Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-24T/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci obžalovanej W. D. pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom 23.10.2023, takto

rozhodol:

Obžalovaná

W. D., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Š. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 21.04.2021 v Z., v budove Obvodného oddelenia PZ v Z. na D. T. X v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava, Odbore kriminálnej polície, 3. oddelení vyšetrovania Z. pod ČVS:ORP-614/3-VYS-TT-2021 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno b) po tom, ako bola ako svedok náležite poučená o zodpovednosti za vedomé uvedenie nepravdivých údajov, osobitne o zodpovednosti za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , úmyselne nepravdivo pred vyšetrovateľom PZ vypovedala o opakovanom fyzickom a psychickom násilí zo strany obvineného X. I. voči nej v ich domácom prostredí ako aj na verejnosti, pretože uviedla, že v období asi od 06.12.2020 do 20.04.2021 v ich domácom prostredí v byte v Z. ako aj na iných miestach jej X. I. každý deň nadával, bezdôvodne ju budil zo spánku, opakovane ju bil päsťami a fackami, ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej pravidelne zabitím, pod hrozbou bitky ju nútil k pohlavnému styku, pričom dňa 20.04.2021 jej od rána vulgárne nadával, hovoril, že jej spraví zo života peklo a jeden krát ju päsťou udrel do oblasti chrbta pri pravej obličke, následne keď spala na gauči ju zobudil, vulgárne jej nadával, ťahal ju za vlasy, posielal ju kľačať do kúta, pľul na ňu, následne keď išla v poobedných hodinách von, tak jej telefonoval a adresoval jej rôzne vyhrážky, že ju zabije alebo zastrelí, tiež uviedla, že v osobnom motorovom vozidle na Ž. T. smerom na G. S. ju fackami a päsťami udieral do oblasti tváre a tela, a keď sa jej podarilo z vozidla uniknúť, s vozidlom ju prenasledoval a kričal, že ju zabije, pričom tieto ňou uvádzané skutočnosti mali podstatný význam pre rozhodnutie vyšetrovateľa vzniesť obvinenie X. I. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno b) a tiež rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie vziať obvineného z dôvodov podľa písmeno c) do väzby a ktoré sa dokazovaním vykonaným počas prípravného konania po vznesení obvinenia X. I. ukázali ako nepravdivé, a preto bol obvinený X. I. príkazom okresného prokurátora v Z. sp. zn. -46 zo dňa 28.06.2021 podľa , prepustený z väzby na slobodu a následne uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Z. podľa zo dňa 27.08.2021, právoplatným dňa 24.09.2021, bola vec trestného stíhania obvineného X. I. postúpená Okresnému úradu Z., odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a takým činom spôsobila iný obzvlášť závažný následok,

č í m s p á ch a l a

zločin krivá výpoveď a krivá prísaha podľa , .

Z a t o s a j e j

u k l a d á :

Podľa , s poukazom na písmeno l) , s použitím písmeno d), per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na písmeno a) sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa obžalovanej určuje skúšobná doba vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa písmeno j) sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala 15.06.2022 obžalobu pod číslom Pv 46/22/2204 na obvinenú W. D.Ú. pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Dňa 23.10.2023 vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovanej umožnil urobiť niektoré z vyhlásení podľa . Obžalovaná urobila vyhlásenia podľa písmeno b) - že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po splnení podmienok stanovených v v spojení s súd vyhlásenie obžalovanej podľa o tom, že je vinná zo žalovaného skutku prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s výrokom o treste a o prípadnom ochrannom opatrení.

V súvislosti s výrokom o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej a oboznámením príslušných listinných dôkazov.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vinná, urobila to, ale nebola si vedomá toho v ten moment, bolo to zo žiarlivosti ohľadom jej priateľa. Ako si to uvedomila, išla na políciu, dala svoje vyhlásenie, že to tak nebolo, a preto nechcela, aby bol v base, keď nebol dôvod, aby tam bol. Podala to aj na prokuratúru, oľutovala to. Predtým prišla o prácu, bola zamestnaná v W., niekedy v decembri minulého roka, je nezamestnaná. Hľadala si robotu a asi mesiac je na úrade práce. Býva na Š. XX, aj si tam preberá poštu, býva aj na D. XX, ale tam jej nemá kde poštár dať poštu. Nijakej inej trestnej činnosti sa nedopustila, ani jej nebolo vznesené žiadne obvinenie. Nedopustila sa ani priestupku, vo výkone trestu nebola. S X. I. sa stretáva často, nakoľko spolu žijú. Býva na D. ulici, kde je parkovisko, veľakrát dostala pokutu 10 eur, že tam parkuje.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 roky a to najmä preto, že obžalovaná už bola raz trestne stíhaná, ale bolo to v roku 2010, ale toto bolo podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe sa osvedčila. Dopustila sa viacerých priestupkov, prevažne na úseku dopravy, za ktoré jej boli ukladané pokuty v malej výške.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že žiada skutok posúdiť podľa miernejšieho ustanovenia , a to z dôvodu, že obžalovaná napriek tomu, že iniciovala samotné trestné konanie podaním trestného oznámenia, nikdy však nežiadala, aby tento bol väzobne stíhaný, práve naopak, sama vyvinula iniciatívu, aby tento následok ďalej nepretrvával. Žiada súd o zhovievavosť a o uloženie čo najmiernejšieho trestu, nakoľko motívom bola žiarlivosť ako najzákladnejší motív v partnerských vzťahoch.

Obžalovaná má v registri trestov jeden záznam. Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Z. zo 04.02.2010, sp. zn. , právoplatným 13.02.2010 jej bolo podmienečné zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou na 1 (jeden) rok, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčila.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaná bola celkovo 24 priestupkovo prejednávaná. Dňa 22.04.2023 sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d) o priestupkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý bola napomenutá. V ostatných prípadoch sa dopustila priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré jej boli uložené pokuty od 10 do 20 eur.

Podľa možno uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa písmeno l) , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jej vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom priznaniu viny zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení , , , pričom obžalovanej musel byť s poukazom na uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená pri zločine podľa prevyšuje 5 rokov. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, kedy obžalovaná ako poškodená v trestnom konaní vypovedala pred vyšetrovateľom úmyselne nepravdivo o opakovanom fyzickom a psychickom násilí zo strany X. I., pričom jej výpoveď viedla k obvineniu X. I., ako aj k rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, v ktorej bol X. I. od 21.04.2021 do 28.06.2021. K motívu činu obžalovaná uviedla, že dôvodom jej konania bola žiarlivosť. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej, jej osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a priestupkovo bola síce postihnutá 24, avšak priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nesúvisia s prejednávanou vecou, pričom za ich spáchanie jej boli uložené pokuty do 20 eur, a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bola napomenutá, čo svedčí o menšej závažnosti protiprávnych konaní. Obžalovaná si aktuálne hľadá prácu a vzťah s X. I. hodnotí kladne.

Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v písmeno l) , nakoľko obžalovaná v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznala a čin úprimne oľutovala. Súd obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedla riadny život s ohľadom na početnosť priestupkov v doprave, ako aj podmienečné zastavenie trestného stíhania v minulosti. Súd mal s ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ukladať obžalovanej trest podľa v sadzbe od štyroch rokov do osem rokov, keďže znižoval hornú hranicu trestnej sadby o jednu tretinu, teda z desať rokov na osem rokov.

Keďže uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, má súd v danom prípade za to, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej je možné uložiť za použitia ustanovenia písmeno d) per analogiam trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste prihliadnuc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa písmeno d), , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa písmeno b), (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine tak mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil, zohľadniac okolnosti skutku a osobu obžalovanej a najmä možnosť jej nápravy. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na znížená o jednu tretinu, teda zo 4 rokov na 2 roky a 8 mesiacov.

Obžalovanej súd uložil trest vo výmere tri roky zohľadniac skutočnosti, pre ktoré bolo možné ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a predovšetkým to, že u obžalovanej je prítomná priaznivá prognóza pre vedenie riadneho života. Súd obžalovanej neuložil ešte nižší trest z toho dôvodu, že táto bola oznamovateľkou konania X. I., pričom napriek riadnemu poučeniu vypovedala nepravdivo o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre následné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdu, čím spôsobila obzvlášť závažný následok, a to pozbavenie osobnej slobody inej osoby, s ktorou žila v spoločnej domácnosti, na ktorej skutočnosti nič nemení tvrdenie obhajoby, že obžalovaná väzobné stíhanie X. I. nežiadala.

Obžalovaná má snahu viesť usporiadaný život, hľadá si zamestnanie, a preto súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný, preto obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu. V rámci probačného dohľadu jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, a to s prihliadnutím na okolnosti skutku, ktorý spáchala, a ktoré konanie významne zasiahlo do činnosti orgánov verejnej moci, pričom sa muselo závažným spôsobom dotknúť aj vzťahu obžalovanej a X. I.. Obžalovanej bola uložená skúšobná doba na 36 mesiacov teda nad polovicou zákonného rozpätia, nakoľko určená skúšobná doba by mala byť dostatočná na to, aby obžalovaná preukázala, že vo vedení riadneho života bude pokračovať a vyvaruje sa akéhokoľvek protiprávneho konania, vrátane priestupkov na úseku dopravy.

Takto uložený trest súd považuje za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok ( ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( písmeno a/ ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (, ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného ( ),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka ( písmeno b/ ), a to len vo svoj prospech ( ), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( ), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( ), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( písmeno c/ ), a to v neprospech obžalovaného ( ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.