Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12T-89-2012.pdf
PDF · 138.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/89/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. júna 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1./ T. Č., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. č. XX, okr. Trebišov, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, nezamestnaný,
2./ V.. W. Č., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. č. XX, okr. Trebišov, žiak Základnej školy B.,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e
v dobe od 22:00 hod. hod. dňa 16.08.2011 do 06:00 hod. hod. dňa 17.08.2011, po predchádzajúcej spoločnej dohode v obci B. W., okr. Vranov nad Topľou, zo zadnej strany od poľa vošli na neoplotený voľný pozemok bez popisného čísla, susediaci s rodinným domom na S. ulici č. X/XX, následne z tohto voľného pozemku podišli k oknu umiestnenému na zadnej strane prístavby tohto domu, ktoré obžalovaný T. Č. zvesil z rámu a následne obžalovaný mladistvý W. Č. cez takýto otvor vošiel do miestnosti prístavby, pričom z druhej miestnosti prístavby odcudzil 1 ks krovinorez zn. Stihl neznámeho modelu a výrobného čísla, čím takto pre poškodenú D. F., trvale bytom B. W., S. č. X/XX, okr. Vranov nad Topľou spôsobili škodu podľa odborného ohodnotenia vo výške 420,-- Eur, pričom obžalovaný T. Č. sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T 65/2010 zo dňa 30. júna 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.9.2010, č. k. 5To/46/2010-1265, ktorý nadobudol právoplatnosť u tohto obžalovaného dňa 16.7.2010 bol odsúdený pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 20/ v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona,
teda
obžalovaný T. Č.
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
obžalovaný ml. W. Č.
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
t ý m s p á c h a l i
obžalovaný T. Č.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
obžalovaný ml. W. Č.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona Za to im súd ukladá
Obžalovanému T. Č.
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 4 Tr. zákona pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. j), písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka a 10 ( desiatich ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 03.10. 2011 sp.zn. 0 T 73/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011 a ktorým bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovanému ml. W. Č.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v spojení s § 54 Tr. zákona v nadväznosti na § 111 Tr. zákona úhrnný trest povinnej práce v trvaní 50 hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je trest povinnej práce povinný vykonať do jedného roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej D. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B. W., Ul. S. č. X/XX, okr. Vranov nad Topľou, škodu vo výške 420,00 eur ( štyristodvadsať eur ).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú D. F. odkazuje na občiansko - právne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným T. Č. a ml. W. Č.K. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku.
Obžalovaný T. Č. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný ml W. Č. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný vo vzťahu k skutku rozsudku odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne a prokurátor a poškodená navrhli prijať toto vyhlásenie Súd v zmysle ust. 257 ods. 7 Tr. poriadku toto vyhlásenie obžalovaného neprijal, keďže obžalovaný T. Č. sa nepriznal k spáchaniu predmetného skutku a bolo potrebné vypočuť tohto mladistvého obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. W. Č., T. Č., poškodenej D. F. a zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného W. Č. A. Č., oboznámením so znaleckým posudkom a prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.
Obžalovaný ml. W. Č. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný T. Č. sa ho niekedy v polovici mesiaca august 2011 opýtal, či si chce zarobiť peniaze, na čo reagoval kladne a z tohto dôvodu mu obžalovaný T. Č. kázal prísť k nemu večer. Obžalovaný T. Č. mu oznámil, že pôjdu do B.Y. W., kde má vytypovaný nejaký rodinný dom. Po príchode do obce B. W. vošli zo zadnej strany pozemku k nejakému rodinnému domu, na ktorom obžalovaný T. Č. zvesil z rámu okno na vetranie. Najprv sa obžalovaný T. Č. snažil vojsť do tohto rodinného domu, avšak udrel si ruku a z tohto dôvodu poslal jeho, aby vošiel dnu do tohto rodinného domu. Obžalovaný T. Č. mu presne povedal, kde sa nachádza krovinorez s tým, aby prišiel k ďalším dverám nachádzajúcim sa v tomto rodinnom dome, aby tieto dvere odomkol a z tejto miestnosti odcudzil krovinorez. Obžalovaný teda vošiel do prvej miestnosti tohto rodinného domu, kuchyne a následne odomkol dvere do druhej miestnosti, kde sa na zemi nachádzal krovinorez. Poprel, že by okrem krovinorezu odcudzil aj nejakú inú vec a vyjadril sa, že v predmetnom rodinnom dome sa nachádzali tri miestnosti. Opísal krovinorez s tým, že tento bol oranžovej farby, bol napojený na páse a mal dve rúčky. V súvislosti s odcudzenou fľašou alkoholu sa vyjadril, že táto fľaša sa mohla rozbiť. Odcudzený krovinorez si vzal obžalovaný T. Č. a nasledujúci deň ráno mu doniesol sumu 30,- eur s tým, že tento krovinorez predal, avšak nepovedal mu, komu presne. Uviedol, že obžalovaný T. Č. mu určite odovzdal sumu 30,- eur a pokiaľ niekedy uvádzal sumu 35,- eur, tak sa pomýlil. Vypovedal ešte, že v čase spáchania skutku nemal požité alkoholické nápoje, pri páchaní skutku použil baterku a opísal takisto tri miestnosti nachádzajúce sa v predmetnom rodinnom dome. Vyjadril sa, že kradnúť veci bol nápad obžalovaného T. Č. a že rodinný dom, z ktorého odcudzil krovinorez predtým nepoznal, pričom obžalovaný T. Č. presne vedel, kde sa predmetný krovinorez nachádza. Vyjadril sa aj k vzájomným vzťahom s obžalovaným T. Č.Y.. On ako aj obžalovaný T. Č. mali na rukách rukavice, ktoré patrili obžalovanému T. Č.. Spáchanie skutku oľutoval. Vyjadril sa aj k tomu, že tento krovinorez sa používa na kosenie trávy. V rámci záverečnej reči sa vyjadril, že by súhlasil s prípadným uložením trestu povinnej práce, pričom nie je invalidný a nemá také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone tohto trestu.
Obžalovaný T. Č. uviedol na hlavnom pojednávaní, že nevie, prečo obžalovaný ml. W. Č. tvrdí, že bol s ním kradnúť v obci B. W.. On sa od 15.8.2011 nachádzal v obci A.. Švagor Q. K. ho požiadal, aby mu pomohol namaľovať izby a takisto opraviť poškodené schodište. Vyjadril sa, že v obci A. sa zdržiava stále, keďže tam má rodinu a priateľov. V obci B. sa nezdržiava, aj keď tam má rodičov. Vyjadril sa, že obžalovaný ml. W. Č. ho usvedčuje zo spáchania skutku možno z dôvodu svojej opitosti. Tohto obžalovaného veľmi nepozná, keďže aj keď je to syn jeho tety, je to školopovinný chlapec. Nevedel sa vyjadriť s kým obžalovaný ml. W. Č. kradol. Uviedol, že svedok Q. K. a jeho sestra V. Č., ktorí žijú družným spôsobom života, odmietli vypovedať v prípravnom konaní z dôvodu, že ide o rodinných príslušníkov. Inkriminovaný deň 15.8.2011 si pamätá z toho dôvodu, keďže vtedy riadil motorku. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu, prečo by ho ml. obžalovaný W. Č. krivo obvinil zo spáchania krádeže. Poukázal na to, že v minulosti mal problémy so spoluobvineným z prípravného konania Q. Č., bratom obžalovaného ml. W. Č., keďže sa pobili ako aj s otcom ml. W. Č.. Vyjadril sa, že nevie, kde sa nachádza rodinný dom č. X/XX v obci B. W.. Uviedol, že s obžalovaným ml. W. Č. sa rozprával asi rok pred konaním hlavného pojednávania.
Poškodená D. F. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že dňa 16.8.2011 približne v čase okolo 22:00 hod. skontrolovala prístavbu rodinného domu a nasledujúci deň 17.8.2011 v čase okolo 06:00 hod. si všimla, že na zemi vedľa prístavby sú porozhadzované veci. Po vstúpení do prístavby zistila, že v kuchynke sa nenachádza vetracie okno, ktoré bolo položené na múre budovy. V priestoroch prístavby si všimla, že bol odcudzený krovinorez, ako aj 1,5 l fľaša domáceho alkoholu. V prístavbe sa nachádzali tri miestnosti a to prvá miestnosť predstavujúca kuchyňu, druhou miestnosťou bola garáž, pričom z tejto prvej miestnosti sa vchádzalo do druhej miestnosti cez uzamknuté dvere, pričom kľúč sa nachádzal v zámke. Z druhej miestnosti ( garáže )sa vchádzalo do tretej miestnosti používanej na zabíjačku, pričom na tejto miestnosti neboli umiestnené dvere, ale bola tam len zárubňa so závesom. Z prvej miestnosti
bol plynulý prechod do druhej miestnosti a z tejto bol plynulý prechod do tretej miestnosti. Uviedla, že krovinorez zn. Stihl bol kúpený približne pred troma rokmi za cenu v rozpätí od 520-600,- eur, pričom v čase rozhodovania súdu mal hodnotu asi 420,- eur. Takisto jej bola ukradnutá fľaša 1,5 l domáceho alkoholu v hodnote 15,- eur. Krovinorez mal oranžový motor, mal striebornú tyčku a používal sa na kosenie trávy. Krovinorez bol umiestnený v tretej miestnosti prístavby. Uvedený krovinorez používal jej manžel H. F. a zvyčajne ho ukladal do tretej miestnosti, keďže je tam betón, ale niekedy ho ukladal aj do garáže, teda do druhej miestnosti prístavby. Do ktorej miestnosti konkrétne uložil tento krovinorez jej manžel H.Z. F. dňa 16.8.2011 nevedela uviesť. Vyjadrila sa však, že tento krovinorez určite neumiestnil do kuchyne, ale väčšinou ho ukladal do druhej alebo tretej miestnosti. Odcudzená fľaša alkoholu sa nachádzala na dlážke pri chladničke v kuchyni. Pri chladničke bolo umiestnených viac fliaš alkoholu, ale odcudzenú fľašu alkoholu si pamätá z toho dôvodu, že ju kúpili s manželom deň pred odcudzením od ich suseda. V kuchynke sa nenachádzala žiadna rozbitá fľaša alkoholu a v kuchyni ako aj na zemi vonku v blízkosti prístavby boli porozhadzované veci, nachádzajúce sa na okenici - parapetnej doske. Vyjadrila sa, že k ich prístavbe sa dá dostať zo zadnej strany, kde má pozemok ich sused, ktorý je síce oplotený pletivom, avšak to sa dá preskočiť a pravdepodobne z tejto zadnej strany sa dostali zlodeji k ich prístavbe. Z dôvodu, že odcudzený krovinorez a fľaša alkoholu jej neboli vrátené, uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 435,- eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne. Ďalej uviedla, že v čase o 01:00 hod. dňa 17.8.2011 sa zobudila a išla do kúpeľne, kde počula nejaký šramot, pričom brechal aj ich pes. Vyjadrila mienku, že možno vtedy boli zlodeji kradnúť. Predmetný krovinorez bližšie opísala tak, že mal striebornú rúčku, bol umiestnený na takom lanku či páse, ktorým sa dal zavesiť tento krovinorez na rameno. Na tyčke bola umiestnená rúčka na uchytenie ako na bicykli.
Z výpovede zákonnej zástupkyne A. Č. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný ml. W. Č., jej syn, jej povedal, že spoločne s obžalovaným T. Č. boli kradnúť v obci B. W. na bicykli a odtiaľ odcudzili krovinorez, pričom nič iné neukradli. Obžalovaný ml. W. Č. jej povedal, že obžalovaný T. Č. sa ho opýtal, či si chce niečo zarobiť. Jej syn sa dal naviesť na krádež, pričom spáchanú krádež už oľutoval. V súvislosti so správaním svojho syna uviedla, že obžalovaný ml. W. Č. jej pomáha v domácnosti, keďže spoločne s manželom sa liečia na vysoký krvný tlak, z ktorého dôvodu boli aj hospitalizovaní. Ml. W. Č. im pritom pomáha so starostlivosťou o ďalšie tri maloleté deti vo veku 14,13 a 13 rokov. Obžalovaný ml. W. Č. ukončí povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2012/2013, pričom trikrát prepadol. Jej syn je prvýkrát vyšetrovaný v súvislosti s trestným činom, pričom predtým nič neukradol. Vyjadrila sa, že obžalovanému ml. W. Č. poskytovala vreckové mesačne vo výške od 1,- eura do 1,50 eur, avšak niekedy mu nedávala vreckové, keďže celkový príjem ich rodiny predstavuje sumu 400,- eur. Vyjadrila sa, že jej syn nie je invalidný a nemá žiadne závažné zdravotné problémy brániace mu vykonávať manuálnu prácu. Svedkyňa sa vyjadrila, že ml. W. Č. sa jej priznal k spáchaniu skutku po príchode domov po výsluchu na polícii. Uviedla, že spôsobenú škodu nie je veľmi ochotná uhradiť a túto by uhradila v splátkach po 10,- eur či 15,- eur. Vyjadrila sa, že jej syn ju počúva na slovo a že v rozhodnom období chodil do rodinného domu obžalovaného T. Č., keďže spoločne s bratom tohto obžalovaného Q. Č. posilňoval.
Podľa znaleckého posudku z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Z. Č. ml. obžalovaný W. Č. sa prejavuje ako nezrelý, náladový, nedotklivý a nepokojný. Agresivita nie je jeho črtou jeho povahy a schopnosť kritického hodnotenia svojho správania je u neho znížená. Výpoveď obžalovaného ml. W. Č. možno vo všeobecnosti považovať za vierohodnú a úprimnú. Znalec usúdil, že v súvislosti s prejednávaným trestným činom u tohto obžalovaného nezistil vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp. zatajovať ich, vypovedať nepravdivo, neúplne a účelovo. Špecifická vierohodnosť jeho výpovede je zachovaná. Zistená znížená kritičnosť hodnotenia vlastného správania je sprievodná pre danú vekovú kategóriu, čo však neznížilo hodnotu jeho výpovede, pokiaľ ide o vyšetrovaný skutok. Úroveň rozpoznávacích a ovládacích schopností nebola v čase spáchania činu s ohľadom na dosiahnutú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti u obžalovaného ml. W. Č.Á. tak narušená, aby nebol schopný rozpoznávať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať. V danej vývojovej fáze považoval za dôležité u tohto obžalovaného venovať väčší dôraz na výchovný prístup zo strany rodičov, určiť mu pravidlá, ktoré by mal v živote dodržiavať.
Vo veci bola vykonaná zápisnica o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou. Na mieste neboli zaistené žiadne stopy.
Podľa záznamov z previerok z bazárov patriacich do obvodu mesta Vranov n/T. sa nepodarilo zaistiť krovinorez odcudzený z prístavby rodinného domu v obci B. W..
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní T. Č. a ml. W. Č.Á. sa dopustili skutku tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný ml. W. Č., na popud obžalovaného T. Č., po príchode k prístavbe rodinného domu na Ul. S. č. X/XX v obci B. W. z obce ich trvalého bydliska B. po odstránení vetracieho okna z rámu obžalovaným T. Č. vnikol dovnútra uvedenej prístavby. Obžalovaný ml. W. Č. z druhej miestnosti uvedenej prístavby odcudzil krovinorez zn. Stihl umiestnený na dlážke tejto miestnosti a následne ho odovzdal obžalovanému T. Č.. Obžalovaným sa kládlo za vinu, že z prístavby rodinného domu poškodenej D. F. odcudzili aj 1,5 litrovú fľašu domáceho alkoholu, avšak obžalovaný ml. W. Č. na hlavnom pojednávaní poprel, že by spoločne s krovinorezom sa zmocnil aj fľaše alkoholu. Obžalovaný ml. W. Č. síce v prípravnom konaní vypovedal, že z vnútra uvedenej prístavby zobral aj jednu fľašu obsahujúcu alkoholický nápoj, avšak uvedený rozpor na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tým, že zápisnicu o svojom výsluchu v prípravnom konaní si pred jej podpisom neprečítal a tvrdil, že aj v prípravnom konaní vypovedal, že neukradol fľašu alkoholu. Obžalovaný T. Č. mal odcudzený krovinorez podľa výpovede obžalovaného ml. W. Č. predať neznámej osobe a v nasledujúci deň po krádeži mu mal v ranných hodinách odovzdať sumu 30 eur.
Obžalovaný T. Č. poprel spáchanie žalovaného skutku, avšak z jeho spáchania ho usvedčuje predovšetkým výpoveď spoluobžalovaného ml. W. Č.. Zo zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný ml. W. Č. nebol v minulosti trestne stíhaný ani priestupkovo postihnutý. Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológie na mladistvého obžalovaného vyplýva, že jeho výpoveď vo všeobecnosti možno považovať za vierohodnú a úprimnú. U tohto mladistvého obžalovaného znaleckým skúmaním nebolo preukázané, že by skresľoval skutočnosti vo svoj prospech, zatajoval ich či vypovedal nepravdivo a účelovo. U obžalovaného mladistvého bola síce zistená znížená kritičnosť hodnotenia vlastného správania sa, ale túto vlastnosť ohodnotil znalec ako sprievodnú pre danú vekovú kategóriu. V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami treba zdôrazniť, že obžalovaný mal. W. Č. presne opísal spôsob príchodu k rodinnému domu poškodenej, spôsob vniknutia do tohto rodinného domu aj samotný spôsob odcudzenia krovinorezu. Výpoveď obžalovaného ml. W. Č. je v zhode aj s výpoveďou poškodenej D. F., ktorá vypovedala, tak ako to uviedol samotný obžalovaný ml. W. Č., že vetriace okno bolo zvesené z rámu a opreté o múr rodinného domu. Poškodená D. F. opísala totožne ako obžalovaný ml. W. Č., že v predmetnej prístavbe rodinného domu sa nachádzali 3 miestnosti, pričom z prvej miestnosti ( kuchyne ) sa vchádzalo do druhej miestnosti ( garáže) cez uzamknuté dvere s kľúčom v zámku. Obžalovaný ml. W. Č. pritom vypovedal, že po vniknutí do prístavby rodinného domu a to do jej prvej miestnosti ( kuchyne ) si odomkol dvere vedúce do druhej miestnosti a z tejto miestnosti zobral krovinorez. Poškodená D. F. pritom vypovedala, že predmetný krovinorez odkladal jej manžel spravidla do tretej miestnosti tejto prístavby, avšak niekedy ho uložil aj do druhej miestnosti. Poškodená pritom nevedela s jednoznačnou istotou uviesť, či konkrétne dňa 16.8.2011 uložil jej manžel H. F. tento krovinorez do druhej či tretej miestnosti prístavby rodinného domu. Zhodu medzi výpoveďou obžalovaného ml. W. Č. a poškodenou D. F. súd vzhliadol aj v presnom opise odcudzeného krovinorezu, ktorý mal podľa udania oboch oranžovú farbu, bol pripevnený na páse, ktorý sa podľa výpovede poškodenej D.. F.Š. v prípade jeho používania zavesil na rameno, viedla z neho strieborná tyčka, na ktorej bola umiestnená rukoväť umožňujúca jeho uchopenie oboma rukami. Uvedený krovinorez sa mal podľa vyjadrenia nielen obžalovaného ml. W. Č. ale aj podľa výpovede poškodenej D. F. používať na kosenie trávy.
Z vyššie uvedeného podrobného opisu nielen vniknutia do prístavby rodinného domu poškodenej ale aj presný opis odcudzeného krovinorezu obžalovaným ml. W. Č. jednoznačne preukazuje, že mladistvý obžalovaný sa dopustil skutku tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozsudku. Spáchanie uvedeného skutku obžalovaným ml. W. Č. spoločne s obžalovaným T. Č. mal súd za preukázané práve s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný ml. W. Č. sa dosiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Je nepochybné, že obžalovaný ml. W. Č. na rozdiel od obžalovaného T. Č., ktorý bol v minulosti opakovane súdne trestaný za majetkové trestné činy spáchané vlámaním s prihliadnutím aj na jeho nízky vek, by nebol schopný samostatne sa dopustiť predmetnej trestnej činnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd ani nezistil, ako by sa obžalovaný ml. W. Č. mohol dozvedieť, do ktorého rodinného domu
sa môže vlámať a že by mal vedomosť, aká konkrétna vec vhodná na odcudzenie sa nachádza v predmetnom rodinnom dome poškodenej. Z predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného T. Č. je zrejmé, že tento obžalovaný sa opakovane dopúšťal krádeží vlámaním práve v obci B. W. a teda uvedenú obec veľmi dobe poznal. Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že obžalovaný ml. W. Č. sa vyjadril, že pri vlámaní sa do rodinného domu spoločne s obžalovaným T. Č. použili rukavice, ktoré mu poskytol obžalovaný T. Č.. Je nepochybné, že obžalovaný T.P. Č. vzhľadom na jeho predchádzajúce početné trestné stíhania si uvedomoval, že v príslušnej databáze sa nachádzajú jeho daktyloskopické odtlačky, ktoré by umožnili jeho identifikáciu. Súd pritom nepovažoval za pravdepodobné, že by si skutočnosť možnosti zanechania daktyloskopických odtlačkov na mieste činu uvedomoval obžalovaný ml. W. Č.. Vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť sa pritom jeho daktyloskopické odtlačky nenachádzali v príslušných databázach. Obžalovaný ml. W. Č. pritom mal vniknúť do prístavby tohto rodinného domu až po neúspešnom pokuse dostať sa do vnútra tejto stavby samotným obžalovaným T. Č., ktorý si pri vchádzaní do tejto prístavby mal udrieť ruku. Je pravdepodobné, že obžalovaný T. Č.Á. si ako spolupáchateľa vybral vzhľadom na stavbu tela obžalovaného ml. W. Č. za účelom úspešného dokonania žalovaného skutku. Obžalovaný T. Č. pritom obžalovanému ml. W. Č. mal poskytnúť aj baterku z dôvodu úspešného vyhľadania vopred vytypovaného krovinorezu, ktorého informoval aj o presnom mieste uloženia tohto krovinorezu v predmetnej prístavbe.
Je potrebné zdôrazniť aj okolnosť, že podľa vyjadrenia obžalovaného ml. W. Č. obžalovaný T. Č. mu hneď v nasledujúci deň v ranných hodinách odovzdal sumu 30 eur ako podiel na zisku získaného za predaj uvedeného krovinorezu neznámej osobe. Je teda zrejmé, že obžalovaný T. Č.Á. mal vopred naplánované odcudzenie krovinorezu a mal ho možnosť aj ihneď po jeho odcudzení predať nejakej osobe.
Obžalovaný T. Č. poprel spáchanie skutku s tým, že v tom čase sa mal nachádzať v obci A., kde mal svojmu švagrovi Q. K. pomáhať pri opravách v rodinnom dome. Okrem tejto osoby blízkej a jeho sestry V. Č. mu prítomnosť v obci A. v čase spáchania skutku mali potvrdiť aj B. A. a W. K.. Je nepochybné, že vyššie uvedení svedkovia ako príbuzní obžalovaného či osoby v priateľskom vzťahu s obžalovaným T. Č. by mohli potvrdiť zdržiavanie sa obžalovaného Č., napriek uplynutiu skoro 1 roka od spáchanie skutku, v obci A., avšak je zrejmé, že vyššie uvedené osoby sú v blízkom vzťahu s obžalovaným T. Č.. Svedkovia Q. K. ako aj svedkyňa V. Č. v prípravnom konaní odmietli vo veci vypovedať a hlavného pojednávania sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnili. Súd pritom nepovažoval za potrebné týchto svedkov vypočuť, keďže bolo veľmi pravdepodobné, že títo svedkovia aj na hlavnom pojednávaní by využili svoju zákonnú možnosť odoprieť vypovedať. Títo svedkovia by aj v prípadnej výpovedi, vzhľadom na uvedomenie si možného opätovného odsúdenia obžalovaného T. Č. vypovedali v snahe umožniť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu súd nepristúpil ani k vykonaniu dôkazu výpoveďou ďalších svedkov B. A. a W. K., ktorých vo veci navrhol vypočuť obžalovaný a ktorým sa ani nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie z dôvodu neuvedenia presnej adresy oboch svedkov obžalovaným.
Obhajoba obžalovaného T. Č. pritom zdôraznila, že svedkovia Q. K. a V. Č. odopreli vypovedať z dôvodu svojho blízkeho príbuzenského pomeru s obžalovaným T. Č.. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať, že v danom prípade nie je rozhodujúci konkrétny dôvod, ktorý využije osoba blízka osobe páchateľa odmietnuť vypovedať. Skutočnosť, že svedok využije svoje zákonné právo odoprieť vypovedať v zmysle ust. § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku nemožno vykladať ani v prospech a ani v neprospech obžalovaného. Pre neexistenciu takejto výpovede na túto ani nemožno prihliadať a teda nemožno skúmať, z akého konkrétneho dôvodu ust. § 130 Tr. poriadku využili svedkovia svoje právo odoprieť vypovedať.
Súd pritom na rozdiel od obhajoby nezistil vo výpovediach obžalovaného ml. W. Č. a jeho zákonnej zástupkyne A. Č. žiadne logické nezrovnalosti. Svedkyňa A. Č. vypovedala, že syn, obžalovaný ml. W. Č. sa jej priznal, že v obci B. W. odcudzil na podnet a spoločne s obžalovaným T. Č. krovinorez. Súd nepovažoval za potrebné ani doplniť znalecké dokazovanie z odboru psychológie na obžalovaného ml. W. Č.Y. výsluchom znalca. Treba poukázať na skutočnosť, že smerodajné pri akomkoľvek znaleckom posudku sú závery tohto znaleckého dokazovania, pričom každý znalec si sám určuje metódy na vyvodenie svojich záverov. Znalec pritom nemôže posudzovať právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy či robiť právne závery. V posudkovej časti znaleckého posudku sa okrem iného znalci vyjadrujú aj k opísaniu skutku samotným vyšetrovaným obžalovaným a len takéto vyjadrenie sa pred znalcom nemá
žiadnu dôkaznú hodnotu a už vôbec nemožno takéto vyjadrenie obžalovaného považovať za výpoveď obžalovaného.
Na druhej strane súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by obžalovaný ml. W. Č. krivo obviňoval obžalovaného T. Č. zo spáchania skutku. Obžalovaný T. Č. síce uvádzal, že mal v minulosti nezhody s bratom mladistvého obžalovaného ako aj s jeho otcom, avšak je potrebné poukázať aj na vek mladistvého obžalovaného W. Č. v čase údajných nezhôd obžalovaného T. Č. s vyššie uvedenými príbuznými obžalovaného ml. W. Č.. Súd nepovažoval ani za pravdepodobné, že by len samotné nezhody s rodinnými príslušníkmi obžalovaného ml. W. Č. spôsobili, že by obžalovaný ml. W. Č. usvedčoval zo spáchania skutku aj obžalovaného T. Č.. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je zrejmé, že obžalovaný ml. W. Č. sa skutku dopustil spoločne a na podnet obžalovaného T. Č. tak ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Obžalovaný T. Č. ako aj obžalovaný ml. W. Č. tak svojim spoločným konaním, keď vnikli do prístavby rodinného domu poškodenej D. F., odkiaľ obžalovaný ml. W. Č. odcudzil krovinorez zn. Stihl, pričom obžalovaný T. Č. tento krovinorez v nasledujúci deň po spáchaní skutku predal, po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný T. Č. pritom svojim konaním naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b ) Tr. zákona, keďže v predchádzajúcich dvadsiatych štyroch mesiacov bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 12 T 65/10 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.9.2010 č.k. 5 To 46/10-1265. Súd v danom prípade neaplikoval stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 78/2001 týkajúci sa právnej kvalifikácie vzhľadom na skutočnosť, že použitie tohto stanoviska by bolo neprimerane prísne.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, opierajúc sa predovšetkým o výpoveď obžalovaného ml. W. Č. nemal za preukázané, že by z uvedenej prístavby rodinného domu obžalovaní po vzájomnej dohode odcudzili aj fľašu domáceho alkoholu. Obžalovaný ml. W. Č. v prípravnom konaní ako aj poškodená D. F.Č. v priebehu celého kovania uvádzali, že z prístavby rodinného domu bola odcudzená aj fľaša s obsahom alkoholu, avšak súd túto skutočnosť nemal vzhľadom na neexistenciu žiadnych ďalších dôkazov za jednoznačne preukázanú. Súd nevzhliadol žiadny dôvod, prečo by sa obžalovaný ml. W. Č. na hlavnom pojednávaní priznával k tomu, že sa zmocnil krovinorezu a nepriznal sa aj k odcudzeniu fľaše alkoholu. Vzhľadom ne existenciu pochybností, či obžalovaní spoločne odcudzili aj fľašu alkoholu preto súd vypustil zo skutkovej vety rozsudku skutočnosť, že by obžalovaný ml. W. Č. odcudzil z prístavby rodinného domu aj fľašu alkoholu. Z uvedeného dôvodu došlo aj k zníženiu spôsobenej škody o hodnotu tohto alkoholického nápoja. Súd z uvedeného dôvodu preto ustálil škodu spôsobenú predmetným trestným činom odcudzením krovnirezu zn. Stihl podľa odborného vyjadrenia na sumu 420 eur, čo však nemalo nijaký vplyv na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.
Súd vzhľadom na vyjadrenie poškodenej D. F. na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o čas spáchania skutku tento upravil tak, že k jeho uskutočneniu malo dôjsť v čase medzi 22.00 hod. dňa 16.8.2011 a 06.00 hod. dňa 17.8.2011.
Subjektívna stránka u oboch obžalovaných bola daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože ich konanie vedome smerovalo k spôsobeniu vyššie uvedeného následku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy(§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Správanie obžalovaného T. Č. je podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej, pričom do výkonu tohto trestu nastúpil dňa 19.10.2011 a predpokladaný koniec trestu je stanovený na deň 19.10.2012, na požadovanej úrovni. Príkazy nadriadených rešpektuje a plní, voči personálu a zamestnancom ústavu sa správa slušne a vyhýba sa konfliktným situáciám. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Dopustil sa síce porušenia ústavného poriadku (nedodržania stanoveného časového rozvrhu dňa ), čo však bolo riešené formou negatívneho poznatku bez uloženia disciplinárneho trestu. Obžalovaný bol v
minulosti opakovane priestupkovo postihnutý a to naposledy za priestupok proti verejnému poriadku a predtým okrem priestupku proti verejnému poriadku aj dvakrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný T. Č. bol v minulosti celkovo 11-krát súdne trestaný a to za prevažne majetkovú trestnú činnosť.
Predposledným odsúdením bolo odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 65/2010 zo dňa 30. júna 2010 pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pričom v bode 20/ tohto rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 To 46/2010-1265 zo dňa 22.9.2010 mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 22.3.2011 s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, teda do 22.3.2014. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0T 73/2011 vyplýva, že obžalovaný bol dňa 3.10.2011 rozsudkom tejto spisovej značky uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona ako aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 5 rokov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2011 a s výkonom tohto trestu obžalovaný začal dňa 19.10.2011.
Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Predmetný skutok zo dňa 16.8.2011
- 17.8.2011 spáchal skôr ako bol Okresným súdom Trebišov vyhlásený dňa 3.10.2011 odsudzujúci rozsudok sp.zn. 0 T 73/2011 za iný jeho trestný čin. Obžalovanému bolo preto potrebné uložiť v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Obžalovanému priťažovalo, keďže súd ukladal súhrnný trest, že sa dopustil viacerých trestných činov a to okrem prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v predmetnej trestnej veci aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zákona vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 0T 73/2011 ( § 37 písm. h/ Tr. zákona). Z výpovede predovšetkým obžalovaného ml. W. Č., ako aj zákonnej zástupkyne tohto ml. obžalovaného, s prihliadnutím aj na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológia, súd zistil, že obžalovaný T. Č. zviedol na spáchanie predmetného trestného činu mladistvého ( § 37 písm. j/ Tr. zákona). Poslednou priťažujúcou okolnosťou boli predchádzajúce odsúdenia za viaceré trestné činy ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ). U tohto obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
U obžalovaného tak bola zistená prevaha priťažujúcich okolností a z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné trestnú sadbu trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona v trvaní 6 mesiacov až 3 rokov v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona upraviť a súhrnný trest odňatia slobody uložiť v rozpätí od 16 mesiacov do 3 rokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa podľa obžaloby dopustil len jedného skutku, ale samozrejme s prihliadnutím na zjavnú prevahu priťažujúcich okolností ako aj predchádzajúce početné odsúdenia za páchanie majetkovej trestnej činnosti, pričom od jeho spáchania ho neodradili ani predchádzajúce početné výkony trestu odňatia slobody, ako aj skutočnosť, že bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, súd dospel k názoru, že všetky kritéria uvedené v ust. § 34 Tr. zákona spĺňa trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 10 mesiacov jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie. Súčasne súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn 0 T 73/2011 zo dňa 3.10.2011.
Keďže obžalovaný T. Č. bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ).
Obžalovaný ml. W. Č. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov rodičia mladistvému primeraným spôsobom dohovorili z dôvodu, aby sa podobné skutky neopakovali. Ml. obžalovaný W. Č. údajne skutok oľutoval a rodičia tomuto orgánu uviedli, že vyšetrovanie policajnou hliadkou je pre neho dostatočným poučením, aby sa podobného konania v budúcnosti vyvaroval. Mladistvého dosiaľ neviedli v evidencii detí s poruchami správania sa.
Podľa správy Základnej školy B., obžalovaný ml. W. Č. chodí do školy pravidelne, na vyučovanie sa však nepripravuje. Obžalovaný sa javí ako neproblémový, ale napriek tomu si myslia, že má v sebe zákernosť a všetky zlé skutky nejakým spôsobom presmeruje na iných.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že mladistvý obžalovaný nebol v minulosti trestne stíhaný a takisto nebol v minulosti ani priestupkovo postihnutý.
Mladistvému obžalovanému tak poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život a takisto sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval. ( § 36 písm. j/ a l/ Tr. zákona) Z účasti obžalovaného na jednotlivých úkonoch v prípravnom konaní takisto vyplýva, že tento obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti ( § 36 písm. n/ Tr. zákona ). Žiadne priťažujúce okolnosti u tohto obžalovaného súd nevzhliadol.
Z uvedeného teda vyplýva, že u obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Keďže obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov, bolo mu potrebné v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať úhrnný trest. V prípade oboch trestných činov a to ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona tak aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. S prihliadnutím na ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 3 Tr. zákona tak mladistvému obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody až na 8 mesiacov.
Súd pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k tomuto obžalovanému vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, dosiahnutý vek v čase spáchania skutku, ako aj na okolnosť, že na spáchanie tohto trestného činu bol navedený spoluobžalovaným T. Č., zohľadniac však závery znaleckého odkazovania z odboru psychológie a správu Základnej školy B. navštevovanú obžalovaným, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest. Za najvhodnejší však súd považoval trest nespojený s obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Obžalovanému preto uložil alternatívny trest povinnej práce s prihliadnutím na § 54 Tr. zákona v nadväznosti na § 111 Tr. zákona a to na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 50 hodín. V prípade nevykonania tohto trestu súd premení tento trest alebo jeho zvyšok tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Poškodená D. F. si uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z odcudzeného krovinorezu ako aj 1,5 l fľaše domáceho alkoholu v celkovej výške 435,- eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vychádzajúc z výpovede obžalovaného ml. W. Č., poškodenej a odborných vyjadrení bol poškodenej D. F. priznaný nárok na náhradu škody pozostávajúci z ohodnotenia odcudzeného krovinorezu zn. Stihl vo výške 420,- eur. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného ml. W. Č., ktorý poprel na hlavnom pojednávaní, že by odcudzil aj fľašu domáceho alkoholu, nebol poškodenej priznaný nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty tohto odcudzeného alkoholu vo výške 15,- eur. Poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z poškodenia jej obydlia.
Keďže poškodená ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní požadovala náhradu škody pozostávajúcu aj z odcudzeného alkoholu vo výške 15,- eur, súd ju v zmysle ust. § 288 ods. 2 Tr.
poriadku so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na občiansko- právne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.