Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-341-2005.pdf
PDF · 80.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/341/2005
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. X. XXX/XX, G., pre vymoženie 653,26 eura s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 15.03.2005 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4784/2004, NZ 84866/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 28.11.2004.
Dňa 22.06.2005 bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené JUDr. Viere Kučerovej.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu, zmluvy o úvere z 08.07.2004 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že i keď vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie a z nižšie uvedených dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným a povinným a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 2 písm.a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl.3. Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, podľa ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere č. 3210470 z 08.07.2004, vyhlásil za povinného, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 784,01 eura (dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice). Povinný ďalej prostredníctvom horeuvedeného zástupcu vyjadril aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.
Súčasťou zmluvy o úvere , ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Rovnaké splnomocnenia sú súčasťou aj ďalších zmlúv, ktoré uzatváral oprávnený s dlžníkmi (napr. spis tunajšieho súdu zn. 15Er/281/2005). Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie. Následne oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia, ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne odmeny za takýto úkon, ktorú vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že zástupca bez akejkoľvek účasti povinného uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere preto súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná a je neplatná aj v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinného vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul, ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Dlžník (povinný) teda nevyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. Daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy /čl. 01 všeobecných podmienok poskytnutia úveru/. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka (i keď v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma zmluvy). Na strane povinného teda môže vzniknúť povinnosť platiť úrok z omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie 91,25 % ročne. S poukazom na uvedené, preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd má za to, že v prípade takto dojednaných úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 , ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Z vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola týmto uznesením v celosti zastavená, o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora z 29.05.2012 súd rozhodovať nebude.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.