Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-132-2011.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/132/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. H., nar.: XX.XX.XXXX, t.č. umiestnenú v S. S. G.. Z., so sídlom M., C. XX/X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, dieťaťa rodičov T. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom I., F. XX a F. H., nar.: XX.XX.XXXX,. bytom K., F. XXX, o návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd r u š í ústavnú výchovu nad maloletou S. H., nar.: XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozhodnutím Okresného súdu Malacky č.k.: 6C /73/2008-123 zo dňa 28.06.2011, právoplatné dňa 03.11.2011.
Maloletá S. H., nar.: XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec F. H., nar.: XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej S. H., nar.: XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% o sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
Súd určuje nad starostlivosťou o maloletú dohľad.
Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.: 6C/73/2008-123 zo dňa 28.06.2011, právoplatné dňa 03.11.2011 v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou a určenia povinnosti matke a otcovi prispievať na výživu na účet detského domova.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2011 sa matka domáhala zrušenia ústavnej starostlivosti nad maloletou S.. Uviedla, že v súčasnej dobe pominuli dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, maloletá má u matky vytvorené vhodné podmienky na riadnu výchovu a starostlivosť, medzi matkou a maloletou je vytvorený dobrý vzťah, matka sa o maloletú pravidelne zaujíma a trávi s ňou voľný čas. Súčasne žiadala, aby bola maloletá S. zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu v minimálnej výške. S určením dohľadu nad starostlivosťou o maloleté dieťaťa súhlasila.
Otec s návrhom predneseným matkou na pojednávaní v celom rozsahu súhlasil, uviedol, že s matkou a maloletou je v osobnom kontakte, matka o maloletú javí skutočný záujem, pravidelne ju navštevuje.
Kolízny opatrovník a ústavné zariadenia, v ktorom je maloletá umiestnená, sa k návrhu matky pripojili, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
V zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 06.06.2012 boli prítomní obaja rodičia, zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a po vyhlásení rozsudku sa vzdali práva podať odvolanie, súd v odôvodnení rozsudku vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré môže byť zmenené ak nastane zmena pomerov, súd ďalej uviedol v rozhodnutí pomery, ktoré tu boli v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže určiť nad výchovu maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmú za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestené.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 osa. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rovinných a sociálnych pomerov určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov určenej lehote nezabezpečia, súd začne ja bez návrhu konanie o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 56 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej prace vyplýva, že rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. (rozhodnutie L ÚS 31/96 /ÚS ČR/). Pre rozhodnutie o zrušení ústavnej výchovy je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (R 20/1964). Ak odpadnú podmienky pre ďalšie trvanie ústavnej alebo ochrannej výchovy, najmä ak proces prevýchovy bol úspešne dokončený alebo odpadli dôvody, pre ktoré bola ústavná výchova nariadená, súd na návrh alebo aj bez takéhoto návrhu nariadenú ústavnú alebo ochrannú výchovu z úradnej povinnosti zruší. V prevažnej väčšine súdy spolu so zrušením ústavnej alebo ochrannej výchovy nariaďujú dohľad nad maloletým, ak to ďalší výchovný proces u maloletého vyžaduje. Dôvodom na prípadnú zmenu rozhodnutia súdu o ústavnej výchove maloletého dieťaťa je len zmena pomerov závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili skutkový podklad skoršieho rozhodnutia o výchove a výžive dieťaťa (Z IV (s. 149).
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že ústavná starostlivosť bola nad maloletou S. nariadená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k.: 13P/176/2005-42 zo dňa 10.01.2006 a následne, na základe konania o rozvode manželstva rodičov, ktoré je ex lege spojené s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, bola rozhodnutím Okresného súdu Malacky 6C/73/2008-123 zo dňa 28.06.2011 ústavná starostlivosti nad maloletou S. opätovne nariadená. Dôvodom zachovania ústavnej starostlivosti nad maloletou S. bola skutočnosť, že matka nemala v tom čase zabezpečené bytové podmienky na riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti zohľadnil práva maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahov k obom rodičom, právo na starostlivosť dieťaťa zo strany rodičov, ako aj jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Súd súbežne posudzoval splnenie zákonných podmienok na zrušenie nariadenej ústavnej starostlivosti, pričom zistil, že v danom prípade boli na zrušenie splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. Súd vychádzal zo šetrenia kolízneho opatrovníka, stanoviska ústavného zariadenia, v ktorom je maloletá umiestená, ako aj z postoja matka, ktorá od apríla 2012 spolupracuje s neziskovou organizáciou Orchidea zaoberajúcou sa obnovou rodinného prostredia. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd konštatuje, že dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti pominuli a v súčasnej dobe je rodinné a sociálne prostredie zo strany matky zabezpečené tak, aby výchova a starostlivosť o dieťa bola riadne vykonávaná a matka mohla poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť. Nakoľko osobná starostlivosť rodičov dieťaťa má prednosť pred akoukoľvek formou náhradnej osobnej starostlivosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd súčasne určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné v minimálnej, zákonnej výške, keďže to odôvodňujú pomery povinného rodiča a potreby maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na sociálne pomery matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z predložených listinných dôkazov sú zrejmé nasledovné pomery. Matka je zamestnaná ako opatrovateľka v S. G. G. v G. s priemerným mesačným príjmom cca 600,- eur netto, je vydatá a spolu s manželom bývajú v prenajatom dome v I.. Otec je nezamestnaný, slobodný, príjem si zabezpečuje príležitostnými pomocnými prácami.
Nakoľko bola maloletá S. takmer 7 rokov umiestnená v ústavnej starostlivosti, súd súčasne určil nad starostlivosťou o maloletú výchovný dohľad, ktorý bude vykonávaný najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy, ktorú maloletá navštevuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie v zmysle § 207 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.