Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. D., nar. XX.X.XXXX a maloletú D. D., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, t.č. V. XXX, zast. JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, Senica, J. Kráľa 738/12 a O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, t.č. D., Q. XX, zastúpeného JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, Advokátska kancelária Skalica, Námestie slobody 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravy styku otca s deťmi, o návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. - 119, zo dňa 31. mája 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril mal. O. a mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti každý párny týždeň v čase od nedele tomuto týždňu predchádzajúcej od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 17.00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti každý nepárny týždeň v čase od nedele tomuto týždňu predchádzajúcej od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 17.00 hod. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti tak, že uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého O. sumou 50,- eur mesačne a na mal. D. sumou 35,- eur mesačne, ktoré výživné uložil otcovi zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. -114 zo dňa 4.7.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. -169 zo dňa 15.1.2008 v časti úpravy práv a povinností k mal. deťom D.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 2 - 5, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci prišlo k podstatným zmenám pomerov, týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom od posledného rozhodnutia, keď prvostupňový súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obe deti majú silný citový vzťah k obidvom rodičom, otec detí sa od rozvodu manželstva s deťmi pravidelne stretáva, a to aj v týždni (v utorok a vo štvrtok každý týždeň) a dokáže taktiež po všetkých stránkach zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti. Prvostupňový súd poukázal na to, že od 1.7.2010 vstúpilo do platnosti ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú

takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak s osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, potom musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd prvého stupňa po zvážení dôkazov v rámci prvostupňového konania dospel k záveru, že je v záujme detí, aby tieto boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom rozsah striedavej starostlivosti, ktorý stanovil súd prvého stupňa je optimálny jednak z hľadiska ich zdravého vývinu a jednak z hľadiska citových potrieb oboch rodičov, pretože týždeň relatívne rýchlo ubehne a zase bude mať ten-ktorý rodič deti u seba. Každému rodičovi sa poskytuje taktiež rovnocenný časový priestor na ucelenejšie výchovné pôsobenia na deti, a to aj počas víkendov. Prvostupňový súd v tejto súvislosti apeloval na rodičov, že akákoľvek striedavá výchova predpokladov zo strany rodičov, predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať tak na výchove detí a zvlášť ich záujme. Uvedené je však podmienené vyspelosťou oboch rodičov, potlačenie ich vzájomnej rivality a bojom o dieťa a absenciou pohnútok na trýznenie druhého rodiča skrz svoje vlastné dieťa. Čo sa týkalo určenia výživného, v prípade inštitútu striedavej starostlivosti súd neurčí výživné v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov mal. dieťaťa, musí tu však zobrať do úvahy aj iné okolnosti, napr. dĺžku osobnej striedavej starostlivosti každého rodiča o dieťa, ako i zárobkové pomery a možnosti oboch rodičov. V danom prípade maloleté deti budú tráviť rovnaký čas u otca aj u matky. Pokiaľ ide o majetkové pomery súdu, boli preukázané v podstate rovnaké majetkové pomery rodičov z hľadiska dosahujúcich priemerných mesačných zárobkov, avšak prvostupňový súd mal za to, že otec je schopný zarobiť viac peňazí ako matka už len z titulu, že sa podnikaniu venuje dlhší čas, čo nasvedčuje tomu, že v podnikaní sa mu darí. Otec má menšie výdavky spojené s bývaním a zabezpečovaním svojich potrieb, pretože býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, kde si tieto platby delia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam určil súd otcovi vyživovaciu povinnosť na mal. O. 50,- eur mesačne a na mal. D. 35,- eur mesačne, ktoré sumy sú primerané tak potrebám detí, ako aj majetkovým pomerom a možnostiam otca. O trovách konania rozhodol súd podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zmení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. -119 zo dňa 31.mája 2011 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. O. D. zo sumy 1.200,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne a k mal. D. D. zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 70,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc dňom 24.5.2010. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.5.2010 do vyhlásenia rozsudku je otec povinný zaplatiť do rúk matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený sa s mal. deťmi stýkať každý nepárny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod., každoročne od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. 18.00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty od 10.00 hod. týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu do 18.00 hod. týždňa bežného s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť, tomuto odovzdať a otec je povinný deti navrhovateľke vrátiť riadne a včas. Predmetným rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. -114 zo dňa 4.7.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -169 zo dňa 15.1.2008 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti sa zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania matka uviedla, že dňa 24. mája 2010 podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a na zúženie styku otca s deťmi počas pracovného týždňa, keď na takúto úpravu existovali objektívne dôvody. Otec podal vo februári 2011 návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, zmeniac tak svoje pôvodné stanovisko k návrhu matky. Po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa informovala deti o striedavej starostlivosti, pričom deti takéto rozhodnutie odmietajú, nechcú sa sťahovať. S deťmi komunikuje, vysvetľuje im, no nepodarilo sa jej deti upokojiť. Predmetnú situáciu prežívajú veľmi intenzívne, no v negatívnom slova zmysle. Obidve deti boli výsluchmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici vystresované, mal. O. bol naviac vypočutý aj na súde. Otec svojim doterajším správaním nepotvrdil svoje slová o tom, že má vážny záujem na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, keď na pojednávaní Okresného súdu Senica 17.5.2011 tvrdil, že sa o školské záležitosti a zdravotný stav detí nezaujímal, pretože deti boli zverené matke. Nikdy žiadnym spôsobom nebránila otcovi v tom, aby otcovi o deťoch ktokoľvek poskytoval informácie. Má za to, že otec sa k deťom chová nezodpovedne, pričom rodič má nielen práva, ale aj povinnosti. Pokiaľ je dieťa choré, má rodič aj otec povinnosť dodržať

liečebný režim, podať mu lieky a nevyhovieť želaniu dieťaťa, aby napr. spoločne išli na výlet, ak mu to uškodí v liečení. Počas trvania manželstva otec detí podnikal a podniká doposiaľ, pričom väčšinu času počas pracovného týždňa bol aj mimo domu, keď práca bola preňho dôležitejšia ako rodina alebo deti. Ak išiel s deťmi k lekárovi tak iba vtedy, keď nemal zákazku, inak si musela zobrať voľno z práce matka, čo bolo vo väčšine prípadov. Matka má za to, že náhly záujem otca o detí pramení z toho, že podala návrh na zvýšenie výživného a taktiež aj starí rodičia z otcovej strany, ktorí sa chcú starať o deti. V nedávnej dobe prišla mal. D. z návštevy u otca rozrušená a povedala matke, že nechce chodiť do školy v Skalici. Na jej otázku, prečo by mala chodiť do školy v Skalici jej povedala, že otec jej vybavuje školu v Skalici. Z uvedeného pramení obava, že otec nemienil svoje slová o tom, že maloletú D. bude vodiť do školy do V. na krúžky do Senice vážne a mal v úmysle prihlásiť mal. D. do školy v Skalici.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí v tom smere, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť a odvolanie matky v plnom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je úprava práv a povinností k mal. deťom D., a to ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a uloženie povinnosti platiť na ich výživu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ktorým bola uložená povinnosť otcovi platiť na výživu mal. O. sumu 50,- eur mesačne a na mal. D. sumu 35,- eur mesačne.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Novela zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovu berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nie len pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa, a teda predpokladom na rozhodnutie súdu o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa.

Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností, pričom pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutí súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. V danom prípade však otec opakovane a jednoznačne potvrdil, že dokáže zabezpečiť odvoz maloletej D. do školy v Senici i na záujmové aktivity, tréningy tanečnej skupiny takisto v Senici počas doby, čo budú deti v jeho starostlivosti, takže školské a záujmové aktivity maloletej nebudú narušené.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v súlade so záujmami maloletých detí, ktoré samé potvrdili, že chcú byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá skutočnosť vyplynula aj z doplneného dokazovania odvolacím súdom, v rámci ktorého bol vykonaný s maloletými deťmi opätovne pohovor, kde obaja zhodne a jednoznačne vyjadrili súhlas a záujem o striedavú starostlivosť. Matkou predložené písomné vyjadrenie maloletej D. v tom smere, že nemá záujem byť v osobnej striedavej starostlivosti a ani jej brat O., ktoré mala napísať maloletá pred pojednávaním odvolacieho súdu, vyhodnotil odvolací súd, ako dôkaz, ktorý nemá právnu relevanciu, pretože je v zjavnom logickom rozpore s dovtedajšími dôkazmi, či už posudkom psychologickej správy od ÚPSVaR Senica, ako aj samotným súhlasom maloletých detí s takouto formou výchovy. Odvolací súd má za to, že vyjadrenie maloletej D., ktoré predložila jej matka na pojednávaní odvolacieho súdu bolo len účelové a nebolo v žiadnom prípade v záujme maloletých detí, ako aj námietky matky smerujúce voči otcovi v smere jeho nezodpovedného prístupu k starostlivosti o maloleté deti ako aj k ich výchove. Naopak bolo preukázané, a to aj výpoveďami maloletých detí, že otec sa dokáže riadne o ne postarať a zabezpečiť ich výživu a výchovu, k čomu má vytvorené vhodné podmienky.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ( ).

Vzhľadom na uvedené, keďže matka maloletých nepreukázala relevantným spôsobom existenciu dôvodov, ktoré by opodstatňovali neodôvodnenosť zverenia detí do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď správne súd rozhodol aj o určení vyživovacej povinnosti.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.