Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-63-2012.pdf
PDF · 103.37 KB
No categories available
8C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky S.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K.Č. XXXX/X, zastúpená Mgr. Máriou Kodajovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Pečnianska 6, proti odporkyni S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., K. XXX/ XXX, t.č. bytom G., N. X, o zaplatenie sumy 1.200,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 23.06.2010 do 20.02.2011 z a s t a v u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu istiny vo výške 1.200,- Eur spolu s 9 %- tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.06.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 72,- Eur - súdny poplatok a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Bratislava V. dňa 21.02.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 1.200,- Eur spolu s 10 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.06.2010 do 20.02.2011 a spolu s 20 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.06.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Neskôr navrhovateľka upravila svoj návrh v tom zmysle, že nežiadala zaplatiť úroky z omeškania tak, ako boli uvádzané v pôvodnom návrhu, avšak v konečnom dôsledku žiadala, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľke sumu istiny vo výške 1.200,- Eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.06.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 23.06.2010 do 20.02.2011 návrh zobrala späť a súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi ňou ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, požičala odporkyni sumu vo výške 1.200,- Eur, pričom v Zmluve o pôžičke bol zmluvnými stranami dohodnutý úrok vo výške 10 % ročne. Odporkyňa mala túto pôžičku zaplatiť do 23.06.2010 aj s úrokom. Odporkyňa ku dňu podania tohto návrhu nezaplatila navrhovateľke z uvedenej pôžičky žiadnu čiastku. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd vydal platobný rozkaz, resp. rozsudok tak, ako je vyššie uvedené.
Súd vo veci vydal dňa 02.12.2011 platobný rozkaz pod sp.zn. 27Ro/248/2011-20, ktorým odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 1.200,- Eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.06.2010 do zaplatenia a spolu s 10 %-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.200,- Eur od 23.06.2010 do 20.02.2011, ako aj trov konania.
Uvedený platobný rozkaz bol odporkyni doručený do vlastných rúk dňa 06.02.2012 na adresu O., K. XXX/ XXX s tým, že súd musí poukázať na tú skutočnosť, že správanie odporkyne v tomto prípade je pomerne zvláštne a to na základe tej skutočnosti, že pôvodne, keď jej bol uvedený platobný rozkaz doručovaný tak isto zásielkou do vlastných rúk na totožnú adresu, bolo poštou vyznačené na vrátenej nedoručenej zásielke „adresát neznámy“. Až potom ako jej súd doručoval zásielku prostredníctvom zamestnávateľa a tiež opätovne aj na túto adresu, si bola odporkyňa ochotná prevziať si uvedený platobný rozkaz priamo na uvedenej adrese.
Proti uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v ktorom veľmi stručným spôsobom uviedla, že ona síce uzavrela v roku 2010 s navrhovateľkou Zmluvu o pôžičke na sumu 1.000,- Eur, avšak k vypožičaniu týchto peňazí z jej strany nedošlo. Nakoľko žiadne peniaze neprevzala, považovala Zmluvu o pôžičke za neplatnú.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2012 k uvedenému odporu uviedla, že odporkyňa na jednej strane vyjadruje nesúhlas s platobným rozkazom, avšak na druhej strane potvrdzuje skutočnosť, že uzatvorila Zmluvu o pôžičke. Podľa nej odporkyňa by nemala dôvod dobrovoľne a slobodne podpísať pred notárom a za prítomnosti svedka uznanie záväzku a dohodu o zaplatení pohľadávky. V prípade uznania záväzku ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzku tento v uznanom rozsahu trvá a preto je dôkazné bremeno na odporkyni.
Súd na základe listinného dôkazu Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky, ktorá bola datovaná dňa 19.05.2010 a podpísaná odporkyňou a svedkyňou Y. Š., pričom uvedené podpisy boli notársky overené dňa 20.05.2010 bolo zistené, že na základe tohto dlžník, t.j. odporkyňa uznáva do výšky 1.200,- Eur svoj záväzok voči veriteľovi, t.j. navrhovateľke v tomto konaní, ktorý sa zaviazala zaplatiť do 23.06.2010.
Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 02.05.2012 a dňa 06.06.2012, pričom odporkyňa sa nezúčastnila ani jedného z týchto pojednávaní, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 02.05.2012 si odporkyňa prevzala dňa 02.05.2012, a na pojednávanie ktoré sa konalo dňa 06.06.2012 si prevzala predvolanie dňa 21.05.2012.
Dňa 05.06.2012 o 20.27 hod. odporkyňa zaslala e-mailovou správou na súd, t.j. večer pred pojednávaním ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu nevyhnutnej prítomnosti v zamestnaní.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené paragrafy, predovšetkým § 119 ods. 2 O.s.p., ospravedlnenie odporkyne nepovažoval za dôvodné a preto pokračoval v konaní a pojednával dňa 06.06.2012 so zúčastnenými účastníkmi. Súd poukazuje na to, že odporkyňa vo svojom ospravedlnení si nesplnila svoje povinnosti, ktoré uvedený paragraf pre riadne ospravedlnenie sa vyžaduje a to neuviedla, kedy sa ako účastník o dôvode, pre ktorý by mal súd pojednávanie odročiť dozvedela. Taktiež samotný dôvod je uvedený nekonkrétne a všeobecne, z ktorého nevyplývajú tie skutočnosti, pre ktoré by mal súd pojednávanie odročiť. Na základe týchto skutočností súd teda ospravedlnenie odporkyne a jej žiadosť o odročenie pojednávanie nevzal do úvahy a pojednával s tým, že podľa súdu si jednak odporkyňa tak, ako to súd vyššie uviedol, nesplnila zákonom ustanovené povinnosti pri ospravedlnení v zmysle § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p. s tým, že na takúto skutočnosť bola písomne upozornená jednak v predvolaní na pojednávanie konané dňa 02.05.2012 ako aj v predvolaní na pojednávanie konané dňa 06.06.2012.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní súdu predložila viacero písomných dôkazov a to dôkaz o tom, že navrhovateľka si dňa 19.05.2010 o 16.47 hod. vybrala zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. sumu vo výške 1.000,- Eur.
Taktiež bola súdu predložená aj e-mailová komunikácia medzi navrhovateľkou a odporkyňou zo dňa 19. mája 2010, z ktorej vyplýva, že odporkyňa žiadala navrhovateľku o požičanie 1.200,- Eur, ktoré by vrátila do 23.06.2010.
Právna zástupkyňa navrhovateľky sa na pojednávaní vyjadrila v tom zmysle, že oni berú čo sa týka návrhu v časti úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 23.06.2010 do 20.02.2011 späť. V ostatných častiach, t.j. vo veci zaplatenia sumy 1.200,- Eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne od 23.06.2010 do zaplatenia žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.
Uvedené žiadajú z toho dôvodu, že navrhovateľka požičala S. U. tieto peniaze a to z toho dôvodu, že oni sa poznali s pani O. U., ktorá bola konateľkou, resp. vlastníčkou spoločnosti Maxi - Taxi, kde navrhovateľka pracovala. Neboli žiadne príbuzné, ani priateľky. Za odporkyňou chodievali do práce rôzni ľudia, ktorí sa na ňu vypytovali a z ich vyjadrení bolo zrejmé, že odporkyňa im dlží nejaké peniaze. Čo sa týka samotného požičania peňazí, tak tieto navrhovateľka požičala odporkyni s tým, že táto jej mala podpísať uznanie takéhoto dlhu. Pri samotnom uznaní tohto dlhu a na tejto listine mala byť ako svedok podpísaná aj pani Š.. Samotná Dohoda o uznaní dlhu sa mala spísať dňa 19.05.2010, pričom navrhovateľka uvedené peniaze aj vtedy vybrala, avšak nakoľko odporkyňa jej oznámila že v ten deň túto dohodu nevie podpísať pred notárom, tak peniaze jej dala až na druhý deň, kedy si prišla odporkyňa na taxíku pre tieto peniaze pred byt navrhovateľky a svedkom tejto skutočnosti bola pani S.D.X. Ž., ktorá bola aj s ňou zároveň vyberať deň predtým uvedené peniaze. Samotná pani Ž. uvedené odovzdanie peňazí videla z auta navrhovateľky, ktoré bolo zaparkované pri smetných košoch a kde zastal aj samotný taxík s odporkyňou.
Súd z vyjadrenia svedkyne S. Ž. zistil, že táto pozná navrhovateľku, pričom pozná aj pani S. U., t.j. odporkyňu. Vie o tom, že odporkyňa aj so svojou matkou O. U. mali určité problémy a tieto oslovili navrhovateľku s tým, že si potrebujú požičať nejaké peniaze. Vtedy ona išla s navrhovateľkou do Slovenskej sporiteľni vybrať tieto peniaze, avšak v ten deň keď ich vybrali, nedošlo k odovzdaniu týchto peňazí a to z dôvodu, že navrhovateľka podmieňovala odovzdanie týchto peňazí písomným dokladom o tom, že jej ich dala. Čo sa týka samotného odovzdania peňazí, svedkyňa sedela v motorovom vozidle navrhovateľky a videla z taxíka, ktorý zastal pred navrhovateľkou, vystúpiť odporkyňu a videla ako jej navrhovateľka odovzdala peniaze.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Predovšetkým súd s poukazom na § 120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p. musí poukázať na to, že účastníci konania sú nielen povinní tvrdiť určité skutočnosti, ale aj na podporu týchto skutočností predložiť a uvádzať dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti aj potvrdili. Samotné tvrdenia odporkyne, že táto neprevzala žiadne peniaze, súd nemal preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi a takéto tvrdenie súd z tohto dôvodu považoval iba za účelovú obranu a ničím nepodložené tvrdenie. Samotná odporkyňa bola aj v predvolaniach upozornená na tieto skutočnosti, kde súd priamo poukazuje na predmetný paragraf a povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže odporkyňa žiadne dôkazy do vynesenia uznesenia o skončení dokazovania súdu nepredložila, súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli produkované na strane navrhovateľky.
Jednotlivé dôkazy, ktoré boli produkované zo strany navrhovateľky, boli predovšetkým zobraté do úvahy samotná výpoveď právnej zástupkyne navrhovateľky, výpoveď svedkyne S. Ž., ďalej listinný dôkaz
- Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky, ako aj výpis zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 19.05.2010. Súd v kontexte všetkých týchto dôkazov mal za to, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľka odporkyni poskytla sumu vo výške 1.200,- Eur a odporkyňa sa zaviazala jej uvedenú sumu vrátiť.
Čo sa týka samotného listinného dôkazu uznania pohľadávky, súd túto skutočnosť zobral na vedomie, avšak nie z toho dôvodu, že by považoval samotný tento akt za úplne právne perfektný a spôsobilý ako uznanie pohľadávky, avšak ako podporu toho, že navrhovateľka vypožičala odporkyni uvedené peniaze len za podmienky, že táto jej toto potvrdí a uzná tento záväzok. Súd má tiež za to, že zo strany odporkyni nebolo preukázané a ani prezentované, z akého dôvodu by potom samotná odporkyňa išla podpísať pred notárom aj za účasti svedka Y. Š. vypožičanie si týchto peňazí a uznania tohto záväzku, pokiaľ by k takémuto záväzku nemalo dôjsť a prečo toto písomné uznanie odovzdala navrhovateľke, ak by si peniaze neprevzala. Podpora tvrdenia, že odporkyňa neprevzala žiadne peniaze, nebola ničím preukázaná, pričom je nelogické, aby samotná odporkyňa podpísala navrhovateľke list nazvaný ako „Uznanie záväzku“, pokiaľ by nedostala žiadne peniaze. Samotná svedecká výpoveď S. Ž.Č. však preukázala opak a to tú skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí došlo.
Zároveň súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania, ktoré boli v zákonom stanovenej výške 9 % a to odo dňa, od kedy malo dôjsť k splateniu pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a to proti tomu účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 72,- Eur.
Čo sa týka trov právneho zastúpenia, nakoľko tieto neboli uplatnené v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia (06.06.2012), avšak dňa 22.06.2012 bolo súdu zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky doručené vyčíslenie týchto trov a zároveň žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, súd po vydaní uznesenia o odpustení, resp. neodpustení zmeškania lehoty na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, rozhodne o týchto osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).