Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-6-2023.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. D. a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. D., o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2023, žiadala, aby súd určil povinnosť jej bývalému manželovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1Pc/29/2022-28 zo dňa 14.03.2023, právoplatného dňa 20.03.2023. Od rozvodu manželstva s bývalým manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je v súčasnosti bez zamestnania. O majetkových a zárobkových možnostiach bývalého manžela nemá vedomosť, keďže nie sú v kontakte. Navrhovateľka poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 214 eur mesačne, z ktorej sumy musí pokryť mesačné nájomné, stravu, ošatenie, hygienické potreby, lieky a podobne. Tieto náklady prevyšujú jej príjmy. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, žiadne nehnuteľnosti, býva v nájomnom byte. Keďže súčasné pomery jej bývalého manžela jej nie sú známe žiadala, aby si súd zadovážil podklady o jeho súčasných zárobkových a majetkových pomeroch. Snažila sa s bývalým manželom dohodnúť na výške príspevku na jej výživu, avšak bezúspešne.
2. Súd na prejednanie veci samej, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p."), nariadil pojednávania, na ktoré sa dostavili obaja predvolaní účastníci tohto konania, pričom tak navrhovateľka ako aj jej bývalý manžel mali zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. Za takto zistených procesných podmienok súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh z č.l. 1-2, rozvodový rozsudok č.l. 3-4, rozhodnutie SP o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok č.l. 5-6, osobný list dôchodkového poistenia č.l. 7, lustrácie účastníkov konania v SP č.l. 13, správa z ÚPSVaR odbor služieb zamestnanosti č.l. 23, správa zo SP č.l. 24-25, správa z ÚPSVaR odbor sociálnych vecí a rodiny č.l. 26, správa SP č.l. 27-28, oznámenie o výplate dôchodku bývalého manžela navrhovateľky, pripojený spis OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1Pc/29/2022 a ďalší obsah súdneho spisu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
3. Manželstvo účastníkov tohto konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1Pc/29/2022-28 zo dňa 14.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2023, pričom všetky deti pochádzajúce z ich manželstva boli v čase rozvodu už plnoleté.
4. Navrhovateľka pri výsluchu, po zákonnom poučení, uviedla, že jej mesačný príjem je 214 eur, je to príspevok v hmotnej núdzi. Okrem tejto dávky v hmotnej núdzi nepoberá nič iné. Nepracuje, ani nie je evidovaná ako žiadateľka o zamestnanie. Poberala opatrovateľský príspevok na syna, o ktorého sa starala od jeho narodenia v roku 1998 až do jeho smrti v marci 2021. Na úrade práce jej povedali, že si nemá ani podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lebo by ju do práce kvôli jej veku nezobrali. Každý mesiac odpracováva 32 hodín, a preto jej dávajú tú dávku v hmotnej núdzi, teraz keď je práceneschopná je znížená. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má základné. Platí nájom 200 eur, 10 eur má splátku. V spoločnej domácnosti žije so svojím najmladším synom, ktorý jej neprispieva na bývanie nijako, lebo nemá prácu. To, čo jej zostane využije na stravu a ostatné nevyhnutné potreby. Nemá na lieky. Invalidný dôchodok jej nepriznali, žiadala aj o predčasný starobný dôchodok, ani ten jej nepriznali, o 7 mesiacov má nárok na starobný dôchodok. Majetok vyššej hodnoty nemá, ani žiadne úspory. Dlhy ani pôžičky žiadne nemá. O tento príspevok požiadala, aby mala na lieky, tlakomer a na živobytie.
5. Bývalý manžel navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné pri výsluchu, po zákonnom poučení, uviedol, že s návrhom nesúhlasí. On je na invalidnom dôchodku, starobný dôchodok nepoberá. Jeho príjem z invalidného dôchodku je jeho jediný pravidelný mesačný príjem, je vo výške 224,80 eur. Privyrába si napriek tomu, že mu to lekári zakázali, mesačne si dokáže privyrobiť od 200-300 eur, to pracuje len brigádne. Má tiež zdravotné problémy, je hluchý, má problémy so srdcom, nikto ho nezoberie na trvalý pracovný pomer. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské bez maturity. Majetok vyššej hodnoty nevlastní, ani nemá žiadne úspory, žije len z toho, čo si privyrobí. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v nájomnom byte, pretože bývalej manželke prenechal byt v ktorom bývali spolu, tiež to bol nájomný byt. Priateľka platí za byt 190 eur, on jej prispieva zhruba polovicu, plus elektrika 30 eur mesačne. Ďalej má výdavky na telefón 35-40 eur mesačne, zvyšok sumy, ktorá mu zostane je na stravu a ostatné výdavky. Na cigarety dá mesačne 30-40 eur, na lieky 20-25 eur mesačne, sú to lieky od srdca, to je všetko.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, odbor služieb zamestnanosti vyplýva, že navrhovateľka nie je a nebola nikdy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Bývalý manžel navrhovateľky bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29.10.2008 do 11.10.2018, pričom bol dňom 12.10.2018 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, odbor sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi od 07/2023 naďalej v sume 233 eur mesačne. Bývalý manžel navrhovateľky nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov.
8. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že bývalému manželovi navrhovateľky je vyplácaný invalidný dôchodok, aktuálne v sume 224,80 eur mesačne. Bývalému manželovi nie je vyplácaná dávka v nezamestnanosti ani nemocenské dávky. Navrhovateľke nie je vyplácaná dávka v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiadny dôchodok.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2023 vyplýva, že navrhovateľke bola zamietnutá žiadosť o predčasný starobný dôchodok.
10. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
11. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
12. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
13. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Pri posudzovaní nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela súd skúma nasledovné hmotnoprávne predpoklady na priznanie tohto príspevku, a to manželstvo musí byť právoplatne rozvedené; jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku; súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Súd je teda povinný predovšetkým skúmať, či rozvedený manžel, ktorý žiada o príspevok na výživu rozvedeného manžela nie je objektívne a subjektívne schopný sám sa živiť. Až splnením uvedenej podmienky následne súd skúma ostatné okolnosti potrebné na priznanie uvedeného príspevku, akými sú osobné, rodinné, majetkové pomery povinnej osoby, potreby oprávnenej osoby a podobne. Súd dáva do pozornosti, že nie je funkciou príspevku na výživu rozvedeného manžela vyrovnávať životnú úroveň druhého manžela, nakoľko životná úroveň rozvedených manželov nemusí byť na rovnakej úrovni, tak ako je to pri určovaní výživného na manželku. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela sa osobe oprávnenej z danej vyživovacej povinnosti poskytuje len príspevok "na primeranú výživu."
15. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nie je dôvodný, a preto mu nie je možné vyhovieť. Súd v prvom rade skúmal, či navrhovateľka ako tá z rozvedených manželov, ktorá žiada o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je schopná sama sa živiť. Súd mal preukázané, že aktuálne má navrhovateľka pravidelný mesačný príjem len vo výške 233 eur mesačne, ktorý predstavuje dávka v hmotnej núdzi. Iný príjem, ani nepravidelný nemá a taktiež nemá žiadne úspory, či majetok vyššej hodnoty. Súd má za to, že objektívne je v možnostiach navrhovateľky samostatne sa živiť, svoj mesačný príjem zvýšiť a mesačne si privyrobiť, ak už nie prácou na trvalý pracovný pomer (vzhľadom k najvyššiemu dosiahnutému vzdelaniu, veku a zdravotným problémom) aspoň formou brigádnickej činnosti (tak ako to robí aj druhý z rozvedených manželov, ktorý má tiež vyšší vek a zdravotné problémy), keďže súd vychádza z toho, že jej to zdravotný stav umožňuje, keď nespĺňa nárok na priznanie aspoň čiastočného invalidného dôchodku a navyše je dobrovoľne nezamestnaná - bez evidencie žiadateľov o zamestnanie. Taktiež jej pravidelný mesačný výdavok na bývanie, ktorý navrhovateľka uvádza vo výške 200 eur na nájom súd zohľadnil na strane navrhovateľky len v polovičnej sume 100 eur mesačne, keďže zdieľa spoločnú domácnosť so svojím plnoletým synom, ktorý má tiež povinnosť podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti.
16. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj subjektívne nebolo v možnostiach navrhovateľky sa samostatne živiť, súd konštatuje, že nie je vo finančných, majetkových a zárobkových možnostiach bývalého manžela navrhovateľky prispievať jej na výživu. Bývalý manžel navrhovateľky poberá invalidný dôchodok v sume 224,80 eur mesačne čo je jeho jediný pravidelný mesačný príjem. Bývalý manžel navrhovateľky si brigádnicky privyrába, pričom takýmto spôsobom si navýši svoj mesačný príjem o priemerne 250 eur mesačne, avšak treba dodať, že tento príjem nie je stály a závisí od dopytu na trhu práce a tiež od zdravotného stavu bývalého manžela, ktorý má tiež zdravotné obmedzenia (problémy so srdcom a sluchom), v súvislosti s ktorými mesačne vynakladá sumu 25 eur na lieky. Zároveň prispieva na nájom partnerke, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, a to v sume 110 eur mesačne (polovica nájmu a energií) a platí mobil v sume 35 eur mesačne. Zo zvyšnej sumy jeho priemerného mesačného príjmu cca v sume 300 eur pokrýva výdavky na stravu, obuv, ošatenie, hygienu (v priemere má k dispozícii sumu 10 eur na deň), ktoré na jeho strane súd zohľadnil ako nevyhnutné výdavky, ktoré majú prednosť pred jeho akoukoľvek vyživovacou povinnosťou.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky rozhodol tak, že tento ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu (výrok I.).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.), keďže nemal za preukázané, že by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, rozhodnúť v zmysle § 55 C.m.p..
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.