Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-51-2011.pdf
PDF · 129.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/51/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcov: 1. I. V., bytom Q. XXXX/X A, XXX XX A., 2. F. V., bytom Q. XXXX/XX A, XXX XX A., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík- Novýsedlák Partners, v.o.s. Poprad, ul. Mnoheľova 830/15 proti žalovaným 1. Krajskému stavebnému úradu v Prešove, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, 2. P. O., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Kromka & JUDr. Pataky, v.o.s., Hviezdoslavova 2, 060 01 Kežmarok, 3. P. V., bytom Q. XXX/XX, XXX XX. A. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v 1. rade zo dňa 31. januára 2011 č.: 2011-32/350-2/SP-ZV na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Mesto Kežmarok, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 22.10.2010 č.j.: SÚ-3301/2010-Ja vydal Rozhodnutie o umiestnení stavby „Samostatne stojaci rodinný dom v A.“ - lokalita Q., na pozemku parc. KN-C č. 3370/7 k.ú. A. tak, ako je zakreslené na pripojenej situácii výkresovej dokumentácie v mierke 1 : 500, ktorá tvorí súčasť tohto rozhodnutia pre navrhovateľa: P. O., rod. G., bytom Q. XXXX/ XX, A.. Zároveň vo výroku tohto rozhodnutia stanovil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu a uviedol aj rozhodnutie o námietkach účastníkov konania: Námietky k umiestneniu stavby: „Rodinný dom v A.“ - lokalita Q. XXXX/X, na pozemku parc. č. 3370/7, kat. územie A. podali I. V. s manželkou dňa 07.10.2010 a P. V. dňa 07.10.2010, a týmto námietkam stavebný úrad nevyhovel.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 31.01.2011 č.: 2011-32/350-2/SP-ZV zamietol odvolanie a rozhodnutie mesta Kežmarok č.j. SÚ-3301/20120-Ja zo dňa 22.10.2010 potvrdil.
Žalobou zo dňa 11.04.2011 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie a zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedli, že rozhodnutie žalovaného, ako aj stavebného úradu považujú za nezákonné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí považujú za nesprávny. Nesprávnosť (pochybenie) v procesnom postupe žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Prešove a potvrdil nové rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktoré obsahuje nasledovnú skutočnosť: „Osadenie rodinného domu (pozn.: rodinného domu P. O., rod. G.) vo vzdialenosti 4 m od hranice prístupovej komunikácie; 1 m od hranice pozemku parc. KN-C č. 3370/3, 5,5 m od rodinného domu a 6 m od hranice s pozemkami parc.
č. KN-C č. 2535, 2536/2“. Poukázali na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí bezdôvodne predpokladal, že sa jedná o stiesnené pomery, ktoré vyplývajú z veľkosti a tvaru pozemku. Existenciu „stiesnenosti pomerov“ nepreukázal a napriek nedostatočnému zisteniu skutočného stavu rozhodol o zamietnutí odvolania žalobcov bez toho, aby rozhodnutie náležite odôvodnil. Zdôraznili, že tvar pozemku nemôže byť ani v tomto prípade dôvodom na to, aby na pozemku o rozlohe 700 m2 (14 x 50 m) nebolo možné umiestniť rodinný dom o rozlohe 75,6 m2 (10,8 x 7 m) tak, aby boli dodržané všetky zákonom stanovené predpoklady súvisiace so zachovaním pohody bývania. Stavebný úrad opomenul zákonné právo žalobcov na zachovanie pohody bývania, a tým, že vydal uvedené rozhodnutie o umiestnení stavby, porušil právny predpis č. 532/2002 Z.z. v § 4 ods. 2, veta druhá aj „týmto novým“ umiestnením novostavby P. O., rod. G., budú porušené požiadavky na určené minimálne vzdialenosti jednotlivých nehnuteľností, tak, ako to požaduje právny predpis (§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 4 ods. 2, veta druhá) a tým nebude zachovaná pohoda bývania žalobcov.
Správne orgány opätovne porušili právne predpisy, nerešpektovali právny názor súdu a s tým súvisiace práva a právom chránené záujmy žalobcov. Zdôraznili, že odôvodnenie žalovaného týkajúceho stanovísk dotknutých orgánov sú pre náležitosť zdôvodnenia dodržania procesného žalovaného a preukázanie stiesnenosti podmienok a zachovanie pohody bývanie nepodstatné. Pre posúdenie prípadu je nepodstatné aj stanovisko právneho zástupcu stavebničky, ktorý poukazuje na to, že výstavbou oporného múru a zmenou inžinierskych sietí by došlo k podstatnému navýšeniu rozpočtových nákladov. Žalovaný nezmyselne uprednostnil „zvýšenie rozpočtových nákladov na stavbu“ pred zabezpečením bezpečnosti a pohody bývania všetkých susedov stavebničky. Žalobcovia dali súhlasné stanovisko o možnosti prechodu stavebničky na svoj pozemok cez ich súkromný pozemok.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podľa svetlo-technického posudku, ktorý bol vypracovaný v júni 2009 Ing. F. F. autorizovaným stavebným inžinierom so sídlom B. X, XXX XX A., bola prehodnotená výška a osadenie rodinného domu 5 m od hranice miestnej komunikácie na parcele č. 3370/7, vzhľadom k možnému zatieneniu rodinného domu žalobcu na parcele č. 3370/4 v časti kuchyňa - obytný priestor. Z uvedeného posudku vyplýva, že osadenie novostavby rodinného domu na parcele č. 3370/7 v danom prípade vôbec neovplyvní presvetlenie rodinného domu na parcele č. 3370/4 a presvetlenie podľa normy STN 734301 vyhovuje. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. uvedeným svetllotechnickým posúdením bolo preukázané, že umiestnením navrhovaného rodinného domu na parcele č. 3370/7 podľa predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená v konaní, bude zabezpečené dostatočné denné osvetlenie a preslnenie objektu žalobcu na parcele č. 3370/4, nakoľko novostavba rodinného domu je priaznivejšie umiestnená vo vzdialenosti 4 m od hranice miestnej komunikácie, čo je o 1 m bližšie ku komunikácii, ako bolo v pôvodnom návrhu a pri súčasnom umiestnení objektu vo vzdialenosti 4 m od hranice miestnej komunikácie v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností.
Stavebníčka podala dňa 13.09.2010 návrh na vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby: „Samostatne stojaci rodinný dom v A.“ - lokalita Q., na pozemku, parc. KN-C č. 3370/7 k.ú. A. a pripojila projektovú dokumentáciu pre územné konanie vypracované oprávnenou osobou, kópiu katastrálnej mapy dotknutého územia, geometrický plán č. 37236709-21/2008, situáciu v mierka 1 : 500 a vlastníctvo ku pozemku preukázala výpisom z listu vlastníctva č. 3372. Uviedol, že stiesnené podmienky sa špecifikujú v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku podľa § 5 cit. vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vplývať napríklad z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, príp. chránených pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov a pod. Navrhovaný rodinný dom je umiernený v stavebnej medzere existujúcej zástavby, na pozemku, ktorý sa nachádza v zastavanej časti mesta Kežmarok a v súlade s územným plánom mesta Kežmarok schváleným uznesením mestského zastupiteľstva č. 135/2002 zo dňa 26.11.2002, podľa ktorého predmetný pozemok je funkčne určený pre rodinnú bytovú výstavbu. V danom prípade sa jedná o stiesnené pomery v území, ktoré vyplývajú z veľkosti a tvaru pozemku, ktorý je úzky 14 m a dlhý 50 m, zo základových pomerov, konfigurácie terénu pozemku a susedných pozemkov, ktoré sú terasovité s výškovým prevýšením min. 2 m a z vplyvu už existujúcej okolitej hustej rodinnej zástavby. Stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na územné konanie podľa stavebného
zákona. Zároveň podotkol, že žalobcovia na úkor svojich práv nemôžu obmedziť práva a povinnosti suseda.
Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O. s. p. zavedenej zákonom č. 519/1991 Zb. Uvedenou novelou Občianskeho súdneho poriadku došlo k rozšíreniu právomoci súdov vo veciach kontroly zákonnosti a rozhodnutí správnych orgánov v oblasti ochrany subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb.
Zmyslom tohto právneho inštitútu (v súlade s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR) je umožniť každému, kto sa cíti byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu, aby sa obrátil na súd a vyvolal tak konanie, v ktorom správny orgán bude účastníkom s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
Občiansky súdny poriadok rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v druhej hlave piatej časti. Podľa § 247 ods. 1 O s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250 i ods. 1 O s. p.).
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka opätovne podala dňa 13.09.2010 Mestu Kežmarok ako príslušnému stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby: „Samostatne stojaci rodinný dom v A." - lokalita Q., na pozemku pare. KN-C č.3370/7, k.ú. A.. Navrhovateľka k návrhu predložila projektovú dokumentáciu pre územné konanie vypracovanú oprávnenou osobou, kópiu katastrálnej mapy dotknutého územia, geometrický plán č. 37236709-21/2008, splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľky v konaní Advokátskou kanceláriou JUDr. Kromka a JUDr. Pataky, situáciu v mierke 1:500 a vlastníctvo ku pozemku určenému na zastavanie navrhovateľka preukázala výpisom z LV č. XXXX.
Stavebný úrad oznámením č.j. SÚ-3301/2010-Ja zo dňa 14.09.2010 oznámil podľa § 36 ods.1 Stavebného zákona dotknutým orgánom a známym účastníkom konania začatie územného konania na stavbu: „Samostatne stojaci rodinný dom v A." - lokalita Q., na pozemku pare. KN-C č.3370/7, k.ú. A. a súčasne nariadil na prerokovanie návrhu ústne konanie a miestne zisťovanie na deň 07.10.2010 s upozornením, že účastníci konania a dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť najneskoršie do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Upozornil tiež účastníkov konania, že stavebný úrad podľa § 42 ods. 4 Stavebného zákona v odvolacom konaní nebude prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť a tiež na možnosť účastníkov konania dať sa zastupovať v konaní zástupcom na základe písomného splnomocnenia predloženého pred začiatkom tohto ústneho pojednávania.
Z ústneho pojednávania zo dňa 07.10.2010 bola spísaná zápisnica, a podľa ktorej P. V. namietal, že vzhľadom na súčasné podmienky (povodeň) žiada osadiť predmetnú navrhovanú stavbu na vzdialenosť 7 m od svojho rodinného domu. Žalobca v zápisnici uviedol, že pozemok navrhovateľky je dostatočne dlhý na umiestnenie navrhovanej stavby tak, aby boli dodržané vyhláškou stanovené vzdialenosti t. j. 2 m od hranice pozemku a 7 m od okien obytných miestností ich rodinného domu, preto žiadajú o posunutie stavby tak, aby nebola bližšie od hranice pozemku ako 2 m. Zástupca mesta Kežmarok do zápisnice uviedol, že pôvodné stanovisko zo dňa 21.04.2008 ostáva v platnosti a k zmene osadenia
stavby 4 m od severnej hranice pozemku od komunikácie z hľadiska ich záujmov nemajú námietky. K plánovanému zámeru umiestnenia stavby sa v konaní vyjadrili tieto dotknuté orgány: Mestský úrad Kežmarok - oddelenie územného plánu, životného prostredia a stavebného konania dňa 21.04.2008 pod č.: ÚPŽPSP/-002/2008; Východoslovenská energetika, a.s. správca sietí Spišská Belá zo dňa 21.04.2008 pod číslom: 353/JZ/5283410/2008; Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Poprad dňa 22.04.2008 pod č.j. 4621/08/5920; Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Poprad zo dňa 28.04.2008 pod č.j.: TD/Hn/1523/2008.
V administratívnom spise sa nachádzajú stanoviská dotknutých orgánov, z ktorých vyplýva, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovaný samostatne stojaci rodinný dom v predmetnej lokalite je možné umiestniť a je možné aj jeho pripojenie na miestny rozvod technického vybavenia územia. poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Všetky vyjadrenia dotknutých orgánov sú kladné a podľa nich osadením stavby nedôjde k zhoršeniu pohody bývania v danej lokalite.
Rozhodnutím zo dňa 22.10.2010, č.j.: SÚ-3301/2010-Ja stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby: „Rodinný dom v A.“ - lokalita Q., na pozemku parc. č. 3370/7, katastrálne územie A., stavebníčke P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/X, A.. Proti vydanému rozhodnutiu bolo zo strany účastníkov konania podané odvolanie a dňa 16.06.2010 pod č.j.: 2010-614/2132-2/SP-KAM Krajský stavebný úrad v Prešov vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie stavebného úradu mesta Kežmarok zrušil a vrátil na nové konanie. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že v danom prípade ide o umiestnenie rodinného domu na pozemku v stavebnej medzere existujúcej zástavby, ktorý sa nachádza v zastavanej časti mesta Kežmarku. V záväznej časti Územného plánu mesta Kežmarok schváleného uznesením M s Z č. 135/2002 zo dňa 26.11.2002 je predmetný pozemok určený pre rodinnú bytovú výstavbu. Navrhovaný pozemok pre výstavbu rodinného domu a okolité pozemky sú terasovité, každý pozemok je na inej výškovej úrovni. Pozemok navrhovateľky je dlhý cca 50 m a široký 14 m, na vedľajšom spodnom pozemku pare. č. 2536/2 je existujúci RD vlastníka p. V. osadený 2,5 m nižšie. Okná rodinného domu sú orientované do priľahlej strmej medze. Na susednom hornom pozemku parc. č. 3370/3 je existujúci rodinný dom manž. V. umiestnený tak, že úroveň podlahy prízemia je vo výške + 2 m. S ohľadom na situáciu v území, stiesnené zastavovacie pomery a konfiguráciu terénu je možné v súlade s platnou legislatívou znížiť odstupovú vzdialenosť od hranice pozemku na 1 m a od stavby rodinného domu na parc. č. 3370/4 na 5,5 m. Denné osvetlenie a preslnenie zabezpečuje zachovanie pohody bývania pre oba rodinné domy. K pôvodnému osadeniu RD vo vzdialenosti 5 m od hranice miestnej komunikácie bol vypracovaný posudok k zatieneniu objektu na parcele č. 3370/4 objektom novostavby rodinného domu na pare. č. 3370/7 spôsobilým projektantom Ing. F. F.. Uvedeným posúdením bolo preukázané, že výstavbou rodinného domu nedôjde k zatieneniu susedného objektu nad prípustnú mieru. Pri súčasnom návrhu umiestnenia na 4 m od hranice miestnej komunikácie je dĺžka protiľahlých stien objektov kratšia. Rodinný dom sa navrhuje umiestniť tak, že v žiadnej z protiľahlých stien nie sú protiľahlé okná z obytných miestností. Námietke p. V. osadiť RD navrhovateľky na vzdialenosť 7 m, stavebný úrad nevyhovel. S ohľadom na výškové osadenie oboch stavieb, rodinný dom pána V. RD nebude nad prípustnú mieru ovplyvnený výstavbou navrhovaného RD. Rodinný dom navrhovateľky bude osadený vo vzdialenosti 6 m od hranice pozemku pána V.. Výškový rozdiel medzi týmito pozemkami je min. 2 m, výšková úroveň pozemku navrhovateľky je približne v úrovni strechy RD suseda. Námietke I. V. a manž. F., obaja bytom Q. XXXX/XX A, A., stavebný úrad nevyhovel. Navrhované umiestnenie stavby je v súlade s platnými právnymi predpismi. Umiestnenie stavby podľa požiadaviek p. V. a manželky nemá oporu v zákone a predstavovalo by zvýšené náklady na statické zabezpečenie priľahlého svahu pred začatím výstavby. Stavebný úrad v rámci konania musí prihliadať na dodržanie zákonom stanovených práv a oprávnených záujmov nielen účastníkov konania, ale aj navrhovateľky.
Po preskúmaní a prerokovaní návrhu stavebný úrad konštatoval, že umiestnením stavby, po splnení všetkých podmienok výrokovej časti tohto rozhodnutia, nebudú ohrozené, či neprimerane obmedzené práva a právom chránené záujmy spoločnosti a účastníkov konania. Umiestnenie stavby vyhovuje ustanoveniam stavebného zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhláške č.: 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a je v súlade so zámermi rozvoja mesta Kežmarok.
Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo daň 31.01.2011 č.: 2011-32/350-2/SP-ZV, a to tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie mesta Kežmarok, č.j.: SÚ-3301/2010-Ja zo dňa 22.10.2010 potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že vo svetlo-technickom posudku, ktorý bol vypracovaný v júni 2009 Ing. F. F., autorizovaným stavebným inžinierom, so sídlom B. X, XXX XX A., bola prehodnotená výška a osadenie rodinného domu 5 m od hranice miestnej komunikácie na parcele č. 3370/7, vzhľadom k možnému zatieneniu rodinného domu na parcele č. 3370/4 v časti kuchyňa - obytný priestor. Z uvedeného posudku vyplýva, že osadenie novostavby rodinného domu na parcele č. 3370/7 v danom prípade vôbec neovplyvní presvetlenie rodinného domu na parcele č. 3370/4 a presvetlenie podľa normy STN 734301 vyhovuje. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č.532/2002 Z.z. uvedeným svetlo-technickým posúdením bolo preukázané, že umiestnením navrhovaného rodinného domu na pare. č. 3370/7 podľa predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená v konaní, bude zabezpečené dostatočné denné osvetlenie a preslnenie objektu na parc. č. 3370/4, nakoľko novostavba rodinného domu je priaznivejšie umiestnená vo vzdialenosti 4 m od hranice miestnej komunikácie, čo je o 1 m bližšie ku komunikácii ako bolo v pôvodnom návrhu a pri súčasnom umiestnení objektu vo vzdialenosti 4 m od hranice miestnej komunikácie v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, z čoho vyplýva, že vzájomná insolácia sa ešte zlepší oproti pôvodnému návrhu, na ktorý bol vypracovaný svetlo-technický posudok. Navrhovaný rodinný dom je umiestnený v stavebnej medzere existujúcej zástavby, na pozemku, ktorý sa nachádza v zastavanej časti mesta Kežmarok a v súlade s Územným plánom mesta Kežmarok schváleným uznesením MsZ č. 135/2002 zo dňa 26.11.2002, podľa ktorého predmetný pozemok je funkčne určený pre rodinnú bytovú výstavbu. V danom prípade sa jedná o stiesnené pomery v území, ktoré vyplývajú z veľkosti a tvaru pozemku, ktorý je úzky 14 m a dlhý 50 m, zo základových pomerov, konfigurácie terénu pozemku a susedných pozemkov, ktoré sú terasovité s výškovým prevýšením min. 2 m a z vplyvu už existujúcej okolitej hustej rodinnej zástavby. K námietke p. V. osadiť rodinný dom navrhovateľky na 7 m od hranice jeho pozemku parc. č. 2536/2 uvádzame, že rodinný dom navrhovateľky je osadený vo vzdialenosti 6 m od hranice jeho pozemku, výškový rozdiel medzi týmito pozemkami je 2,5 m a úroveň pozemku navrhovateľky je výškovo v úrovni strechy bez strešných okenných otvorov rodinného domu p. V.. Okná jeho rodinného domu sú orientované do priľahlého svahu pozemku navrhovateľky. Z hľadiska orientácie objektov na svetové strany, ich výškového a priestorového osadenia, nebude negatívne ovplyvnená vzájomná insolácia medzi objektmi a sú dodržané podmienky podľa § 6 ods. 4 podľa vyhlášky č.532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Predložené stanoviská dotknutých orgánov nie sú záporné ani protichodné a zo všetkých vyplýva, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovaný samostatne stojaci rodinný dom v predmetnej lokalite je možné umiestniť a je možné aj jeho pripojenie na miestny rozvod technického vybavenia územia. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia z nich vyplývajúce stavebný úrad podrobne zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Vychádzajúc z uvedených stanovísk predložený návrh bol posúdený z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov aj z hľadiska toho, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie aj predpisov ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stavebný úrad zabezpečil vzájomný súlad jednotlivých stanovísk a posúdil vyjadrenia účastníkov a ich námietky a nezistil, že navrhovaná stavba spôsobí zhoršenie životného prostredia v predmetnej lokalite, resp. že stavba ovplyvní životné prostredie v území oproti súčasnému stavu. Navrhovaná stavba svojim účelom užívania je stavbou, ktorá neprodukuje pach, hluk, prach a jej užívanie nemá iný negatívny dopad na životné prostredie. Vplyv stavby na okolitú zástavbu je z objektívneho hľadiska možno posúdiť na základe vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa stavebného zákona k podanému návrhu vyjadrujú práve z uvedených hľadísk. Všetky vyjadrenia dotknutých orgánov sú kladné, preto vychádzajúc z nich, vplyvom navrhovanej stavby nedôjde k zhoršeniu pohody bývania v danej lokalite.
Stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na územné konanie uvedený v oddiele 8 stavebného zákona. K navrhovanej stavbe sa vyjadrili vyššie uvedené dotknuté orgány, ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a vyplýva z nich, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovaný „Samostatne stojaci rodinný dom v Kežmarku" v predmetnej lokalite je možné umiestniť. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia z nich vyplývajúce stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu.
Podstatnou námietkou žalobcov uvedenou v žalobe je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z. správnymi orgánmi, teda nedodržanie odstupových vzdialeností medzi rodinným domom žalobcov a plánovanou novostavbou na parcele KN- C č. 3370/7 v k.ú. A..
Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3, 4 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
Podľa § 6 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v ktorej sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavbu užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, (ďalej len vyhláška) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia alebo činností, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie súkromného pozemku na určený účel.
Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre.
V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3.
Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 metre od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi odvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okolia pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 metra od steny.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 vyhlášky pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.
Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme.
V zmysle § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, možnosť sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, môžu správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je postačujúce na posúdenie veci, správne orgány sa dostatočne vyporiadali so všetkými námietkami vznesenými v stavebnom konaní a odstránili aj nedostatky vytknuté rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/3/2009 zo dňa 08.04.2010.
Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Z konania pred správnym orgánom a z odôvodnení ich rozhodnutí vyplýva, že pozemok, na ktorom má byť umiestnená stavba, je funkčne určený pre rodinnú bytovú zástavbu a vzhľadom na veľkosť a tvar pozemku sa jedná o stiesnené pomery. Správne orgány sa dôsledne vyporiadali so všetkými námietkami vznesenými v územnom konaní a rozhodli v súlade so zákonom a vysloveným názorom krajského súdu rozsudku č. 2S/3/2009 zo dňa 08.04.2010.
Námietka žalobcov a žalovaného v 3. rade v súvislosti so zásahom stavby stavebníčky do obytných miestností žalobcov a žalovaného v 3. rade neboli vznesené v územnom konaní a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa týmito námietkami súd nemôže zaoberať. V územnom konaní stavebný úrad ani žalovaný v odvolacom konaní nezistil, že by sa jednalo o miestnosti, ktoré majú charakter obytných miestností.
Vychádzajúc zo zistení a záverov obidvoch správnych orgánov sa krajský súd stotožňuje so záverom žalovaného správneho orgánu, že stavebný úrad neporušil zákon pri vydaní rozhodnutia, ktorým bolo povolené umiestnenie stavby. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu zákonných ustanovení stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky, ako to tvrdia žalobcovia a žalovaný v 3. rade. S námietkami odvolania sa žalovaný správny orgán náležite vyporiadal.
Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal a žalovaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.