Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-116-2023.pdf
PDF · 66.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/116/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu na povolenie obnovy konania, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2023 v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Nt/1/2023 zo dňa 7. augusta 2023, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením sp. zn. 3Nt/1/2023 zo dňa 07. 08. 2023 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 10T/7/2020.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, nesprávne, predčasné, nepresvedčivé a zmätočné. Poukázal na ustanovenie § 398 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania treba na preverenie jeho dôvodnosti niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní. Podľa jeho názoru súd pred vydaním predmetného zamietavého uznesenia nepostupoval správne a zákonne podľa § 398 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd nepostupoval správne, keď nevykonal znalecký posudok vo vyššie uvedenom rozsahu, tým porušil jeho právo na obhajobu. Tým nastal taký právny stav, že súd nemohol rozhodnúť ani o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, ale ani o povolení obnovy konania. Okresný súd sa taktiež dostatočne nevenoval jeho návrhu na povolenie obnovy konania a svoje uznesenie o zamietnutí tohto návrhu aj náležite a dostatočne neodôvodnil.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť odsúdeného podaná včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného bola podaná včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a podobne. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého spisového materiálu musí konštatovať, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne uviedol, z akých dôvodov nemohol vyhovieť návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania, pričom krajský súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Aj krajský súd musí konštatovať, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného.
Najpodstatnejšou skutočnosťou v prejednávanom prípade je však to, že v pôvodnom konaní bol skúmaný duševný stav odsúdeného, v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom znalec MUDr. Marek Zelman bol aj vypočutý na hlavnom pojednávaní. V rámci výsluchu relevantným spôsobom ozrejmil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že odsúdený v čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Závery znaleckého dokazovania iných znalcov sa týkali skutkov, ktoré odsúdený spáchal v roku 2004, teda pred 15 rokmi pred jeho znaleckým skúmaním. Okresný súd preto postupoval správne, keď odmietol návrh odsúdeného na doplnenie dokazovania – vykonanie kontrolného znaleckého posudku. V pôvodnom trestnom konaní totiž bolo vykonané znalecké dokazovanie bez akýchkoľvek dôvodných pochybností o správnosti jeho záverov.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania teda neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného. Pokiaľ sa odsúdený domnieva, že sa jeho zdravotný stav počas výkonu trestu odňatia slobody zhoršil, v tomto smere by prichádzal do úvahy postup v zmysle § 412 ods. 1 Trestného poriadku, samozrejme za splnenia všetkých zákonných podmienok. Poukazovanie na rozpory v znaleckom dokazovaní, týkajúce sa skutkov s odstupom pätnástich rokov, však nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých okolností prípadu sťažnosť odsúdeného A. B. v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.