa zmluvy nesplácal, na čo žalobca listom zo dňa 13.11.2008 odstúpil od zmluvy a vyzval oboch žalovaných na vrátenie úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote, čo však neurobili.
Žalovaní v 1.a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.
Na pojednávanie nariadené na deň 7.6.2012 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu. Nedostavil sa ani žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade, aj keď im bolo predvolanie riadne a včas doručené. Súd podľa § 101 ods. 2 Os.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 6.12.2005, odstúpením od zmluvy zo dňa 13.11.2008, výpisom žalobcu z obchodného registra, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby platných ku dňu podpísania zmluvy, podaním žalobcu doručeného súdu dňa 24.4.2012 a jeho príloh, ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Dňa 6.12.2005 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej tiež iba „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca uvedeným žalovaným pod č. XXXXXXX X XX mimoriadny medziúver vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur (čl. I. bod 1. zmluvy), za ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať do doby pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky vo výške 541,- Sk, t.j. 17,96 eur, mesačne vždy do 15.-teho dňa mesiaca a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady po 400,- Sk, t.j. 13,28 eur (čl. II. zmluvy), pričom nasporená suma mala byť mimoriadnou splátkou úveru (čl. III. bod 2. zmluvy). Poplatok za spracovanie medziúveru bol dohodnutý vo výške 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eur. Zároveň v zmysle čl. II. zmluvy bol určený poplatok za vydanie biankozmenky žalovanými v 1. a 2. rade žalobcovi vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 eur. Uvedené poplatky boli zaúčtované pri prvej výplate medziúveru. Prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bol dohodnutý v sume 400,- Sk, t.j. 13,28 eur, v ďalšom boli uvedené poplatky vyrubované ročne podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho úveru bola dohodnutá v sadzbe 6,49 % ročne. Podľa čl. VI. bodu 3. zmluvy v prípade omeškania žalovaných v 1. a 2. rade s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, pričom podľa bodu 4. čl. VI zmluvy v takom prípade mal mať žalobca právo účtovať pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, a to rovnako aj po odstúpení od zmluvy v zmysle čl.
VII. bod 8. zmluvy, preto sa v konaní domáhal úroku z omeškania vo výške 11,49 % ročne.
Pretože žalovaní v 1. a 2. rade neplnili svoje povinnosti podľa zmluvy, čo sa týka riadneho a včasného uhrádzania splátok z poskytnutého medziúveru riadne a včas, podaním zo dňa 13.11.2008 žalobca odstúpil v zmysle čl. VI. a VII. od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.948,24 eur do 7-mich dní od doručenia uvedeného podania. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 2.12.2008 a žalovanej v 2. rade doručené 19.11.2008. Lehota na splnenie peňažného záväzku v zmysle uvedeného v súvislosti s odstúpením od zmluvy uplynula žalovaným v 1. a 2. rade dňom 9.12.2008, pričom žalobca úročil zostatok dlhu až do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy dohodnutou sadzbou úroku z úveru vo výške 6,49 %, kde tento úrok zahrnul v podanej žalobe do celej sumy istiny, v percentuálnom vyjadrení požadoval úrok z omeškania až od 1.2.2012, a to v sadzbe 11,49 % ročne zo sumy 2.957,40 eur.
Zo žalovanej istiny a jej príslušenstva nebolo žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi žalobcovi doposiaľ nič zaplatené.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvu t. j. ku dňu 10.11.2006, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadna včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 Ods. 21 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok, z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Súd na základe vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
Z predloženej špecifikácie žalovanej pohľadávky mal súd preukázané, že žalobný návrh pozostáva z istiny vo výške 2.957,40 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.075,13 eur zo sumy 2.957,40 s 14,25% p.a. úrokom z omeškania.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa súd má za to, že ustanovenie čl. VII bod 8 úverovej zmluvy je nevyhnutné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
- podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, znevýhodňujúca spotrebiteľa - žalovaných v danom zmluvnom vzťahu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná, v tejto časti súd konštatuje absolútnu neplatnosť uvedenej úverovej zmluvy podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a s ustanovením § 54 OZ. Teda úrok z omeškania, ktorý požadoval navrhovateľ vo výške 11,49% ročne je v rozpore v uvedenou aplikáciou právnych predpisov, ktoré je potrebné aplikovať vzhľadom na ochranu spotrebiteľa a na ktoré súd musí prihliadať. Taktiež dojednanie o tom, že úroky z omeškania sa budú riadiť režimom podľa Obchodného zákonníka je podľa názoru súdu neplatné.
Z uvedeného dôvodu úroky z omeškania mohol úverový veriteľ dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho zákonníka a podľa vyhl. č. 87/1995 Z.z. Účelom zákonodarcu bolo práve limitovať výšku úroku z omeškania tak, aby nemohla presiahnuť pri určitých zmluvných vzťahoch výšku stanovenú podľa predpisov občianskeho práva a to v prípade, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ i zmluvami spotrebiteľskými podľa právnej úpravy platného Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu teda v danom prípade prijateľnou sankciou za omeškania žalovaných sa javí sankcia, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 3 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. účinnej od nasledujúceho dňa po odstúpení od zmluvy žalobcom, teda vo výške 14.11.2008, teda vo výške 6,50% ročne.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi istinu vo výške 2.9750,40 eur a úrok z omeškania vo výške 6,50% ročne zo žalovanej istiny 2.957,40 eur odo dňa nasledujúceho po odstúpení t.j. od 14.11.2008 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku vo výške 241,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.