Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-10-2012.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-7C/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou v právnej veci navrhovateľky: G. V., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. XX/XX, XXX XX V., prechodne bytom S. XXX, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom ul. Hasičská 3855, 911 01 Trenčín, číslo licencie 2789, proti odporcovi: S. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. XX/XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Ľubomír Hatiar, advokát, so sídlom Za Kláštorom 15, 034 01 Ružomberok, v konaní o návrhu na zaplatenie 19.920.- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrh navrhovateľky doručený dňa 18.01.2012 tunajšiemu súdu obsahoval povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľke 1 z predpokladanej kúpy bytu /t.j. 19.920.- eur/ nájmu bytu č. XX, na Š. poschodí, vchod č. XX, súpisné č. XXXX, stojacom na parcele č. XXXXX, na ulici X. v V., zapísaný na LV č. XXXXX Správou katastra V., katastrálne územie V., obec V., okres V., právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 14975/26700.
Návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnila tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu 19.920.- eur spolu s príslušenstvom s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 19.920.- eur od 04.05.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.950,50.- eur na účet navrhovateľky vedený vo I., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčísli najneskôr do 3 pracovných dní od vynesenia rozsudku.
Na pojednávaní dňa 15.05.2012 sa súd pokúsil o zmier účastníkov konania v zmysle § 99 OSP, avšak bezvýsledne. Vypočutá navrhovateľka uviedla, že v roku 2002 odišla z toho bytu a v 2007 sme sa rozviedli, ale na tomto návrhu stále trvá. Uviedla, že členský podiel v družstve to má majetkovú hodnotu ktorou je trhová cena bytu, a ona potrebuje byť z bytu vyplatená. Povedala, že vlastníkom je bytové družstvo a nájomcom je odporca. Ona sa odsťahovala za priateľom a tam býva na prechodnom bydlisku. Vypočutý PZ navrhovateľky uviedol, že fakt byt riešili v predchádzajúcom konaní a nebolo pristúpené k návrhu na cenu bytu, ale hneď bolo povedané, že družstevný byt je trhová hodnota, ktorú bude musieť on vyplatiť, tak som to tak bral. Neoprávnený majetkový prospech, ktorý by získal predajom toho bytu by bol skutočne neoprávnený, lebo byt nadobudli manželia spoločne. Vlastníkom bytu je mandantka, tam má aj trvalý pobyt, ale vlastníkom je bytové družstvo, ktoré bolo aj doposiaľ vlastníkom bytu, lenže
užívacie právo sme so súhlasom súdu určili odporcu a vlastníkom bytu sa stáva družstvo. V úvode píše PZ odporcu, že je to zmätočné, v ďalšej časti píše tvrdenia navrhovateľky v článku II., že rozhodnutím súdu stal sa výlučným nájomcom i užívateľom bytu odporca, takže preto nepovažoval za potrebné sa k tomuto vyjadrovať. Predmetom sporu je náhrada za byt a myslím si, buď to zaplatí alebo nezaplatí, ak súd rozhodne a myslí si, že súd musí rozhodnúť nám hovoria zákony. Z titulu zaplatenia sumy sme vychádzali z trhovej hodnoty bytu, je to 50 % tých 19.000.- eur. Je to bezdôvodné obohatenie, ale ak to nebude bezdôvodného obohatenie, už to budú jeho peniaze. Z titulu vlastníctva navrhovateľky k družstevnému bytu, ktorý súd zrušil a zrušil ho na základe dohovoru, ktorý bol na súde dohovorený. Žiadal doplniť, že treba rešpektovať, že družstevný byt je trhové vlastníctvo. Vypočutý odporca uviedol, že trvá na tom, čo napísal jeho PZ, on tam od roku 2002 býva, všetko sám platí, nikto mu nedal na ten byt. Zmluvu nepodpísal, ani nejde podpisovať. Vypočutý PZ odporcu uviedol, že trvá na podaní a poukázal na to, že skutočne bolo už v minulosti rozhodované o tom, kto je užívateľom bytu a nájomcom a nie vlastníkom, rozhodované bolo pod č.k. 3C/31/2011 Okresným súdom v Ružomberku, že kto je vlastne užívateľom a nájomcom bytu, súd rozhodol, že je ním odporca a že nemá navrhovateľka nárok na náhradné bývanie, tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný. Navrhovateľka sama opustila spoločnú domácnosť, preto súd pristúpil k takému rozhodnutiu, podotýkam nie je vlastníkom bytu odporca, ani žiadnej inej nehnuteľnosti. Nevlastník nemôže platiť nikomu nič. Navrhol, aby súd návrh ako bezdôvodný zamietol v celom rozsahu a priznal trovy konania, ktoré vyčísli dodatočne v prípade úspechu do 3 dní. PZ navrhovateľky položil otázku odporcovi, či je pravda, že má priateľku, ktorá vlastní byt v V. a odporca povedal, že má priateľku, ale ona má dvojizbový byt na sídlisku H., má dve deti a dcéra sa jej ide vydávať, tak tam bude bývať. Nemám ani toľko peňazí, keby som sa mal vyrovnať, po druhé som si všetko platil od roku 2002 všetky náhrady za byt, to tiež boli dáke koruny. On ju z domu nevyhnal, odišla sama, byt dostal z fabriky on, a to tak, že sme boli ženatí, tak prideľovali byty a dostal ho z fabriky. PZ odporcu položil otázky na navrhovateľku kedy sa odsťahovala z bytu a navrhovateľka uviedla, že je pravda, že v roku 2002 a v roku 2007 ich rozviedli, tam je vlastne tých 5 rokov. PZ navrhovateľky žiadal, aby bola na byt na ul. X., ktorého je odporca vlastníkom a bytové družstvo daná plomba, aby sa nemohlo s bytom disponovať a zotrval na návrhu a uplatnili si sumu v petite uvedenú. PZ odporcu uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach a navrhuje, aby súd po vyhodnotení dôkazov návrh ako bezdôvodný zamietol a zaviazal stranu navrhovateľky k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli do 3 dní po skončení pojednávania. Vyjadril sa, pokiaľ za byt odporca zaplatil požadovanú sumu, tak by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľky a nie naopak, pretože nie je vlastníkom žiadneho bytu, vlastníkom bytu je nepochybne stavebné bytové družstvo. Žiadna škoda nevznikla, ide o nájomný byt, v ktorom sa platí len nájomné a za služby spojené s nájmom a platí ich odporca a nie navrhovateľka, ona sa ani nepodieľa na platení a nevznikla jej žiadna ujma. Súd pojednávanie odročil na deň 05.06.2012 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
Súd rozhodol podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712a ods. 8 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Súd po dôkladne vykonanom dokazovaní zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C 172/2007-15 zo dňa 18.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 24.07.2007 súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 19.06.1987 pred bývalým Mestským národným výborom v V., zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v V. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol.
Rozsudkom č. k. 3C/31/2011-34 zo dňa 03.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.06.2011 súd zrušil právo spoločného nájmu odporcu a navrhovateľky družstevného bytu č.12 na 6. poschodí vo vchode č. 13 súpisné číslo 2041 na parcele č. 14067 na ul. X. XX v V., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXXX na Správe katastra V. pre katastrálne územie V., obec V., okres V.Ž. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 14975/26700, pozostávajúcemu z 3 izieb o podlahovej ploche 39,38 m2, kuchyne o podlahovej ploche 8,14 m2 a vedľajších miestností pozostávajúcich z predsiene, kúpeľne, WC, pivnice a stanovil, že výlučným nájomcom predmetného bytu a členom Stavebného bytového družstva V. bude odporca s tým, že navrhovateľka nemá právo na bytovú náhradu, a navrhovateľka sa vzdala odvolania. Dňa 21.11.2011 bola zaslaná PZ navrhovateľky predžalobná výzva na úhradu dlžnej sumy 19.920.- eur s návrhom na platobný rozkaz, avšak bez dokladu o doručení odporcovi, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka sa domáha od odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia zo spoločného majetku, nakoľko odporca sa stal výlučným nájomcom a užívateľom predmetného bytu rozhodnutím súdu, zaplatenia sumy 19.920,- eur vyplatenia polovice trhovej ceny predmetného bytu, vzhľadom na to, že navrhovateľke vznikla škoda na jej majetkových právach. Dňa 18.01.2012 bol doručený Okresnému súdu Ružomberok návrh a po zaplatení súdneho poplatku dňa 22.02.2012 bol vytýčený termín pojednávania na deň 15.05.2012 s tým, že sa k návrhu vyjadril dňa 24.04.2012 PZ odporcu, ktorý okrem iného uviedol tvrdenie navrhovateľky v rozvodovom konaní č. k. 3C/172/07, že „od roku 2002 nežijeme v spoločnej domácnosti, neudržiavame žiadne kontakty, nevedieme spolu manželský život, päť rokov žijem s iným partnerom a spolužitie s odporcom je vylúčené“ s poznámkou, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené právoplatne dňa 18.07.2007 a požadovaný nárok je nezmyselný, navrhovateľka zrejme nevie pochopiť, že vlastníkom je SBD V.Ž. a priložil i návrh navrhovateľky na rozvod, a žiadal o zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 15.05.2012 sa navrhovateľka a odporca a ich PZ sa vyjadrili s protichodnými názormi, tak ako bolo uvedené v texte predtým.
Je potrebné povedať, že odporca neodkúpil byt do súkromného vlastníctva a ani ho nemieni odkupovať v budúcnosti, tým prejavil svoju slobodnú vôľu na riešení danej situácie. Vlastníkom predmetného bytu je stále Stavebné bytové družstvo V. a nie je tu ani právny dôvod na prijatie opatrení v zmysle návrhu navrhovateľky a nemala nárok na bytovú náhradu v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Z titulu bezdôvodného obohatenia nemá odporca povinnosť žiadneho finančného vyporiadania voči odporkyni, nakoľko byt neodkúpil, riadne platí nájomné a nemieni ho ani odkupovať. Je na mieste, že ak by došlo k vyplateniu „1 hodnoty bytu“, došlo by k bezdôvodnému obohateniu zo spoločného majetku na strane navrhovateľky,
a preto sa súd stotožnil s tvrdeniami a dôvodmi na strane odporcu a jeho právneho zástupcu,
a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd konštatoval, že navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno, nie je oprávnenou osobou na prevzatie bezdôvodného obohatenia zo spoločného majetku a nepredložila o tom žiadny relevantný dôkaz.
Žaloba je vedená chybne, neadresne, v žalobnom návrhu sú nesprávne navrhovateľkou uvádzané dôvody o ktoré svoj žalobný nárok opiera, a to o bezdôvodné obohatenie /nemohlo k nemu dôjsť v dôsledku skutočnosti, že odporca predmetný byt nescudzil, a bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov/, a náhradu škody /nemohlo dôjsť, pretože predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom, a k tomu nedošlo/, avšak správne malo byť vedené voči druhému manželovi o zaplatenie polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania majetkového práva za použitia analógie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie, výsluch účastníkov konania, predložené listinné dôkazy a príslušné ustanovenia právnych predpisov Slovenskej republiky,
súd návrh navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodný, návrhu nevyhovel a v celom rozsahu ho zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne
v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má okrem všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolaním proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vládu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nestranným skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.