Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-16-2012.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : R. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov : R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: U. E., V., U. út. X a C.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: O. K., V. O. XXX/X, zastúpená advokátom: Jaroslav Barkoci, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o návrhu otca na zrušenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 13. januára 2012 pod č. k. 11P/175/2011-86 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči mal. R. Z. a o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy o výživnom pre mal. R. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 21. 01. 2011 pod č. k. 17P/232/2010-34, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bolo zvýšené výživné zo sumy1.500,- Sk na 80 eur mesačne počnúc od 01.02.2011. V tom čase matka poberala invalidný dôchodok vo výške 142,40 eura, otec žil a pracoval v Maďarsku ako vodič nákladného auta, zarobil 75.000 forintov, čo bolo 270 eur mesačne. Okrem toho si privyrábal donáškovou službou a zarobil maximálne 30.000 forintov mesačne. V súčasnosti mal. dieťa navštevuje 6. ročník Osemročného gymnázia v Nových Zámkoch, matka je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 145 eur mesačne. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.11.2009. Otec ukončil pracovný pomer v Maďarsku na základe spoločnej dohody k 03.02.2011. Dňom 11.02.2011 mal nárok na príspevok na hľadanie si zamestnania po dobu 91 dní, denne 1.500 forintov a po dobu 179 dní 1.500 forintov. Za obdobie od 13.04.2011 do 16.11.2011 mu bola vyplatená podpora v nezamestnanosti v priemernej výške 40.500 forintov. Z takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že návrh otca nie je dôvodný. V danom prípade sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania, pracovný pomer ukončil dohodou a v takom prípade sa posudzujú schopnosti a možnosti otca podľa príjmu pred stratou zamestnania v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Preto návrh otca na zrušenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec. Domáhal sa jeho zmeny tak, aby mu bolo výživné dočasne pozastavené, prípadne určené najnižšie možné výživné na mal. dieťa. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože jeho rozhodnutie ohrozuje jeho základné ľudské práva. Rozsudok je voči nemu diskriminačný a
bolo zle rozumené jeho návrhu na pozastavenie výživného, pretože žiadal pozastavenie namiesto úplného zrušenia. Súd neprihliadol na to, že z dôvodu nezamestnanosti sa nevie postarať o obživu ani svojej osoby, nie to ešte platiť výživné na dieťa. Je všeobecne známe, že v Maďarsku je vysoká nezamestnanosť, na jednotlivé pracovné miesta prijímajú najprv občanov daného štátu namiesto zahraničných osôb. Nechce sa vrátiť domov, pretože by to obmedzovalo jeho právo slobodne sa sťahovať. Pozastavením platenia výživného na dieťa neohrozuje obživu ani štúdium maloletého, pretože zo strany matky sú dané podmienky na zdravý a plnohodnotný život aj z hľadiska finančného. Naviac, matka mu styk s mal. synom neumožňuje. Je pre neho absurdné, aby vedel platiť čo i len najnižšiu možnú sumu výživného, pretože to ohrozuje jeho základné ľudské práva a podmienky u matky na živobytie sú lepšie, ako priemer.
K odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že rozsudok je v súlade so zákonom. Súd správne vyhodnotil predložené dôkazy. Otec sa jednoznačne domáhal zrušenia výživného, čo je zrejmé aj zo zápisníc z pojednávania a už len v odvolaní uvádza, že sa domáhal dočasného pozastavenia vyživovacej povinnosti. Otec sa v rámci rodičovskej dohody zaviazal počnúc od 01.02.2011 prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur a následne 03.02.2011 rozviazal pracovný pomer, bez dôležitého dôvodu sa vzdal zamestnania, z čoho je evidentné a zrejmé, že takýmto spôsobom sa snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti.
K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na strane otca neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mu bránili, aby sa zamestnal a navyše pracovný pomer ukončil dohodou.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s jedinou výnimkou v prípade upravenom ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine výslovne vyjadrený nie je. Vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť deťom zabezpečená taká životná úroveň, aká by zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov a akú by deťom rodičia zabezpečovali, keby spolu žili. Výživné pre mal. deti slúži nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady, liečenie a pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopnosti, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Súd pri úprave výživného v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd posudzujúc dôvody odvolania otca, ktorými bol v zmysle § 212 ods. 1, 2, písm. a/ OSP viazaný a s prihliadnutím na obsah spisu dospel k záveru, že záver súdu prvého stupňa vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa aj správny právny záver preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, keď správne porovnal pomery, ktoré boli v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP len konštatuje jeho správnosť bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že otec v priebehu celého konania sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, pričom až v odvolaní uvádza, že sa
domáhal pozastavenia výživného namiesto úplného zrušenia. Táto skutočnosť však na veci nič nemení, pretože pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie výživného sa subsumuje i návrh na zníženie, prípadne zmenu vyživovacej povinnosti. I za takéhoto stavu však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu - svojho zamestnania, keď je nesporné, že pracovný pomer ukončil dohodou. Preto za takéhoto stavu je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval u svojho zamestnávateľa, u ktorého pracovný pomer ukončil dohodou. Je potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý mal i v čase poslednej úpravy výživného.
Otec uzatvoril s matkou rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť na mal. dieťa na 80 eur mesačne počnúc od 01.02.2011. Následne dňom 03.02.2011 ukončil pracovný pomer dohodou, t. j. dva dni potom, ako bola schválená rodičovská dohoda, kde bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 80 eur mesačne. Je nesporné, že keď rozväzoval pracovný pomer dohodou, musel si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. synovi. Dôvody, ktoré otec uvádza vo svojom odvolaní, že rozhodnutie je voči nemu diskriminačné, sú úplne irelevantné. Tiež nemožno prihliadnuť na jeho obranu, že sa nechce vrátiť na Slovensko, chce pracovať v Maďarsku i napriek tomu, že je tam vysoká nezamestnanosť. Otec na jednej strane poukazuje na svoje základné ľudské práva, pričom je potrebné mať na mysli i jeho povinnosti a to hlavne vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, ktoré je vzhľadom a svoj vek na výživu od neho odkázané. Treba naviac zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou pred akýmikoľvek inými povinnosťami povinného rodiča. Tiež nemožno prisvedčiť otcovi, že matka je schopná zabezpečiť jeho výživu v inom rozsahu, pretože je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku a taktiež je nezamestnaná. I napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ktorý je riadne zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem je 1.159 eur mesačne, nemožno prenášať zodpovednosť za výživu mal. dieťaťa na jej manžela, pretože tento voči nemu vyživovaciu povinnosť nemá, má právo sa podieľať len na jeho výchove.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.