Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-38-2011.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/38/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast.: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: ALIPP s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 19, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 511 137, o zaplatenie 21.147,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 21.147,50 eur s úrokom z úveru vo výške 8,9 % ročne zo sumy 17.592,78 eur od 27.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 17.592,78 eur od 27.01.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 1.434,82 eur od 27.01.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.268,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 906,12 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.04.2011 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.147,50 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 17.592,78 eur vo výške 8,9 % ročne od 27.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 17.592,78 eur vo výške 20 % ročne od 27.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 1.434,82 eur vo výške 20 % ročne od 27.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh dôvodil tvrdeniami, že dňa 24.10.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXRPU, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 17.592,78 eur (530.000,- Sk). Žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy, splácať poskytnutý úver riadne a včas, neplnil. Na základe výpovede predmetnej zmluvy zo dňa 09.03.2010 je posledný deň výpovednej lehoty 09.04.2010.
Pojednávanie vytýčené na deň 06.06.2012 sa konalo v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnili podaním z 25.05.2012 a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Predmetného pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť vopred a závažnými okolnosťami neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom a jeho prílohami zo dňa 04.04.2011 a vec posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 3 a § 497 a násl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len „Obch. Z.“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
Podľa § 497 Obch. Z. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch. Z. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 504 Obch. Z. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov.
Súd mal dostatočne za preukázané, že žalobca a žalovaný sú v zmluvnom vzťahu, a to na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXRPU. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, teda kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 17.592,78 eur (530.000,- Sk). V zmysle článku III., odsek 4) predmetnej zmluvy bol žalovaný povinný vždy najneskôr do 360. dňa po čerpaní úveru splatiť poskytnutý úver a a minimálne po dobu nasledujúceho 1 pracovného dňa úver nebude čerpať. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas v zmysle uzavretej zmluvy, porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Na základe výpovede predmetnej zmluvy zo dňa 09.03.2010 je posledný deň výpovednej lehoty 09.04.2010. V zmysle článku IX., odsek 1) predmetnej zmluvy je výpovedná lehota jeden mesiac odo dňa odoslania výpovede druhej zo zmluvných
strán, v tomto prípade je posledný deň výpovednej lehoty 09.04.2010. Pravosť ani pravdivosť týchto listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.
Pri určovaní výšky žalovaného nároku vychádzal súd zo žalobcom predloženej evidencie platieb úveru žalovaného, ktoré ku dňu poslednej transakcie, t.j. ku dňu 26.01.2011, vyčíslil na sumu 21.147,50 eur. Celková dlžná suma kontokorentného úveru č. XXXXXXRPU pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 17.592,78 eur a zo zmluvného úroku, úroku z omeškania a poplatkov vypočítaných ku dňu 26.01.2011 v celkovej výške 3.554,72 eur. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 21.147,50 eur pozostávajúcej zo súčtu časti poskytnutého kontokorentného úveru a poplatkov s tým súvisiacich.
Podľa § 502 Obch. Z. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. Z. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že v zmysle článku III., odsek 1) predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť úrok z úveru dohodnutý vo výške 12,15 % p.a., ktorý sa mení v priebehu trvania zmluvného vzťahu podľa vývoja dvojtýždennej REPO sadzby vyhlasovanej NBS. Preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z úveru vo výške 8,90 % ročne z istiny úveru, t.j. zo sumy 17.592,78 eur od 27.01.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni poslednej transakcie do zaplatenia.
Nakoľko žalovaný poskytnutý úver riadne a včas neuhradil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže zákon pri jeho výške dáva prednosť dohode zmluvných strán, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 20 % ročne je úrokom z omeškania právom dovoleným, keďže sa na ňom účastníci konania dohodli v zmysle článku III., odsek 3) predmetnej zmluvy. Preto súd žalobe ohľadne uplatneného úroku z omeškania z istiny úveru vo výške 17.592,78 eur, ako aj z úrokov a poplatkov vo výške 1.434,82 eur taktiež v plnom rozsahu vyhovel. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni poslednej transakcie na úverovom účte žalovaného, teda odo dňa 27.01.2011 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa cit. ustanovenia, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.268,50 eur v súlade s položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vtedy platnom znení (6 % z ceny resp. z úhrady predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu; najmenej 16,50 eura).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd priznal žalobcovi taktiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 906,12 eur.
Súd sa stotožnil s predloženým vyúčtovaním náhrady trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu v plnej výške. Priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 14 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
pozostávajú z 2 úkonov á 370,14 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky režijný paušál za rok 2011, tj. 2 á 7,41 eur a v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky 20 % DPH. Spolu teda vo výške 906,12 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).