Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15Co-56-2012.pdf
PDF · 82.14 KB
No categories available
15Co/56/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska č.2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova č.68, proti odporcom 1/ Asociácia užívateľov služieb, Banská Bystrica, THK č.28, IČO: 37 997 955, zastúpeného JUDr. Dagmar Šamudovskou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Kynceľová č.18, 2/ Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava, Mierová č.19, IČO: 00 686 832, o určenie neplatnosti zmlúv, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 22.11.2011, č.k. 10C/117/2009-170, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o určenie neplatnosti zmlúv zamietol a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 210,89 eur na účet právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa pre absenciu naliehavého právneho záujmu. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie oboznámením sa zmluvou o poskytnutí štátnej dotácie na realizáciu projektu: A) Realizovanie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, B) Tvorba a pripomienkovanie legislatívy SR a smerníc Európskeho spoločenstva, C) Riešenie sťažností spotrebiteľov zo dňa 24.04.2009 s dodatkom č.1 zo dňa 03.09.2009 a Zmluvou o poskytnutí štátnej dotácie na realizáciu projektu: Vytvorenie pracoviska právnej ochrany spotrebiteľov (PPOS) ako prostriedok zastupovania spotrebiteľov na súdoch zo dňa 24.04.2009, následne výsluchom účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi. Odporca namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa a absenciu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Taktiež odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť. Súd zo zmlúv vyššie uvedených konštatoval, že bola poskytnutá dotácia na rok 2009 na účel špecifikovanej v prílohe zmluvy. Na základe vykonania dôkazov oboznámením sa s danou zmluvou súd dospel k záveru, že tieto sa žiadnym spôsobom nedotýkajú navrhovateľa, resp. jeho právneho postavenia. S poukazom na ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p. dospel k záveru, že nie je naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení, keď z obsahu napadnutých zmlúv je nesporné, že navrhovateľ nie je účastníkom tohto právneho vzťahu a ani zmluvami založené práva a povinnosti sa ho nijako nedotýkajú. Argument, že navrhovateľ ako prispievateľ do štátneho rozpočtu mal právo i povinnosť kontrolovať, ako orgány verejnej moci nakladajú s rozpočtovými prostriedkami,,neobstojí, lebo na túto kontrolu má štát vytvorený vlastný mechanizmus a orgány, prostredníctvom ktorých kontrolu vykonáva. Akceptácia tohto argumentu navrhovateľa súdom by znamenala precedens a stav trvalej právnej neistoty účastníkov právnych vzťahov súvisiacich s nakladaním s rozpočtovými prostriedkami.
Týmito zmluvami nie je žiadnym spôsobom ohrozené právo navrhovateľa ani jeho právne postavenie a toto by sa ani nijako nezmenilo v prípade, že by súd návrhu vyhovel. Preto záverom súd vyslovil domnienku, že podanie návrhu bolo motivované snahou navrhovateľa ohroziť ekonomickú existenciu odporcu 1/, ktorý ako združenie spotrebiteľov zastupuje klientov navrhovateľa v súdnych sporoch voči nemu.
Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. So záverom prvostupňového súdu sa nestotožnil a opakovane zdôraznil, že má právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov. Tento odôvodňuje tým, že zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté finančné prostriedky odporcovi 1/ v rozpore so zákonom. Aj keď je pravdou, že štát má vytvorené kontrolné mechanizmy, podľa jeho názoru tieto nefungujú, resp. štátne orgány nekonajú tak, ako majú. Žiaden štátny orgán, teda ani odporca 2/ nekoná tak, aby boli v danom prípade chránené záujmy štátu, teda aj navrhovateľa pred nehospodárnym nakladaním s prostriedkami štátneho rozpočtu. Nekonaním týchto orgánov vzniká nebezpečenstvom, že prostriedky prijaté z neplatnej zmluvy nebudú včas vrátené, resp. budú premlčané. Preto právny záujem vychádza z verejného záujmu na tom, aby štátne orgány konali len v súlade so zákonom a teda aj poskytovali aj dotácie len v súlade so zákonom a naliehavosť bola podložená aj plynutím premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zdôraznil, že akceptáciou argumentácie navrhovateľky by sa vytvoril nástroj na efektívnejšiu kontrolu s nakladaním s rozpočtovými prostriedkami, a teda aj tlak na príslušné orgány, aby sa správali ústavne konformným spôsobom, teda aby konali vždy v súlade so zákonom. Takýto cieľ je iste v právnom štáte žiadaný a vítaný a táto okolnosť by mohla priznaním reálnej kontroly zo strany verejnosti zabrániť kauzám, ako je napr. nástenkový tender, emisie, Branisko, mýto, či v poslednom čase Gorila a pod.. Podľa názoru navrhovateľa v slobodnej a demokratickej spoločnosti musí byť daná možnosť súdne preskúmať nezákonné poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu aj iným subjektom, než sú účastníci daného vzťahu, resp. takáto možnosť kontroly by mala byť daná všetkým subjektom, ktoré sú takýmto nehospodárnym nakladaním prostriedkov dotknuté, t.j. daňovým poplatníkom. Preto napáda skutočnosť, že činnosť odporcu 2/ je dotovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu v rozpore so zákonom.
Namietal, že prvostupňový súd dôkazy nevykonal spôsobom podľa § 129 O.s.p., keď predložené písomné listiny navrhovateľom neprečítal, neoboznámil ich obsah.
Taktiež napadol výšku trov konania, keď tieto sú priznané v rozpore s § 142 O.s.p., keď právna zástupkyňa nepodala žiadne vyjadrenie vo veci samej, zúčastnila sa na jedinom pojednávaní vo veci, na ktorom neuviedla žiadne svoje vyjadrenie a nesprávne boli odporkyni priznané trovy aj za účasť na pojednávaní dňa 21.09.2010, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu na strane odporcu 2/, preto tieto trovy boli úplne neúčelné. Preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 2/. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny. Stotožnil sa s názorom súdu, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na neplatnosti sporných zmlúv, pričom nedisponuje ani aktívnou legitimáciou na úspešné podanie takéhoto návrhu. Argumentácia navrhovateľa ohľadom naliehavého právneho záujmu je nedostatočná vzhľadom na to, že odporca 2/ pri poskytovaní dotácie postupoval v súlade s právnymi predpismi platnými na území SR. K ďalším námietkam uviedol, že odporca 2/ prideľuje dotácie na základe zákonom stanovených podmienok prostredníctvom vypracovaných žiadostí a pokiaľ žiadateľ naplní kritériá požadované zákonom pre poskytnutie dotácie, tieto poskytne. Odporca 1/ spĺňal kritériá. Pokiaľ by sa akceptovala argumentácia navrhovateľky, vytvoril by sa stav právnej neistoty z pohľadu subjektov, ktorým budú v budúcnosti pridelené dotácie, pretože by bola daná možnosť komukoľvek a kedykoľvek spochybniť oprávnenosť čerpania dotácie aj bez preukázania naliehavého právneho záujmu, a to aj z osobných dôvodov, ktoré nie sú právne podložené. Keďže navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by doteraz súdu neboli známe, považuje odvolanie za neopodstatnené.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p..
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia.
Argumenty, ktoré uvádza v odvolaní navrhovateľka sú tie, ktoré produkovala počas celého konania, na ktoré súd dal jednoznačnú odpoveď. Prvostupňový súd predovšetkým zdôraznil, že na danom určení nie je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.c/ O.s.p..
Na doplnenie prvostupňového súdu odvolací súd dodáva, že určovací petit možno posúdiť z viacerých hľadísk, pričom kritériom tohto rozlíšenia sú dve rôzne obsahové hľadiská, a to že sa rozlišuje petit, ktorý vyplýva z určitého právneho vzťahu a petit, ktorý vyplýva z určitého práva. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom názore, ale aj prvostupňový súd uviedol, že nemožno síce vylúčiť prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi odporcom a treťou osobou, avšak úspech takéhoto návrhu je podmienený tým, že určenie existencie tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je tretia osoba, ovplyvní právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi, ale inak by navrhovateľ nemohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preto rozhodujúcou skutočnosťou je posúdenie, ako vzťah, resp. zmluva, ktorej určenie neplatnosti sa navrhovateľka dovoláva, môže ovplyvniť postavenie navrhovateľky voči odporcovi, resp. odporcom.
Jednoznačne odvolací súd poukazuje na to, že i nad všetky teoretické a špekulatívne argumenty navrhovateľky právne postavenie voči odporcom sa nijako nezmení, aj keby bola vyslovená neplatnosť takejto zmluvy. Argument poukazujúci na to, každý daňový poplatok má právo kontrolovať nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami, je vzhľadom na nárok, ktorého sa domáha navrhovateľka, neakceptovateľný.
V odvolaní navrhovateľka uvádza, že naliehavý právny záujem v tomto prípade vychádza z verejného záujmu na tom, aby štátne orgány konali v súlade len so zákonom, a teda ja poskytovali dotácie v súlade so zákonom.
Z odvolania nevyplýva ani tvrdenie navrhovateľky o tom, ako by sa jej právne postavenie zmenilo a treba zdôrazniť, že musí ísť o takéto postavenie vo vzťahu k odporcom, nielen všeobecne.
Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že možno sa domnievať, že tento nešpecifický návrh bol motivovaný snahou navrhovateľa ohroziť ekonomickú existenciu odporcu 1/, odvolací súd s týmto názorom, vzhľadom na množstvo prebiehajúcich sporov súhlasí, a zároveň dodáva, že odporca 1/ už nie je jedinou organizáciou zastupujúcou spotrebiteľov v sporoch.
Navrhovateľka by mala právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jej právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, lebo by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
V danom prípade nie je splnená ani jedna z týchto podmienok, pretože bez tohto určenia nie je ohrozené právo navrhovateľky, táto ho ani nekonkretizovala, ani nekonkretizovala právny vzťah, na ktorom je
zúčastnená. Taktiež ani právne postavenie navrhovateľky sa nestáva neistým. Ani jeden z odporcov neporušil žiadnym spôsobom právo navrhovateľky.
Jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia, ako na to správne poukazuje odporca 2/. Vecná legitimácia vo svojej podstate je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku.
Treba poukázať aj na to, že určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená tam, kde k porušeniu práva ešte nedošlo. Ak teda boli poskytnuté finančné prostriedky na základe namietaného vzťahu, porušenie subjektívneho práva bolo dokonané (podľa názoru navrhovateľky) a potom nie je možné žalovať o určenie neplatnosti tohto vzťahu, ale priamo na plnenie, reparáciu škody ich právnych následkov. V takomto prípade nebýva naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Keďže došlo k zamietnutiu návrhu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, správne okresný súd sa už vecou samou nezaoberal.
K názoru navrhovateľky ohľadom práva kontrolovať nakladanie so štátnym rozpočtom, resp. poskytovanie finančných prostriedkov z neho, ide zjavne nad rámec práva navrhovateľky, ktoré by mohlo byť týmto spôsobom chránené bez toho, aby boli naplnené vyššie uvedené zákonné predpoklady. Treba si uvedomiť aj skutočnosť, že otázka poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je upravená verejným právom a tomu zodpovedajú aj príslušné kontrolné mechanizmy a nástroje. Takýmto nástrojom nie je návrh podaný navrhovateľkou.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 214 ods. 4, 5 O.s.p..
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.