Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-16-2012.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky R. K., N.. XX.X.XXXX, bytom S. X, K., proti odporcovi v 1. rade: B. Y., N.. XX.X.XXXX, bytom B. X, K., v 2. rade: mal. R. Y., N.. X.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, v konaní o zapretie otcovstva
rozhodol:
Určuje sa, že B. Y., N.. XX.X.XXXX nie je otcom maloletej R. Y., N.. X.X.XXXX z matky R. K., N.. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 19.1.2012 žiadala, aby súd určil, že odporca v 1. rade B. Y. nie je otcom maloletej odporkyne v 2. rade R. Y.. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrela s odporcom v 1. rade manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 42C 170/2010 zo dňa 7.2.2011, právoplatným dňa 25.3.2011, rozvedené. Od júla 2010 nežijú s odporcom v 1. rade v spoločnej domácnosti, pohlavne sa nestýkali, každý žil svoj vlastný život. Navrhovateľka žije od októbra 2010 spoločne so svojím súčasným priateľom, z ich vzťahu sa dňa X.X.XXXX narodila maloletá R., avšak zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi v 1. rade. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka stýkala iba so svojím priateľom, ktorý otcovstvo k maloletej uznáva. Zároveň navrhla v konaní vypočuť svoju matku Z. K.u ako svedkyňu z dôvodu pobytu biologického otca v zahraničí.
Odporca v 1. rade s návrhom súhlasil.
Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, odporcu v 1. rade, kolízneho opatrovníka a svedkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 42C 170/2010-22 zo dňa 7.2.2011, bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2011.
Z rodného listu maloletej meno neurčené Y. M.yplýva, že táto sa narodila dňa X.X.XXXX z matky R. K., N.. XX.X.XXXX a ako otec dieťaťa je zapísaný B. Y., t.j. odporca v 1. rade.
Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že manželstvo s odporcom v 1. rade bolo právoplatne rozvedené dňa 25.3.2011. S odporcom v 1. rade nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2010, od tej doby neudržiavali spolu žiadne intímne vzťahy, preto je jeho biologické otcovstvo k maloletej vylúčené. Maloletá R. Y. sa narodila zo vzťahu z jej priateľom, ktorý uznáva otcovstvo k maloletej.
Z vyjadrenia svedkyne Z. K., N.. XX.X.XXXX vyplýva, že je navrhovateľkinou matkou a odporca v 1. rade je jej bývalým zaťom. Svedkyňa potvrdila skutočnosť, že od júla 2010 navrhovateľka nežije s odporcom v 1. rade v spoločnej domácnosti, od tej doby s ním nebola v žiadnom kontakte. Biologickým otcom maloletej je súčasný priateľ navrhovateľky, ktorý uznáva otcovstvo k maloletej.
Odporca v 1. rade potvrdil, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu aj vo výpovedi sú pravdivé.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že zapretie otcovstva nie je v rozpore so záujmami maloletej vzhľadom na okolnosť, že súčasný priateľ matky, uzná otcovstvo po právoplatnom rozhodnutí o zapretí otcovstva.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 1.6.2012 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41P 24/2012-17 zo dňa 7.3.2012 súd určil maloletej meno ,,R.". Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2012. Navrhovateľka spolu s maloletou bývajú v 2- izbovom byte s navrhovateľkinou matkou, kde má navrhovateľka spolu s maloletou k dispozícii samostatnú izbu a vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti o dieťa. Navrhovateľka je toho času s maloletou na rodičovskej dovolenke, maloletá absolvovala operáciu rázštepu hornej pery, dobre prospieva, je kŕmená umelou výživou - Nutrilonom.
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva stanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do 300. dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 88 ods.1,2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja na žive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do 3 rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. O ustanovenie o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, medzi účastníkmi nie je sporné, že maloletá odporkyňa v 2. rade sa narodila do 300. dňa po zániku manželstva a na základe uvedeného svedčila odporcovi v 1. rade domnienka otcovstva stanovená zákonom, preto bol zapísaný ako otec v rodnom liste maloletej. Súd mal v tomto konaní za dostatočne preukázané, že odporca v 1. rade nemohol byť otcom maloletej R. Y., N.. X.X.XXXX vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom čase nemal intímny styk s navrhovateľkou, keďže od júla 2010 nežijú v spoločnej domácnosti a neudržiavali medzi sebou žiadny vzájomný kontakt. Je teda vylúčené, aby odporca v 1. rade mohol byť otcom mal. R., čo bolo dosvedčené jednak výpoveďou navrhovateľky, odporcu v 1. rade, ako aj svedkyňou. Zároveň tu súd poukazuje aj na skutočnosť, že biologickým otcom maloletej je súčasný priateľ navrhovateľky, ktorý otcovstvo podľa vyjadrenia navrhovateľky a svedkyne uznáva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom mal. odporkyne v 2. rade R. Y..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II . (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Po vyhlásení rozsudku a po zákonnom poučení sa navrhovateľka, odporca v 1. rade a kolízny opatrovník práva podať odvolanie účinne vzdali.