Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/29/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 6.6.2012 v trestnej veci proti obž. E. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 30.1.2012 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. N.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. E. N. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 20.8.2010 v čase okolo 20.00 hod. sa telefonicky vyhrážal svojej bývalej manželke M. N., bývajúcej v W., okr. M. tak, že jej pripraví pekný darček na narodeniny hoci pôjde do basy, následne sa jej vyhrážal, že sa nedožije narodenín, lebo jemu je to jedno, lebo nedokáže žiť bez detí a bez nej a pritom jej aj vulgárne nadával.

Za to mu podľa § 360 ods.2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie. Odvolaním napáda tak výrok o vine, ako aj výrok o treste. Uvádza, že rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny, hlavne z dôvodov uvedených v , Nesúhlasí s ním, nakoľko žiadneho konania, ktoré by sa mohlo posudzovať ako protiprávne, sa nedopustil. Nikdy sa svojej bývalej manželke nevyhrážal spôsobom aký uvádzala vo svojich výpovediach, teda ublížením na zdraví resp. smrťou. Je pravdou, že medzi nimi dochádzalo k hádkam, no tieto nemali charakter vyhrážok a nemohli teda vzbudiť dôvodnú obavu, že by ich mohol uskutočniť. Vinným bol uznaný iba na základe výpovede manželky, pričom táto nebola nijakým iným spôsobom potvrdená. Ňou uskutočnené výpovede o ich telefonickom rozhovore nemajú oporu v reálnom stave veci a nezakladajú sa na skutočnosti. Z hľadiska skutkového stavu daného trestného činu nebola súdom dôsledne a spoľahlivo zvážená intenzita, rysy a priebeh skutkového deja. Nie je možné bez pochybností dôvodiť, že by sa konania uvedeného v obžalobe mal dopustiť a teda, že by sa bol mal poškodenej vyhrážať zabitím. Nebolo tiež preukázané, že by bol spôsobilý fyzicky zaútočiť proti telesnej integrite poškodenej. Je toho názoru, že hádka medzi ním a poškodenou po telefóne nemohla byť spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla. Starostlivo nebol vyhodnotený stupeň nebezpečného údajného „vyhrážania“, kedy je potrebné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od prejavu, pri ktorom bolo

použité silných resp. vulgárnych slov, ale v skutočnosti nešlo o nič závažného. Vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa , zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie alebo po úprave skutku jeho konanie kvalifikoval ako priestupok proti občianskemu spolužitiu a vec postúpil podľa na prejednanie príslušnému orgánu.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. na verejnom zasadnutí, ktoré na žiadosť obžalovaného vykonal v jeho neprítomnosti, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil a prečo obrane obžalovaného neuveril.

S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a aj podľa jeho názoru bolo vykonanými dôkazmi, na rozdiel od odvolacích námietok obžalovaného, nepochybne preukázané, že skutok tak, ako bol súdom prvého stupňa ustálený, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal.

Aj keď obžalovaný spáchanie skutku popiera tvrdiac, že to, že sa mal 20.8. 2010 vyhrážať manželke, že jej mal povedať, že sa obesí na balkón a že tak jej pripraví pekný darček k narodeninám a že sa jej mal vyhrážať, že sa narodenín nedožije, nie je pravdou, že je to výmysel manželky a to z dôvodu, že vzťah medzi ním a manželkou bol v tom čase zlý, čo vyplývalo najmä z toho, že mu bránila, aby sa stretával s deťmi, je potrebné obranu obžalovaného mať za vyvrátenú, a to najmä výpoveďou svedkyne

- poškodenej M. N..

Z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že kritický deň jej obžalovaný volal, že jej pripraví pekný darček na narodeniny hoci pôjde do basy, vyhrážal sa jej, že sa nedožije narodenín, lebo jemu je to jedno a on nedokáže žiť bez detí a bez nej, predtým jej volal, že sa jej obesí na balkón a tak jej pripraví peknú oslavu. Strach z týchto vyhrážok dostala z toho dôvodu, že tieto útoky zo strany obžalovaného trvali už dlhší čas, od rozvodu v roku 2005 sa stále stupňujú, stále jej volá, vyhráža sa, o čom vie celá rodina, a preto sa rozhodla podať trestné oznámenie. V súvislosti s odôvodnenosťou svojej obavy poukázala mimo iného, okrem pravidelných a častých SMS správ, ktoré posielal aj na telefón detí s nadávkami a vyhrážkami, aj na okolnosť, že ju na facebooku žiadal o priateľstvo, ona s tým nesúhlasila, mal tam obrázok krvavej ruky na skle s textom „pomsta zaručená“ a na verejnom zasadnutí doplnila, že pokiaľ obžalovaný uviedol, že tento obrázok tam dal jeho kamarát, ktorý je už nebohý a on o tom ani nevedel, nemôže to byť pravda, pretože bez jeho vedomia by to zrejme kamarát neurobil.

Výpovedi tejto svedkyne naozaj tak, ako to prvostupňový súd uzavrel, nebol dôvod neveriť vzhľadom na ostatné dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané.

Na rozdiel od záveru súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal aj z výpovede svedka mal. Dominika Klacika, je potrebné vo vzťahu k tomuto dôkazu uviesť, že takýto dôkaz nemožno považovať za účinný. X. N. je synom obžalovaného a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo uvedené v a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní síce vypovedal a okresný súd následne uvedenú výpoveď čítal, avšak je potrebné poukázať na fakt, že v prípravnom konaní, ako to vyplýva z obsahu zápisnice nachádzajúcej sa na č. l. 28-29, nebol poučený náležitým spôsobom. Svedok totiž nebol poučený podľa , podľa ktorého je svedok oprávnený odoprieť vypovedať, ak je vo vzťahu k obžalovanému resp. vtedy obvinenému príbuzným v priamom rade. Svedok bol síce poučený o práve odoprieť vypovedať, ale len podľa ust. , podľa ktorého je svedok oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému

v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným spôsobom v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Na rozdiel od ust. , kde je právo svedka odoprieť výpoveď založené na samotnej existencii príbuzenského vzťahu svedka k obvinenému, podľa má svedok v zásade povinnosť vypovedať a právo odoprieť výpoveď môže uplatniť len v tom smere pokiaľ je tu dôvod spočívajúci v spôsobení nebezpečenstva trestného stíhania sebe alebo ďalším osobám tam uvedeným.

U svedka, ktorý je vo vzťahu k obžalovanému príbuzným v priamom rade a takýmto príbuzným je bezpochyby aj svedok X. N. ako syn obžalovaného, rozhodne nemožno považovať za postačujúce poučenie len podľa

Nedostatok poučenia svedka teda spôsobuje neúčinnosť jeho výpovede a nie je možné z nej pri rozhodovaní vychádzať.

Napriek tomuto pochybeniu však existujú ďalšie dôkazy, ktoré výpoveď poškodenej podporujú a týmito dôkazmi sú výpovede svedkov F. K. a W. K., ktorým poškodená o telefonátoch a vyhrážkach obžalovaného povedala, a ktorí vo svojich výpovediach tieto tvrdenia poškodenej reprodukovali. K odvolacej námietke obžalovaného, že nikto nebol priamym svedkom vyhrážok je potrebné povedať, že je to zrejme logické vzhľadom na fakt, že uvedené vyhrážky sa stali po telefóne a nikto tretí účastníkom telefonátu evidentne nebol. Avšak o obavách poškodenej už svedkovia vypovedali a niet dôvod ich výpovediam, a tým pádom aj výpovedi poškodenej, neveriť.

S poukazom na uvedené sú preto podľa názoru krajského súdu skutkové závery súdu prvého stupňa správne.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou a vzhľadom na jeho správanie od rozvodu manželstva a najmä v poslednom období, možno uzavrieť, že takým spôsobom, že to u poškodenej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. A keďže tento čin spáchal na chránenej osobe, teda v zmysle ust. § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zák. osobe blízkej (keďže v zmysle ust. § 127 ods.5 Tr. zák. sa blízkou osobou na účel trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.2 rozumie aj bývalý manžel), nepochybne naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák.

Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného, nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, vychádzal z ust. § 34 Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, aj keď jednotlivé kritéria, až na posudzovanie osoby páchateľa, nijako bližšie nerozviedol.

Podľa výroku napadnutého rozsudku ukladal okresný súd trest s použitím ust. § 38 ods.3 Tr. zák., teda znížiac hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, keďže obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák. Z akého dôvodu uvedené poľahčujúce okolnosti obžalovanému priznal, to však zistiteľné nie je.

Podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. je poľahčujúcou okolnosťou to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. m/ Tr. zák. to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. O tom, že by sa bol obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a už vôbec nie, že by ho bol úprimne oľutoval, však rozhodne, vzhľadom na výpovede obžalovaného, nemožno hovoriť a nemožno hovoriť ani o tom, že by bol akýmkoľvek spôsobom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže pre priznanie takejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje aktívna spolupráca obžalovaného, napr. v označovaní dôkazov a skutočností, ktoré by ináč známe neboli alebo by boli len veľmi ťažko zistiteľné.

Skutočnosť, že obžalovanému boli uvedené poľahčujúce okolnosti priznané, a že trest bol ukladaný s použitím ust. Tr. zák., však nie je možné napraviť, pretože odvolaním bol rozsudok napadnutý len v prospech obžalovaného a krajský súd, ako to vyplýva z ust. , môže v neprospech obžalovaného napadnutý rozsudok zmeniť len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.

Bez ohľadu na uvedené je však možné konštatovať, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený, teda trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, je trestom zákonným (pokiaľ sa nebude brať do úvahy použitie § 38 ods.3 Tr. zák.) a súčasne aj trestom, ktorý splní účel sledovaný zákonom.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného Zdenka Klacika podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.