Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-241-2011.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/241/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa F. B., D.. XX.X.XXXX, bytom G., W. XX, proti odporkyni V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XX, za účasti maloletého F. B., D.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice U.. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X sa rozvádza.
Maloletý F. B., D.. X.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletého F. zastupovať, spravovať jeho majetok.
Navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého F. sumou 110,-Eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.
Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletým F. bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode s odporkyňou.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným súdu 2.11.2011 žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, maloletého syna F. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a zaviaže navrhovateľa prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne a zároveň upraví styk navrhovateľa s maloletým F. každý párny víkend od piatku od 18hod do nedele do 16hod. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nie je predpoklad pre jeho obnovenie.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu podanom súdu 1.6.2012 uviedla, že s rozvodom manželstva s navrhovateľom súhlasí, nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného, žiadala určiť výživné sumou 500,-Eur mesačne a žiadala spätné výživné do januára 2011. Poukázala na okolnosť, že maloletý F. navštevuje 6.ročník základnej školy a výška výživného zahŕňa základné potreby dieťaťa, stravu, výživu,
zdravotnú starostlivosť a oblečenie, školské pomôcky a voľnočasové aktivity. Styk navrhla upraviť dohodou, nakoľko so synom trávi plánované víkendové aktivity.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Podľa sobášneho listu predloženého navrhovateľom v konaní, účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX.
Z rodného listu predloženého navrhovateľom v konaní vyplýva, že z manželstva pochádza maloletý F., D.. X.X.XXXX.
Podľa výpovede navrhovateľa, uzatvoril manželstvo v januári XXXX, v júni XXXX sa z manželstva narodil maloletý syn F.. Po narodení dieťaťa došlo ku kríze medzi účastníkmi, nakoľko odporkyňa sa citovo upla na dieťa a vzťahy medzi účastníkmi ochladli. Navrhovateľ riešil krízu odchodom z domácnosti ku priateľke, po 6 mesiacoch sa vrátil, avšak následne z dôvodu práce v zahraničí došlo opätovne medzi účastníkmi k citovému odcudzeniu. Po návrate navrhovateľa zo zahraničia, odporkyňa odchádzala s dieťaťom k rodičom. Manželstvo neplní svoj účel, podľa názoru navrhovateľa obnovenie manželstva nie je možné. Navrhovateľ uviedol, že nenastúpil do firmy Z., nakoľko mal osobné problémy s alkoholom, ktoré v súčasnosti už vyriešil a hľadá si prácu. Snaží sa zamestnať hlavne v zahraničí. V minulosti pracoval v rokoch 2005 a 2007 v Anglicku. Požiadal o prijatie do zamestnania spoločnosti H., kde mu bolo prisľúbené pri uvoľnení pracovných miest, malo by to byť niekedy o mesiac , že s ním uzavrú pracovný pomer. Predpokladá hrubý príjem od 1.400-1.500 libier. Pokiaľ v minulosti bol v zahraničí, výška výdavkov na stravu predstavovala 100 libier mesačne a výdavky na bývanie 60 libier za týždeň. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v podnájme, za ktorý uhrádzajú 250,-Eur. Priateľka poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 150,-Eur mesačne a navrhovateľ má brigádnicky príjem od 350-400,-Eur mesačne. Ďalšie výdavky uhrádza nedoplatok za mobil 20-30,-Eur mesačne, úhradu výživného na maloletého F. sumou 50,-Eur mesačne. Vzhľadom na okolnosť, že maloletý F. zatiaľ nemá záujem sa s ním stýkať, navrhuje určiť styk podľa dohody s matkou. Je konateľom spoločnosti Z. H., ktorá bola založená v decembri 2011 zatiaľ nedosiahla príjem a nevykazovala žiaden zisk, keďže nevykonávala stavebné práce. Pokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí zabezpečiť zákazku pre firmu, chystá sa pracovať do zahraničia.
Z výpovede odporkyne vyplýva, že manželstvo s navrhovateľom uzatvorila v januári XXXX, v júni XXXX sa z manželstva narodil maloletý F.. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa a z uvedeného dôvodu priebežne odchádzala k rodičom aj s dieťaťom. Od decembra 2011 už navrhovateľ nežil s ňou v spoločnej domácnosti. Podľa názoru odporkyne obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Toho času býva sama s maloletým F.. Jej výdavky predstavujú úhradu hypotekárneho úveru vo výške 200,-Eur, spotrebný úver z A. banky sumou 100,- Eur, ktorý bol vybratý za účelom vycestovania navrhovateľa do Anglicka, za leasing motorového vozidla uhrádza 136,-Eur mesačne, SIPO 200,-Eur mesačne, za telefón, internet, televíziu 50,-Eur mesačne. Maloletý navštevuje 6.ročník základnej školy, stravuje sa doma, za ošetrenie u zubára mu odporkyňa hradí 50,-Eur, mal by navštevovať plaváreň, za mobilný telefón uhrádza 7,-Eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 4.6.2012 v prípade rozvodu manželstva odporučil maloletého F. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť otcovi primerané výživné vzhľadom k jeho možnostiam a majetkovým pomerom.
Podľa oznámenia spoločnosti Z. I. spol s .r.o. Bratislava navrhovateľ mal uzatvorenú s touto spoločnosťou pracovný pomer od 1.8.2011 na montážne práce do zahraničia, nakoľko nenastúpil do pracovného pomeru, tento s ním bol ukončený k 15.10.2011 a nebola mu vyplatená žiadna mzda. Predpokladaný hrubý mesačný príjem aj s náhradami v jeho pracovnej pozícii by bol 1.800,-Eur.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky predstavuje jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od mája 2011 do apríla 2011 sumu 540,87 eura.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoj účel. Z výpovede oboch účastníkov konania vyplýva, že obnovenie manželstva nie je možné, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Príčinou rozvratu manželstva podľa výpovede oboch účastníkov bolo citové odcudzenie, podľa výpovede odporkyne v dôsledku požívania alkoholických nápojov. Požívanie alkoholických nápojov potvrdil svojou výpoveďou aj odporca, keď uviedol túto skutočnosť ako dôvod pre nenastúpenie do pracovného pomeru.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia oboch účastníkov konania, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému F. na čas po rozvode tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne. Nakoľko neboli dôvody pre pozbavenie alebo obmedzenie rodičovských práv zo strany navrhovateľa, súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok na čas po rozvode.
Pri určení výšky výživného zo strany navrhovateľa na maloletého F., súd vychádzal z okolnosti, že tento sa z dôvodov na jeho strane vzdal výhodnejšieho príjmu u zamestnávateľa spoločnosti Z. s.r.o. Bratislava, kde by bol jeho predpokladaný hrubý príjem 1.800,-Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného potencionálneho príjmu odporcu ako aj jeho výdavkov, príjmov a výdavkov odporkyne a oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, súd ako primerané výživné určil sumu 110,-Eur mesačne.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Dohoda o úprave styku je súčasťou rozsudku o rozvode v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.