Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-285-2011.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/285/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: M. A. Q., Q..J..H.., so sídlom: Ú.C. X, B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený K. A., Q..J..H.. Q. Q. Ú. X, B., IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/ X, Ž., o zaplatenie 2.340,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 972,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.12.2011 do zaplatenia.
Súd p o v o ľ u j e odporkyni splácať istinu v mesačných splátkach, každá vo výške 20 Eur s prvou splátkou splatnou počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s každou splátkou ďalšou splatnou najneskôr do posledného dňa, toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.
Návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 2.340,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 972,50 eur od 04.02.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni.
Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 27.10.2006 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 467041009 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla VUB a.s. odporkyni kreditnú platobnú kartu, ktorou odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu kartového účtu. Na tento účel poskytol postupca odporkyni úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou do výšky poskytnutého úverového limitu.
Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa predstavovala sumu 2.340,18 eur a pozostávala z istiny 972,50 eur, riadneho úroku 803,35 eur, úroku z omeškania 421,59 eur
a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 142,74 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil i úrok z omeškania zo sumy istiny od 04.02.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 07.06.2012 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 04.06.2012 žiadal svoju neúčasť ospravedlniť s tým, že súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Na konanie sa dostavila odporkyňa. Súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu pri zachovaní podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením sa so spisovým materiálom.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si je vedomá povinnosti zaplatiť úver vo výške 972,50 eur, neuhradila ho z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Je si vedomá, že je v omeškaní s úhradou tohto dlhu. Úrok z úveru vo výške 803,35 eur však považovala za neprimerane vysoký a poukázala na to, že jeho výška vôbec nevyplývala zo zmluvy. Zároveň súd požiadala, aby jej vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu povolil splácať dlh v splátkach.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Zo žiadosti o vydanie Karty VÚB, a.s. Blue od American Expres mal súd preukázané, že odporkyňa požiadala o vydanie hlavnej kreditnej karty. Prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany spol. Všeobecná úverová banka, a.s. sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenej medzi odporkyňou ako dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo dňa 27.10.2006. Súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov (ďalej len „obchodné podmienky“).
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.02.2011 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupom a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporkyni. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 09.06.2011 má súd zistené, že odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky dlžnú istinu úveru v sume 972,50 eur.
Podľa výpisu z bankového účtu výška pohľadávky ku dňu postúpenia mala predstavovať istinu v sume 972,50 eur, riadny úrok v sume 803,35 eur, úroky z omeškania v sume 421,59 eur a ostatné poplatky v sume 142,74 eur. Celková výška pohľadávky tak mala činiť sumu 2.340,18 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3. ZoSU, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSU : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSU, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSU, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu preto treba posudzovať nielen vo svetle ustanovení o zmluve o úvere v Obchodnom zákonníku, ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Z doložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 27.10.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej vydal právny predchodca navrhovateľa odporkyni kreditnú platobnú kartu. V zmysle čl. 1 všeobecných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, kreditná platobná karta je platobným prostriedkom, prostredníctvom ktorého jej držiteľ (odporkyňa) vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Tieto transakcie bola odporkyňa oprávnená vykonávať do výšky úverového limitu. Poskytnutý úver mal charakter revolvingového úveru, keďže každou uhradenou splátkou úveru je úver obnovovaný opäť do výšky poskytnutého úverového limitu.
Pohľadávka voči odporkyni z predmetnej zmluvy o úvere bola postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011.
Súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z predložených dôkazov, ale aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, a to v zmysle § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd mal zistené, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy zo dňa 27.10.2006 Výška dlžnej istiny úveru v sume 972,50 eur vyplývala z výpisu z bankového účtu navrhovateľa, ktorý preukazuje výšku pohľadávky ku dňu jej postúpenia z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa dňa 09.06.2011 uznala svoj záväzok vo výške istiny 972,50 eur čo do dôvodu a výšky. Súd mal teda v konaní preukázané, že odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky, a to tým, že dojednané splátky poskytnutého úveru riadne a včas nesplácala a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátila. V konaní nebolo sporné, že výška dlžnej istiny úveru činí 972,50 eur, keďže i odporkyňa uviedla že si je plne vedomá, že je povinná uhradiť neuhradený zostatok poskytnutého úveru v sume 972,50 eur. Vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá nebola v konaní sporná, s poukazom na to, že výška dlžnej istiny tvrdená účastníkmi konania sa zhodovala so sumou uvedenou vo výpise z bankovej knihy, súd návrhu čo do sumy 972,50 eur vyhovel.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania zo sumy 972,50, a to podľa predpisov občianskeho práva, tj. vo výške 9,00 % ročne od 04.02.2011 do zaplatenia. Súdu však nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti si navrhovateľ zvolil ako prvý deň omeškania deň 04.02.2011. V tento deň totiž navrhovateľ nebol ešte ani veriteľom pohľadávky voči odporkyni, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola zatvorená až dňa 14.02.2011. S poukazom na nezrozumiteľnosť návrhu čo do určenia začiatku omeškania s plnením dlžnej istiny úveru, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až odo dňa podania návrhu na začatie konania, tj, odo dňa 21.12.2011 a vo zvyšku súd návrh zamietol. Ku dňu 21.12.2011 výška úrokovej sadzby činila 9 % ( 1% úroková sadzba ECB plus 8 percentuálnych bodov podľa vyššie cit. zákonného ustanovenia).
Súd ďalej nepovažoval návrh za dôvodný čo do sumy 1.367, 68 eur (titulom riadneho úroku v sume 803,35 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 421,59 eur a poplatkov v sume 142,74 eur), a to z nasledovných dôvodov:
Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 27.10.2006 je zmluvou o úvere, ktorú súd z hľadiska splnenia povinných náležitostí posudzoval podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že v tejto zmluve absentovalo viacero povinných náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Je zrejmé, že predmetná zmluva musí obsahovať v zmysle predmetného ustanovenia o.i. celkovú výšku poskytnutého úverového limitu, výšku úrokovej sadzby, ktorou sa poskytnuté finančné prostriedky úročia, ako aj uvedenie všetkých poplatkov, ktoré je možné od dlžníka požadovať.
Súd má za to, že v zmluve o úvere nie je uvedená sadzba riadneho úroku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje v sume 803,35 eur. V čl. V bode 27 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou uzatvorenej
zmluvy (č.l.5) je uvedené, že úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou, v zmysle zásad úrokovej politiky VUB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Takéto neurčité ustanovenie v obchodných podmienkach nie je možné považovať za splnenie si povinnosti zo strany poskytovateľa úveru uviesť presnú výšku úroku, ktorým sa úročí poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výšku úroku z neho nie je možné určiť, hoci výška úroku musí vyplývať zo zmluvy jednoznačne a musí byť zrejmá spotrebiteľovi už pri uzatváraní zmluvy o úvere. Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že riadny úrok z úveru bol navrhovateľom uplatnený v sadzbe 17,90 % p.a., vôbec však nie je zrejmé, na základe akých skutočností si riadny úrok v tejto sadzbe navrhovateľ uplatňuje. S poukazom na to, že podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné od spotrebiteľa žiadať úrok, ktorý nebol v zmluve dohodnutý, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Obdobne súd posudzoval aj návrh v časti, ktorou si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni „ostatné príslušenstvo a poplatky“ v sume 142,74 eur. Podľa l. V bodu 26 všeobecných obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Z takto formulovaného ustanovenia nie je možné určiť, aké poplatky je navrhovateľ oprávnený odporcovi účtovať a za aké služby. Takto uvedené ustanovenie taktiež nespĺňa požiadavku určitosti a jednoznačnosti, ktorú pre dohodu o poplatkoch spojených s poskytnutým úverom vyžaduje § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Spotrebiteľ sa nemá možnosť pri uzatvorení zmluvy oboznámiť s tým, aké poplatky mu môže poskytovateľ úveru vyúčtovať, naviac, pokiaľ si poskytovateľ úveru ako veriteľ vyhradí možnosť tieto poplatky jednostranne po uzatvorení zmluvy meniť, bez akéhokoľvek upozornenia dlžníka
- spotrebiteľa. V návrhu je naviac uvedená iba celková výška poplatkov a príslušenstva, bez bližšieho popisu a špecifikácie tejto položky, ktorá by súdu umožňovala bližšie preskúmať uplatnené poplatky. Keďže podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné od spotrebiteľa žiadať ani poplatky, ktoré neboli v zmluve dohodnuté, súd návrh navrhovateľa v tejto časti taktiež zamietol.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil sumu 421,59 eur ako úrok z omeškania. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na zaplatenie uvedenej sumy, zo žalobného návrhu, ani z predložených dokladov nie je zrejmé, z akej istiny, za aké obdobie je vyčíslený tento úrok z omeškania. Ďalej nie je zrejmé, či navrhovateľ vychádzal zo zákonného úroku, alebo z dohodnutého úroku z omeškania. Uplatňovaný úrok z omeškania, na ktorý by mal v prípade omeškania poskytovateľ úveru nárok, však naviac nebol v zmluve o úvere vôbec bližšie špecifikovaný. V čl. V bode 35 všeobecných podmienok je uvedené, že v prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania v zmysle zásad úrokovej politiky VÚB, a.s. ... Z takto neurčito formulovaného ustanovenia nie je možné zistiť, v akej sadzbe bude dlžníkovi účtovaný úrok z omeškania, keďže ani zásady úrokovej politiky poskytovateľa úveru ďalej v zmluve o obchodných podmienkach nie sú bližšie rozvedené tak, aby sa s nimi spotrebiteľ, a v prípade sporu i súd, mohol oboznámiť. Z uvedeného dôvodu súd pre neurčitosť a nejasnosť návrh navrhovateľa aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na osobnú situáciu odporkyne, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením povolil odporkyni zaplatiť žalovanú pohľadávku navrhovateľovi v splátkach, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Odporkyňa je v nepriaznivej finančnej situácii, keď sú proti nej vedené viaceré exekučné konania. Naviac, uviedla, že síce je v súčasnosti zamestnaná, ale má vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa bude musieť podrobiť operácii. Z tohto dôvodu nebude môcť pracovať, čo opäť bude viesť z objektívnych dôvodov k poklesu jej príjmu. Súd pritom prihliadol na odporkyninu osobnú situáciu a na skutočný záujem odporkyne riadne si splniť svoj dlh voči navrhovateľovi hoci len rozsahu, ktorý jej umožňuje jej súčasná sociálna situácia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Je zrejmé, že navrhovateľ je v konaní len čiastočne úspešný, keďže súd vyhovel jeho nároku len č do sumy 972,50 eur spolu s úrokom z omeškania od 21.12.2011 do zaplatenia, ktorý úrok ku dňu vyhlásenia rozsudku po vyčíslení predstavuje sumu 40,77 eur. Spolu bol tak navrhovateľ úspešný v sume 1.013,27 eur. Vo zvyšnej časti, čo do sumy 1.367,68 eur, bol navrhovateľ neúspešný. Z uvedeného zrejmé, že úspešnejším účastníkom konania bola odporkyňa, a táto by mala proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania podľa zásady čistého úspechu. Keďže si však odporkyňa trovy konania neuplatnila, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku týkajúcom sa trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.