Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2Er-73-2003.pdf
PDF · 71.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/73/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Y. T.Q., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, B. X. XXX XX J., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 508,93 Eur, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, so sídlom Exekútorského úradu Kukučínova 18, Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 27/2003, na základe návrhu oprávneného zo dňa 16.12.2002, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.01.2003 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 024596 zo dňa 28.01.2003, vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje j u.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 508,93 Eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia výkazu nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 503-121-4104/2000-28 zo dňa 27.07.2000.
Poverením č. 5601 024596 zo dňa 28.01.2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom Exekútorského úradu Kukučínova 18, Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 27/2003.
Písomným podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01.06.2012, súdny exekútor postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko z vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nezanechal žiadny majetok, zomrel dňa 10.10.2006 a dedičské konanie bolo právoplatne skončené uznesením č. 25D 633/2006, v danom prípade išlo o predĺžené dedičstvo. Z tohto dôvodu v súlade s § 57 ods. 1 písm. c) a g) Exekučného poriadku v spojení s § 107 OSB a § 7 ods. 2 OZ, keďže povinný subjekt smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania navrhol, aby súd exekúciu zastavil.
Súd z obsahu exekučného spisu, ako aj uznesenia tunajšieho súdu, č.k. 25 D 633/2006, Dnot 157/2006 zo dňa 09.05.2007, právoplatného dňa 29.05.2007 mal preukázané, že povinný Y. T., B.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX XX J. Z. J. XX.XX.XXXX. Z cit. rozhodnutia vyplýva, že súd schválil dohodu dedičov.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len "OSP"), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považuje o.i. aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno - právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 3 OSP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exek. poriadku. Povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania a z dôvodu jeho nemajetnosti nemá žiadneho právneho nástupcu, s ktorým by súd mohol ďalej konať.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Súdny exekútor nežiadal rozhodovať o trovách exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Keďže súdny exekútor o trovách exekúcie rozhodovať nežiadal, t.j. súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.