Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/224/2010

Zmenené rozhodnutím 3Co/103/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne P. K., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany 82 proti žalovanému V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenému JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10 o vrátenie daru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07. 06. 2012, č. k. 8C 224/2010-91, takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 515,68 Eur na účet JUDr. Jozefa Franka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobkyne P. K., T.. C., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany 82 proti žalovanému: Marcelovi C., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. XXX, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Sabinov, Ružová č. 10, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

žalovaný je p o v i n n ý vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti v K.. Ú.. Y. zapísané na R. Č.. XXX rodinný dom, B.. Č.. XXX postavený na parcele K. E. XXX, parcely K. E. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX V. a K. E. XXX - záhrady o M. XXXX m2 v celosti, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.705,46 Eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11. 11. 2010 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej dar - nehnuteľnosti v K.. Ú.. Y. zapísané na R. Č.. XXX rodinný dom, B.. Č.. XXX postavená na parcele KN C XXX, parcely KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX V., KN C XXX - záhrady o výmere XXXX V. v celosti. Žiadala tiež náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že uvedené nehnuteľnosti darovala žalovanému, svojmu synovcovi na základe darovacej zmluvy s tým, že sa o ňu a jej manžela bude starať, pričom žalovaný ako obdarovaný sa zaviazal poskytnúť jej a manželovi doživotné spolubývanie, primeranú pomoc, starostlivosť a opateru. V júli 2010 však medzi účastníkmi začali nezhody, žalovaný začal nadávať žalobkyni a jej manželovi, vyhrážal sa im, že ich postrieľa a že musia zdochnúť, že dom predá, vyháňal ich z domu, vyrušoval ich večer, búchal im na dvere, čo vyústilo aj do osobného útoku na manžela žalobkyne. Nakoľko sa žalovaný voči žalobkyni správa tak, že porušuje dobré mravy a neprejavuje voči nej ako darujúcej aj jej manželovi primeranú vďaku a psychicky aj fyzicky ich týra, domáhala sa vrátania daru.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že táto je umelo vykonštruovaná, nakoľko žalobkyňa sama z vlastnej iniciatívy kontaktovala žalovaného s tým, že mu mieni darovať rodinný dom, ktorého bola výlučnou vlastníčkou a to práve z dôvodu, že tento dom potreboval akútnu rekonštrukciu. Naopak žalobkyňa sa správa k nemu a jeho rodine nevhodne a zamedzuje mu užívanie jeho nehnuteľností.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Q. K., Q. C., Q. C. a D. C., oboznámením žaloby, notárskej zápisnice N. XXX/XX - darovacia zmluva, výpisu z R.

Č.. XXX K.. Ú.. Y., zápisnice o prejednávaní sťažnosti zo dňa 27. 10. 2010 vrátane tejto sťažnosti, čestných prehlásení Q. C., Q. S., písomných vyjadrení účastníkov, fotografií, videonahrávok, zvukových záznamov, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu X C. XX/XXXX a ostatného spisového materiálu a zistil, že:

Dňa 11. 09. 2003 uzatvorila žalobkyňa ako darujúca so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice N. XXX/XX, N. XXXXX/XX, na základe ktorej darovala svoje nehnuteľnosti v k. ú. Y. vedené na LV č. XXX a to parcelu č. K. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX V., parcelu č. K. XXX - záhrady o výmere 1242 m2 spolu s rodinným domom č. súp. XXX na parc. č. KN XXX s príslušenstvom, oplotením, studňou, vonkajšími úpravami, vedľajšími stavbami (hospodárska budova, dreváreň, altánok), pozemkami a trvalými porastmi žalovanému, svojmu synovcovi v celosti. Hodnota darovaných nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku činila sumu 401.180,-Sk. V bode VI. sa obdarovaný zaviazal poskytnúť doživotné spolubývanie v rodinnom dome, ako aj spoluužívanie ostatných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy, ako aj primeranú pomoc, starostlivosť a opateru v starobe, chorobe a iných závažných prípadoch pre darujúcu a jej manžela Q. K. bezplatne. Účastníci zmluvy nežiadali zapísať tento záväzok do katastra nehnuteľností ako vecné bremeno. Správou katastra Sabinov bol vklad tejto zmluvy povolený dňa 16.10.2003 pod č. M..

Žalobkyňa spolu so svojím manželom majú v tomto rodinnom dome vymedzené samostatné bývanie so samostatným vchodom. Najneskôr v júli 2010 začali medzi účastníkmi vznikať nezhody. Na Obecnom úrade v Y. sa dňa 27.10.2010 mala prejednávať v zmysle zápisnice sťažnosť na porušovania občianskeho spolunažívania, ktorej sa však žalovaný spolu s manželkou odmietli zúčastniť z dôvodu, že tam boli prítomné aj osoby, ktoré na prejednanie nemali byť pozvané.

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že predmetný rodinný dom s príslušenstvom darovala svojmu synovcovi - žalovanému, keďže ona s manželom deti nemá a synovca vždy podporovali a pomáhali mu. Po uzavretí darovacej zmluvy si žalovaný začal vybavovať hypotéku, čo sa mu po roku podarilo a pustil sa do rekonštrukcie rodinného domu. Zdôraznila, že dovtedy ona s manželom v dome spokojne bývala a dom rekonštrukciu nepotreboval. Žalovaný si urobil nadstavbu a v roku 2009 sa s manželkou a dvoma deťmi nasťahoval do sporného rodinného domu na poschodie. Spočiatku bolo všetko v poriadku a to asi rok a pol, nakoľko žalovaného spolu s manželom podporovala a to nielen finančne. Neskôr mal žalovaný manželské problémy, keď ho opustila manželka aj s deťmi. Keď sa potom manželka žalovaného vrátila k ním bývať, začala byť nepríjemná, žalobkyni odvrkovala, bola drzá. Keď nakŕmila žalovaného deti, ktoré od nej pýtali jesť, manželka žalovaného na ňu kričala, prečo sa o nich stará. Postupne sa začal k žalobkyni nevhodne správať aj žalovaný, ktorý jej začal vulgárne nadávať, vykrikoval, že je pi..., že jej strčí kolík do pi.. a bude chodiť šťajúci, srajúci. Kričal jej, že nie je schopná mať ošípané a nie to ešte deti. Žalovaný nadával aj manželovi žalobkyne a k nadávkam sa postupne pridružili aj vyhrážky. Žalovaný ich začal vyháňať z domu, vyhrážal sa, že dom predá, vyrušoval ich večer, búchal im na dvere, vyhrážal sa, že ich postrieľa a že musia zdochnúť. Žalovaný im hasil ohorky cigariet na parapetnej doske, dával ich do komína z gamatky a takto im znepríjemňoval život. Vykrikoval, že ich pozabíja s tým, že keď nezdochnú, tak ich pozabíja ako psov. Situácia medzi účastníkmi gradovala a vyvrcholila tým, že došlo aj k fyzickym útokom medzi nimi, keď manželka žalovaného mala napadnúť na dvore manžela žalobkyne, k čomu bola následne privolaná aj polícia. Po tomto útoku mal manžel žalobkyne pomliaždené zápästie, v dôsledku čoho maródoval cca 25 dní.

V súvislosti s týmto útokom prebieha na tunajšom súde konanie vo veci XT XX/XXXX proti obžalovanej D. C., manželke žalovaného. Uvedené trestné konanie doteraz nie je právoplatne skončené. V súčasnosti sa spis nachádza u znalca Dr. Č. na vypracovanie znaleckého posudku.

V súvislosti s dodržiavaním bodu VI. darovacej zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný mal žalobkyni aj manželovi poskytnúť primeranú pomoc, starostlivosť a opateru, žalobkyňa uviedla, že žalovaný im z toho nič neposkytol, nakoľko ona zatiaľ pomoc od žalovaného ani nežiadala, keďže je sebestačná a práve naopak, ona s manželom pomáhala žalovanému a jeho rodine.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že problémy medzi ním a žalobkyňou vznikli už v roku 2004, keď začal s rekonštrukciou rodinného domu, zabezpečil ľudí na opravu strechy, avšak žalobkyňa mu v tom zabránila. Stávalo sa, že aj manžel žalobkyne mu bránil v prístupe do nehnuteľností a takéto problémy pretrvávali až do roku 2005, kedy sa situácia medzi nimi ukľudnila, a preto sa 01.04.2009 do tohto domu aj s rodinou nasťahoval. Asi rok a pol bolo všetko v poriadku a potom v roku 2010 na žiadosť žalobkyne začal robiť fasádu, pričom začali vznikať konflikty medzi ním a manželom žalobkyne, ktorý nesúhlasil s postupom jeho prác a nazval ho pridžubancom s tým, že si myslí, že je rambo a majster sveta. Žalovaný sa ohradil ako s ním rozpráva s tým, že ide o jeho nehnuteľnosť. Vtedy žalobkyňa namietala ako sa rozpráva s jej manželom a prakticky odvtedy, od augusta 2010 až doposiaľ medzi účastníkmi pretrvávajú problémy. Žalobkyňa neskôr napadla jeho manželku, aj žalovaného. Preto trval na tom, že manželka pôjde na dvor jedine v jeho prítomnosti a len vtedy ak nebude vonku vidieť žalobkyňu s manželom. Keď sa na dvore žalobkyňa s manželom zdržali dlhšie, radšej s deťmi aj so svojou manželkou sa išiel prejsť po dedine, všetko v snahe vyhnúť sa konfliktom so žalobkyňou. So žalobkyňou sa nevedia dohodnúť ani na užívaní dvora, keďže ona na polovici sadí kvetiny a on má problém sa s autom dostať do dvora. Preto aj orezal tuje, čo tiež vyvolalo nevôľu u žalobkyne a jej manžela, že niečo mení na dvore. Keď chce niečo urobiť, musí čakať, kým odíde žalobkyňa s manželom preč z domu. Spolužitie v jednom dome hodnotí ako nepokojné s tým, že sú medzi nimi len zvady a nepokoje. Popieral, že by sa niekedy vyhrážal žalobkyni, alebo ju vyháňal z domu. Nakoľko takéto prostredie nie je vhodné ani pre jeho deti, sám navrhoval žalobkyni, aby dali urobiť znalecký posudok na ohodnotenie domu s tým, aby mu vyplatila jeho investície a tiež osem rokov jeho driny. Popieral, že by niekedy hrubo a vulgárne reagoval na adresu žalobkyne. Pripustil, že jeho reakcie boli hlasné, teda že kričal pri každom spore. Reaguje takto len v snahe uchrániť svoju rodinu a používa prostriedky na to vyhradené, tzn. kameru aj diktafón berie vždy so sebou. aj keď ide na dvor si s manželkou len vypiť kávu, pre prípad ak by došlo k nejakému konfliktu, aby si to mohol nahrať. Chce len spravodlivosť, teda aby sa mu vrátilo to, čo do domu investoval, pretože prakticky celú rekonštrukciu realizoval výlučne on. Doteraz nemá skolaudovanú prístavbu práve preto, že žalobkyňa mu bráni aj v dokončení fasády. Žalobkyňa tvrdila, že kým bude žiť, on nebude musieť platiť nič za dom, len aby mohol dokončiť fasádu a nadstavbu. Skutočnosť je taká, že inkaso za celý dom, tzn. elektrinu a plyn platí on, okrem daní, ktoré neplatí, keďže nehnuteľnosť neužíva. Žalobkyni žiadnu pomoc v súčasnosti neposkytuje, pretože teraz prakticky nekomunikujú a keď, tak len hádkami.

Svedok Q. K. manžel žalobkyne taktiež potvrdil, že spočiatku bolo ich spolunažívanie s rodinou žalovaného v poriadku. Finančne im pomáhali a rovnako aj s výchovou detí. Všetko sa pokazilo, keď začali robiť fasádu, kedy mu žalovaný nadával, že je starý ko..., že je hluchý, aby odtiaľ vypadol a všeobecne sa vulgárne vyjadroval a nadával, všetko z dôvodu, že svedkovi sa nepáčilo, aké palubové dosky chcel žalovaný pribíjať. Svedok potvrdil a detailne popísal nadávky, ktoré žalovaný adresoval jeho manželke dennodenne, ako sa im vyhrážal, že ich pozabíja, že ich bude týrať, že pozdychajú a keď nepozdychajú, tak ich postrieľa. Rovnako nadával aj samotnému svedkovi a to veľmi vulgárne. Svedok spočiatku to nehovoril svojej manželke, utajoval to a dusil v sebe. Raz sa ale stalo, že žalovaný si nevšimol pri nadávaní, že za nim vyšla svedkova manžela a počula ako svedkovi žalovaný nadáva, zastala sa svedka, vystúpila na žalovaného, čo a akým spôsobom svedkovi rozpráva a vtedy žalovaný nakričal aj na ňu, že je pi... Žalovaný do svedka strkal, búchal ho, plecom doňho narážal, bil ho. Keď to videla manželka žalovaného, len sa smiala. Svedok poprel, že by on niekedy žalovanému nadával. Ak mu niekedy niečo povedal, tak len že je zloduch. Žalovaný používa svedkove veci a náradie a keď ich chce svedok vrátiť, tak žalovaný kričí, že si to ma vybaviť na súde, že všetko je jeho. Aj do smetných nádob, ktoré platí svedok, hádže smetie manželka žalovaného. Nadávky žalovaného naberajú na intenzite, jeho slovník sa zhoršuje, nepovie na nich, že jedia, ale že žerú, že smrdia a podobne. Zdôraznil, že u nich je zvada a nešťastie každý deň.

Rovnako bola k veci vypočutá aj manželka žalovaného, svedkyňa D. C., ktorá rovnako spolužitie s rodinou žalobkyne popisuje v súčasnosti ako veľmi zlé. Spočiatku po nasťahovaní sa snažila robiť všetko preto, aby dobre vychádzali a žili slušne, dokonca keď mala so žalovaným manželskú krízu, práve žalobkyňa s manželom sa im snažili pomôcť. Situácia sa medzi účastníkmi vyhrotila potom, keď sa ona nezhodla na farbe fasády so žalobkyňou. Uviedla, že ak jej manžel - žalovaný nadával žalobkyni, alebo jej manželovi, bola to len jeho reakcia na nadávky a kriky so strany žalobkyne a jej manžela. Zdôraznila, že akúkoľvek hádku vyprovokovala buď sama žalobkyňa, alebo jej manžel, pričom žalovaný na to len reagoval. Žalovaný hádku nikdy nezačal, alebo sa to stalo len málokedy. Žalobkyňa aj jej manžel boli nespokojní, od svedkyne chceli, aby sa venovala len záhrade a okopávala, ale to sa nedalo, keďže svedkyňa sa musela venovať aj deťom. Keď si vyšla na dvor dať kávu a cigaretu, manžel žalobkyne jej škaredo nadával, že je lenivá a používal aj vulgarizmy. Uviedla, že situácia v spolužití je neúnosná. Každý problém, ktorý so žalobkyňou mali, vedia zdokumentovať zvukovou nahrávkou, ktoré aj súdu predložili.

Z výpovede svedka Q. C., brata žalobkyne vyplynulo, že žalovaný sa nevhodne správa predovšetkým k manželovi žalobkyne. Nadáva mu, že je hluchý, že kokce, aby od neho odišiel. Nevhodné správanie svedok dokonca vyčítal žalovanému a vtedy žalovaný vynadal vulgárne aj svedkovi a jeho manželke. Za všetko, čo žalobkyňa žalovanému dala a ako ho podporovala, sa od neho vďaky nedočkala.

Naopak svedok Q. C., otec žalovaného uviedol, že medzi účastníkmi hádky vždy začínala žalobkyňa a jej manžel. Práve žalobkyňa navrhla žalovanému, že mu daruje dom s tým, že on si zoberie hypotéku, urobí nadstavbu, bude splácať hypotéku a ona s manželom bude platiť inkaso. Keď už žalobkyňa darovala nehnuteľnosti žalovanému, mala ho nechať, aby si veci robil podľa svojich predstáv a nie aby plnil jej pokyny. Ako náhle žalovaný urobil niečo iné, čo chcela žalobkyňa, alebo jej manžel, oni hneď začali nedávať a kliať.

Z fotografií doložených žalobkyňou je zrejmé, že tak žalobkyňa ako aj jej manžel mali blízky vzťah s maloletými deťmi žalovaného.

Zo žalovaným predložených a oboznámených videonahrávok a zvukových záznamov je zrejmé, že žalovaný tyká žalobkyni, zvyšuje hlas, kričí, neslušne a mimoriadne urážlivo sa vyjadruje, na adresu žalobkyne používa slová ako sviňa, luhárko, budeš žrec, trepeš, zatvor pysk moja zlatá, pričom žalobkyňa len reaguje na vyjadrenia žalovaného. Aj manžel žalobkyne používa slová a intonáciu pri týchto útokoch veľmi slušné.

Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, v priebehu a pôsobenia na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne.

Pojem „dobré mravy“ nedefinuje, avšak vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa správal vo vzťahu k žalobkyni a rovnako aj k členovi jej rodiny, tzn. k jej manželovi tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Z výsluchu účastníkov, ako aj svedkov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi a ich rodinami sú vyhrotené a obidve strany hodnotia vzájomné spolužitie ako neznesiteľné. Aj svedkovia vypočutí v konaní potvrdili, že medzi účastníkmi dochádza k hádkam, potýčkam, vyslovujú sa rôzne vulgárnosti. Samozrejme svedkovia navrhovaní žalujúcou stranou prisudzujú iniciatívu pri vzniku hádok žalovanej strane a naopak svedkovia navrhovaní žalovaným tvrdia, že hádky iniciuje žalobkyňa, resp. jej manžel. Pre obidve strany sporu je však spolužitie v jednom dome a na jednom dvore neúnosné. Z výsluchu žalobkyne a ňou navrhovaných svedkov je zrejmé, že žalovaný sa k nej nesprával tak, aby sa to dalo posúdiť ako vhodné správanie sa vďačného obdarovaného. Žalovaný na jej adresu používal vulgarizmy, vyhrážky, zvyšoval hlas, kričal, vyjadroval sa mimoriadne neslušne a urážlivo, útočil na citlivé miesta žalobkyne, ktorá nemá deti, čo je jej citlivé miesto, o čom žalovaný vie a napriek tomu na to veľmi urážlivo a emotívne naráža. Rovnako to platí aj ohľadom správania sa žalovaného vo vzťahu k členovi rodiny žalobkyne, tzn. k jej manželovi. Aj z výpovede žalovaného a ním navrhnutých svedkov je zrejmé, že k hádkam a urážkam medzi oboma stranami sporu dochádza. Žalovaná strana však spolu so svedkami žalovaným navrhnutými zdôrazňujú, že hádky iniciuje práve žalobkyňa a jej manžel. V konaní však boli oboznámené aj zvukové záznamy a videonahrávky, ktoré vyhotovil a súdu predložil samotný žalovaný, ktoré súd vyhodnotil práve v neprospech žalovaného. Jeho intonácia, slovné spojenia a vyjadrenia na adresu žalobkyne a jej manžela, v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako vhodné správanie sa synovca a navyše obdarovaného. Práve naopak, treba ich hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. To, že žalovaný svojej tete - žalobkyni tyká súd nehodnotí, avšak tento sa na jej adresu a rovnako na adresu jej manžela vyjadruje mimoriadne neslušne a urážlivo, zvyšuje hlas, kričí, používa slová ako: „sviňa, luhárko, budzeš žrec, trepeš, zatvor pysk moja zlatá“. Žalovaný provokuje žalobkyňu napriek tomu, že vie o tom, že situáciu zaznamenáva na diktafón, alebo na kameru, žalobkyňu uráža, nadáva jej. Na druhej strane žalobkyňa, hoci o použití diktafónu nemusí vedieť, reaguje na výpady a útoky zo strany žalovaného veľmi slušne, nezvyšuje hlas, nehovoriac už o jej manželovi, ktorého intonácia, ako aj slová, ktoré používa ako reakciu pri útokoch zo strany žalovaného, sú mimoriadne slušné. V prípade žalobkyne aj jej manžela ide o starších ľudí, ktorí takéto urážky a ataky zo strany žalovaného znášajú veľmi ťažko. Ide o mimoriadne necitlivé, hrubé a vulgárne vyjadrovanie a správanie sa žalovaného, synovca žalobkyne, nehovoriac už o „vďačnom obdarovanom“.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni aj jej manželovi hrubo porušil dobré mravy, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle . V tejto súvislosti súd poznamenáva, že už z vykonaného dokazovania bola intenzita porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného dostatočne preukázaná a nebolo potrebné už vyčkať do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde proti obžalovanej, manželke žalovaného, vo veci XT XX/XXXX v súvislosti s útokom na manžela žalobkyne. Už doteraz vykonané dokazovanie v predmetnej právnej veci je dostatočné preto, aby súd vyvodil záver, že žalovaný ako obdarovaný sa správal vo vzťahu k žalobkyni ako darkyni a rovnako aj k jej manželovi tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy, preto súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanému vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX K.. Ú.. Y. a to rodinný dom spolu s pozemkami a príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola úspešná žalobkyňa, preto je žalovaný povinný nahradiť jej trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle , 14 a 16 vyhl. č. v platnom znení, vychádzajúc z hodnoty darovaných nehnuteľností uvedenej v notárskej zápisnici N XXX/XX, ktorá je podľa čl. 3 tejto darovacej zmluvy vo výške 401.180,-Sk, čo činí 13.316,74 Eur, pričom odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 303,74 Eur. Súd priznal odmenu za osem úkonom právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, účasť na pojednávaní v dňoch 16.06.2011, 04.10.2011, 29.11.2011, 22.03.2012, 07.06.2012, čo je spolu 2.645,92 Eur + 2 x 7,21 Eur + 3 x 7,41 Eur + 3 x 7,63 Eur režijný paušál. Odmena za právne zastúpenie predstavuje spolu sumu 2.705,46 Eur. Súd nepriznal odmenu v zmysle vyúčtovania za úkony: porada s klientom dňa 01.04.2011, dňa 07.02.2012, nakoľko uskutočnenie týchto porád nebolo nijakým spôsobom zdokumentované a doložené a rovnako nebola priznaná ani odmena za oznámenie výsledkov mimosúdnych rokovaní, nakoľko nešlo o úkon právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.