Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, adresa D. E. XX, F. – G., zastúpeného advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Obec Hviezdoslavov, so sídlom 930 41 Hviezdoslavov 8, IČO: 00 305 456, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Reisz, so sídlom Klincová 37, Bratislava, IČO: 42 261 686, o zaplatenie 2.191,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -251 zo dňa 2. mája 2023 – žalobcu voči zamietajúcemu výroku I. a žalovaného voči výroku II. o trovách konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku II. o trovách konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Závislý výrok III. napadnutého rozsudku z r u š u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

- 9 -

28CoPr/1/2023-

2215219328

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% a vo výroku III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ust. , o obecnom zriadení.

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie za rok 2014, a to v rozsahu 25 dní v čiastke 2.191,77 eura. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca vykonával funkciu starostu žalovaného a jeho mandát skončil 16.12.2014, a to na základe výsledkov volieb do orgánov samosprávy zo dňa 15.11.2014. V súlade s ust. o obecnom zriadení, mandát žalobcu

ako starostu zanikol uplynutím funkčného obdobia. Žalobca adresoval žalovanému výzvy na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, a to zo dňa 16.1.2015, 3.3.2015 a 9.4.2015. Žalovaný predložil súdu zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného konaného dňa 5.5.2015 o 18:00 hod., kde v návrhu programu pod bodom 14 je návrh na preplatenie zostatku dovolenky žalobcovi. Z obsahu predmetnej zápisnice pod bodom 10 ako návrh na preplatenie zostatku dovolenky žalobcovi súd zistil, že starosta obce dal hlasovať poslancom obecného zastupiteľstva v Hviezdoslavove po prerokovaní predloženého materiálu o preplatení nevyčerpanej dovolenky pre žalobcu. Prítomní poslanci predmetné uznesenie neschválili. V spise sa nachádza ďalšia zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Hviezdoslavove konaného dňa 5.2.2015 o 18:00 hod., kde v návrhu programu pod bodom 9 sa nachádza návrh na preplatenie zostatku dovolenky žalobcovi, pričom z prijatého uznesenia 3/8 súd zistil, že starosta obce dal návrh na schválenie preplatenia nevyčerpanej dovolenky žalobcu, kde po diskusii vznikol návrh uznesenia: obecné zastupiteľstvo odporúča starostovi nechať vypracovať právnu analýzu na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, pričom starosta obce dal hlasovať o návrhu poslancov obecného zastupiteľstva a toto uznesenie bolo prijaté pod č. 3/2009.

4. Súd prvej inštancie poukázal na o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest upravujúce, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Podľa názoru súdu podstatnou v tomto konaní nie je tá skutočnosť, či pri uplatňovaní nároku bol žalobca starostom alebo bývalým starostom, ale to, že nárok, ktorého sa domáha, vznikol v súvislosti s jeho funkciou starostu. Žiadny iný výklad neobstojí. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, a to poukazujúc na veta posledná , podľa ktorého náhradu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Zákonodarca na vznik práva žalobcu na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku explicitne ustanovuje kumulatívne splnenie oboch podmienok, a to nemožnosť žalobcu ako bývalého starostu vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a súčasne kladné rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie oboch podmienok, pretože obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 5.5.2015 pod bodom 10 neschválilo preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobcovi. Pretože žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal ani dôvody nemožnosti vyčerpať jeho dovolenku, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa .

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal čo do jeho výroku II. o trovách konania žalovaný odvolanie, z dôvodu podľa , teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza vo výroku II. z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol (s čím sa žalovaný stotožňuje), avšak vo výroku II. rozhodol, že nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % priznáva žalobcovi. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o trovách konania je vadné, pretože je v rozpore s výrokom I., ako aj s odôvodnením rozsudku, kde súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci. Súd prvej inštancie však priznal náhradu trov konania vo výške 100 % žalobcovi, teda strane, ktorá mala v spore absolútny neúspech. Nepriznal teda náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v spore absolútny úspech. Súd tak konal v rozpore s , a teda výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok II. zmenil tak, že prizná náhradu trov konania žalovanému, a to vo výške 100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie aj žalobca, a to z dôvodov podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu je rozhodnutie vecne nesprávne, nepreskúmateľné a trpí neodstrániteľnými vadami. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o „mzdovom nároku“ uplatnenom žalobou zo dňa 18.11.2015 až dňa 2.5.2023 (t. j. po 8 rokoch). S ukončením mandátu/funkcie starostu došlo k skončeniu pracovného pomeru a tým žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie všetkých mzdových nárokov. Ide o nárok vyplývajúci z ust. v spojení s v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukazoval na znenie o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov s tým, že žalobcovi nevznikol daný nárok nakoľko mu ho „nepriznalo“ obecné zastupiteľstvo žalovaného. Žalovaný „iný“ dôvod na nevyplatenie nároku žalobcu nenašiel. Právny názor súdu je

však nesprávny. Súd prvej inštancie prehliadol osobný rozsah platnosti – pôsobnosti právnej úpravy vymedzenej Ide totiž o právnu úpravu, ktorá upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest. Daná úprava ďalej ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie. Ust. upravuje, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere; výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce. Žalobca vykonával funkciu starostu žalovaného a jeho mandát skončil 16.12.2014, a to na základe výsledkov volieb do orgánov samosprávy zo dňa 15.11.2014. Dňom 16.12.2014 teda došlo k zániku funkcie starostu žalovaného, a teda aj k zániku pracovnoprávneho vzťahu so všetkými súvislosťami. Od 16.12.2014 žalobca nebol starostom. Starosta obce je fyzickou osobou, ktorá je zároveň predstaviteľom obce a jej najvyšším výkonným orgánom. Funkcia starostu je verejná a jeho funkčné obdobie začína zložením sľubu a končí sa zložením sľubu novozvoleného starostu ( ). Pre žalobcu je zrejmé a nesporné, že zákonodarca za osobu starostu považuje len fyzickú osobu, ktorá postupom podľa zásad o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splnila podmienky na to, aby zložila sľub starostu a na tomto základe do doby zloženia sľubu ďalšieho (novozvoleného) starostu vykonávala verejnú funkciu, t. j. realizovala činnosti výkonného orgánu a predstaviteľa obce. Ide o postavenie, ktoré je vymedzené začiatkom – zložením sľubu starostu a koncom – zložením sľubu novozvoleným starostom. Mzdové nároky žalobcu (ako každého iného starostu či primátora) počas a len výlučne počas výkonu ich funkcie upravuje a Súd prvej inštancie daný stav prehliadol. Zákon o obecnom zriadení pozná len pojem starosta. S pojmami ako „budúci starosta“, „bývalý starosta“ a pod. Zákonnú úpravu vymedzenú v tomto zákone je teda možné aplikovať len a výlučne na starostov obcí a primátorov miest, t. j. fyzické osoby počas výkonu ich mandátu. Výnimku z tejto zásady zákonodarca vymedzil explicitne v podľa ktorého sú riešené nároky po zániku mandátu starostu. Zákonodarca v ust. upravil náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku len ak: a) sa posudzuje nárok starostu, b) starosta nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a c) o jeho nároku starostu rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Toto ustanovenie nerieši nároky po zániku mandátu starostu. Právna úprava neobsahuje úpravu, podľa ktorej daný postup sa využije aj u starostu, ktorému zanikol mandát. Podľa žalobcu teda osoba, o nároku ktorej sa má rozhodovať, musí mať postavenie starostu (primátor). Ak sa teda má rozhodovať nároku starostu, musí k tomu dôjsť v čase jeho verejnej funkcie a o tom musí rozhodovať obecné zastupiteľstvo s poslancami s mandátmi platnými v čase existencie verejnej funkcie starostu. Neexistencia čo len jednej zo skutočností vymedzenej v ust. vyvoláva nemožnosť takéhoto postupu a vznik potreby usporiadať vec podľa zásad všeobecnej právnej úpravy, t. j. spôsobom vymedzeným . Žalobca poukazuje na stav, že nestanovuje, že ak si žalobca nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie neuplatní počas funkčného obdobia, ten zanikne. Išlo by totiž o postup, ktorý by bol v rozpore s SR a v zrejmom nepomere (diskriminačnom) s inými osobami, ktoré si nárok môžu uplatniť v trojročnej premlčacej dobe. Podľa neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Podľa čl. 2 Základných zásad , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Mandát žalobcu ako starostu skončil 16.12.2014, a preto si tento svoj nárok uplatnil podľa , podľa ktorého pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Podľa , sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Súd prvej inštancie síce tvrdí, že starosta je starostom stále, a preto je jeho nároky potrebné riešiť podľa osobitnej právnej úpravy , avšak ani to nevedel odôvodniť. Je viac ako zarážajúce a fakticky nelogické, aby starosta konal voči

žalobcovi ako starostovi v 02/2015 či 05/2015. Uvedenú nelogickosť súd vyriešil tým, že v danom vzťahu sporovú stranu neoznačil ako starostu ale ako žalobcu. S uvedenými závermi sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Je neodňateľným právom účastníka konania vedieť, čo súd viedlo k zamietnutiu žaloby, najmä na základe akých dôvodov považoval zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania. Neúplnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Tu žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23.6.2004. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K podaným odvolaniam strany vyjadrenia nepodali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania žalobcu i žalovaného boli podané včas ( ), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo v nimi napadnutých častiach rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že obe podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalobca podľa a a žalovaný podľa ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi podaných odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcom výroku I. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ), avšak odvolanie žalovaného bolo dôvodné, z ktorého dôvodu bolo potrebné ním napadnutý výrok II. o trovách konania zmeniť ( ) a závislý výrok III. zrušiť ( ).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 vo výške 2.191,77 eura v celom rozsahu zamietol dôvodiac, že v zmysle o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo, pričom žalobca nepreukázal splnenie oboch podmienok, pretože obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 5.5.2015 neschválilo preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobcovi a nepreukázal ani dôvody nemožnosti vyčerpať jeho dovolenku. Zároveň bola na základe odvolania žalovaného predmetom prieskumu odvolacieho súdu aj vecná správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.

11. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014, kedy vykonával v Obci Hviezdoslavov verejnú funkciu starostu. Jeho funkčné obdobie sa skončilo dňa 16.12.2014, a to na základe výsledkov volieb do orgánov samosprávy obcí zo dňa 15.11.2014. Po skončení jeho funkčného obdobia sa žalobca domáha náhrady mzdy za 25 dní nevyčerpanej dovolenky na zotavenie za rok 2014.

12. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú právnu vec podľa ust. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a uzavrel, že nakoľko obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 5.5.2015 neschválilo preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalobcovi, nebola preukázaná zákonná podmienka na preplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku podľa uvedeného ustanovenia, pričom žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o dôvody nemožnosti vyčerpať jeho dovolenku.

13. Podľa o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o platových pomeroch starostov“),

funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.

14. Podľa o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

15. Legislatívny odkaz v citovanom ustanovení („osobitný predpis“) sa explicitne obracia na v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ""). Aj keď starosta nie je zamestnancom obce, v niektorých prípadoch určitých pracovnoprávnych nárokov sa naňho nahliada ako keby bol v právnom postavení zamestnanca. V zmysle zákona o platových pomeroch starostov, ide napr. aj o prípad vzniku nároku na dovolenku ( a nasl. ). Vzhľadom na to, že výkon funkcie starostu je verejnou funkciou, nie je pracovnoprávnym vzťahom, predpokladá sa "len" primerané použitie ustanovení o dovolenke v súlade s uplatnením delegovanej pôsobnosti, upravenej v .

16. Starostovi reálne nemá kto určiť čerpanie dovolenky, pretože on sám je najvyšším výkonným a štatutárnym orgánom obce ( a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ďalej len ako "zákon o obecnom zriadení"), teda starosta si určuje čerpanie dovolenky sám. Autonómne sa rozhoduje aj o rozsahu čerpania svojej dovolenky.

17. Ak si primárne starosta neurčí čerpanie dovolenky v tom kalendárnom roku, v ktorom mu nárok na dovolenku vznikol, môže si čerpanie dovolenky určiť tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka (rozumej kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý nárok na dovolenku vznikol, t.j. ide o primerané použitie ). Až v prípade, že sa neuplatní ani toto pravidlo, zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov konštruuje starostovi nárok na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku.

18. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi podľa § 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch starostov poskytnúť, len ak: 1/ vznikol nárok na dovolenku, 2/ nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka, 3/ ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Zákon vyžaduje splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok súčasne, absencia čo i len jednej z nich, by mala za následok nemožnosť preplatenia dovolenky.

19. Pokiaľ teda ide o poskytovanie náhrady platu starostovi za jeho nevyčerpanú dovolenku, tu sa už primerané použitie vylučuje, pretože v tomto ohľade je zákona o platových pomeroch starostov lex specialis. Upravuje sa osobitný postup pre starostu, ktorému sa môže náhrada za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť len v prípade, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. V praxi ide najmä o prípady nevyčerpanej dovolenky z dôvodu zániku funkcie (napr. starosta už nebol zvolený na ďalšie obdobie). Ak o tom obecné zastupiteľstvo nerozhodne (neprijme kladné uznesenie), nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky nevznikne.

20. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 28. septembra 2017, sp. zn. -13 v obdobnej právnej veci uzavrel, že objektívne právo uznáva právo starostu obce na náhradu platu na nevyčerpanú dovolenku, jeho nárokovateľnosť a uplatniteľnosť však podmieňuje rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Ak uznesenie obecné zastupiteľstvo neschváli, nie je právo na náhradu platu dotknutým subjektom súdne uplatniteľné. Starosta obce ako štatutárny orgán obce nie je v postavení "štandardného" zamestnanca, ktorému je zamestnávateľ povinný určiť čerpanie dovolenky s tým, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti patrí zamestnancovi nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Preto, ak starosta obce nevyčerpá dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, vystavuje sa riziku, že mu za nevyčerpanú dovolenku nebude poskytnutá náhrada platu. Popísané riziko sa v právnej rovine prejavuje práve absenciou nárokovateľnosti práva regulovaného § 2 ods. 2 druhou vetou zákona o platových pomeroch starostov, ktorá je spätá so širokou diskréciou obecného zastupiteľstva pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie náhrady platu."

21. Uplynutím funkčného obdobia starostu je logicky daná nemožnosť si dovolenku vyčerpať do konca nasledujúceho kalendárneho roka, ako to vyžaduje ust. druhá veta Avšak zákonom o platových pomeroch starostov objektívne regulované právo na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku nemá bez rozhodnutia obecného zastupiteľstva podobu právneho nároku dotknutého (ex)starostu.

22. K rovnakému záveru dospel i Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29.4.2020 sp. zn. , kde odkázal na závery vyššie uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. a uviedol, že z ust. Z. . o platových pomeroch starostov jednoznačne vyplýva, že zákon pripúšťa, aby bola preplatená starostovi mesta nevyčerpaná dovolenka v priebehu jeho funkčného obdobia ako aj po jeho skončení. Pre vznik nároku na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku sa vyžaduje splnenie podmienok, a to 1. nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a 2. o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Splnenie uvedených podmienok sa vyžaduje súčasne kumulatívnym spôsobom.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že argumentácia žalovaného v odvolaní je celkom nedôvodná. Súd prvej inštancie vec správne skutkovo vyhodnotil a právne posúdil. Tvrdenie žalobcu, že zánikom funkcie starostu dňom 16.12.2014 došlo aj k zániku pracovnoprávneho pomeru je nesprávna, pretože žalobca ako starosta obce vykonával verejnú funkciu, nebol v pracovnoprávnom pomere a na jeho dovolenku sa len primerane použijú ustanovenia o dovolenke v súlade s uplatnením delegovanej pôsobnosti, upravenej v zákona o platových pomeroch starostov. Konkrétne, môžeme hovoriť o vzniku nároku starostu na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť ( a ), na dovolenku za odpracované dni ( ) i o zohľadnení veku starostu, prípadne trvalej starostlivosti o dieťa v zmysle vzniku nároku na dovolenku podľa . Vyššiu ako zákonnú výmeru dovolenky môže starostovi garantovať kolektívna zmluva záväzná pre danú obec. Ako však už bolo uvedené vyššie, pokiaľ ide o poskytovanie náhrady platu starostovi za jeho nevyčerpanú dovolenku, tu sa už primerané použitie vylučuje, pretože v tomto ohľade je zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov lex specialis a aplikuje sa aj po skončení funkcie starostu.

24. Nárok starostu na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku sa totiž zánikom jeho funkcie nezmenil na pracovnoprávny nárok, pretože tento jeho nárok je nerozlučne spätý s výkonom jeho funkcie starostu, počas tohto obdobia mu nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie vznikol, počas tohto obdobia si starosta mal autonómne určiť jej čerpanie, do skončenia funkčného obdobia starostu si starosta na základe vlastného rozhodnutia dovolenku nevyčerpal, preto aj po skončení funkčného obdobia (kedy je zrejmé, že už nevyčerpanú dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka nevyčerpá), musí o vyplatení náhrady platu za jeho nevyčerpanú dovolenku rozhodnúť obecné (a to aj novozvolené) zastupiteľstvo. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ak sa má rozhodovať o nároku starostu, musí k tomu dôjsť v čase jeho verejnej funkcie a musí o tom rozhodovať obecné zastupiteľstvo s poslancami s mandátmi platnými v čase existencie verejnej funkcie starostu.

25. Pokiaľ žalobca dôvodil, že skončením jeho funkčného obdobia, jeho funkcia starostu zanikla, a preto sa na jeho náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku má aplikovať (podľa ktorého kladné uznesenie obecného zastupiteľstva už nie je potrebné), je táto jeho obrana nezmyselná, pretože ak funkčné obdobie starostu ex lege končí, neznamená to, že jeho nároky súvisiace s výkonom jeho verejnej funkcie starostu sa menia na pracovnoprávne nároky podľa . Skončením funkcie starostu končia všetky zákonné nároky s tým súvisiace, ktoré je potrebné zákonným spôsobom usporiadať, a to v zmysle špeciálnej právnej úpravy v ust. zákona o platových pomeroch starostov.

26. Podmienky na vznik nároku starostu na náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku, sa tak aj po zániku jeho funkcie spravujú podmienkami, ktoré boli dané v konkrétnom funkčnom období starostu. Zákon síce v ust. § 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch starostov nepoužíva pojem „bývalý starosta“, avšak logicky je tento nárok spätý s výkonom (hoci aj uplynulým) funkcie starostu, preto podmienkou pre súdnu uplatniteľnosť tohto práva zostáva kladné rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo má pri rozhodovaní o náhrade platu za nevyčerpanú dovolenku pôsobnosť stanovenú vo veľmi širokých hraniciach – závisí na jeho zvážení, či uzná, že starosta si dovolenku nemohol vyčerpať

ani do konca budúceho kalendárneho roka a napokon má plnú právomoc rozhodnúť o samotnom merite žiadosti riadiac sa riadnym posúdením záležitosti, starostlivosťou o hospodárne naloženie s prostriedkami obce, aj zohľadnením platného rozpočtu.

27. Skončením funkčného obdobia starostu ako verejnej funkcie prichádza k zániku jeho práv a povinností vyplývajúcich z titulu výkonu funkcie starostu. To znamená aj nevyhnutnosť vysporiadania dovolenky, ktorú si starosta nevyčerpal. Nemožnosť fyzického vyčerpania dovolenky je zjavná, keďže dotknutá osoba nepokračuje v právnom postavení, v rámci ktorého by vedela splniť podmienku čerpania dovolenky do konca ďalšieho kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom nárok na dovolenku vznikol. Avšak pre nárokovateľnosť vyplatenia náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, ktorý nárok na dovolenku mu vznikol počas výkonu funkcie starostu a ktorú si starosta, ktorý si sám určuje čerpanie dovolenky, do konca svojho funkčného obdobia nevyčerpal, stále platí zákonná podmienka daná ust. § 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch starostov, a to existencia kladného rozhodnutia obecného zastupiteľstva.

28. Nevyčerpaná dovolenka za skončené funkčné obdobie opätovne nezvoleného starostu, sa teda môže preplatiť, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo. Musí však ísť o kladné (súhlasné) vyjadrenie obecného zastupiteľstva na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutom výroku I. s použitím ako vecne správny potvrdil.

30. Pokiaľ však ide o odvolaním žalovaného napadnutý výrok II. o náhrade trov konania, tu dospel odvolací súd k záveru, že jeho odvolanie bolo dôvodné. Súd prvej inštancie totiž v rozpore s výsledkom sporu, ktorým bol plný procesný úspech žalovaného, priznal náhradu trov konania rozsahu 100 % nie žalovanému, ale procesne neúspešnému žalobcovi.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Pretože v predmetnej právnej veci bol v dôsledku zamietnutia žaloby žalobcu plne procesne úspešný žalovaný, má tento podľa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, z ktorého dôvodu bolo potrebné výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť podľa tak, že sa žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

33. Pokiaľ však ide o k výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, závislý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník; tento výrok III. bolo potrebné podľa zrušiť, pretože je iba prenesením zákonného znenia ust. do výroku rozsudku, čo je nadbytočné.

34. Podľa v znení účinnom do 30.6.2023, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Pôvodný výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie nezakladá žiadne nároky medzi sporovými stranami, je v podstate uložením povinnosti samotnému súdu rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením o výške náhrady trov konania, ktorá povinnosť mu však vyplýva priamo zo zákona, teda nie je ju potrebné konštatovať vo výroku rozsudku.

36. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -

28CoPr/1/2023-

2215219328

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).