Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-124-2023.pdf
PDF · 119.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/124/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513, proti žalovaným: 1/ G. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, H. A., 2/ I. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. K. - I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie pôvodného žalovaného 2/ A. L. B., ktorý zomrel XX. X. XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. novembra 2022, č. k.: 8C/47/2019
- 269, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B. a žalovaných 1/ G. B. B. a 2/ I. B. k nehnuteľnostiam vedeným v KN Okresného úradu C. M., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre okres C. M. obec C. M., katastrálne územie C. M. ako parcela č. XXXX/ X, C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 814 m2, parcela č. XXXX/X C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, stavby: súpisné číslo XXX, rodinný dom postavený na parcele č.XXXX/X a súpisné číslo XXXX, garáž postavený na parcele XXXX/X. Nehnuteľnosti vedené v KN Okresného úradu C. M., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres C. M., obec C. M., katastrálne územie C. M., ako parcela č. XXXX/X, C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 814 m2, parcela č.XXXX/X C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, stavby: súpisné číslo XXX, rodinný dom postavený na parcele XXXX/X a súpisné číslo XXXX, garáž postavená na parcele XXXX/X, p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva 1/ G. B. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, H. A. v podiele 1 v pomere k celku a do podielového spoluvlastníctva žalovanej 2/ I. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. K. – I., v podiele 1 v pomere k celku.
II. Žalovaný 1/ G. B. B. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 21.666,00 EUR do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaná 2/ I. B. je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 21.666,00 EUR do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaní 1/ a 2 sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
V. Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B. a žalovaných 1/ G. B. B. a 2/ A. L. B. k nehnuteľnostiam vedeným v KN Okresného úradu C. M., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre okres C. M. obec C. M., katastrálne územie C. M. ako parcela č. XXXX/X, C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 814 m2, parcela č. XXXX/X C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, stavby: súpisné číslo XXX, rodinný dom postavený na parcele č.XXXX/X a súpisné číslo XXXX, garáž postavený na parcele XXXX/X. Súd nehnuteľnosti vedené v KN Okresného úradu C. M., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre okres C. M., obec C. M., katastrálne územie C. M. ako parcela č. XXXX/X, C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 814 m2, parcela č.XXXX/X C KN, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, stavby: súpisné číslo XXX, rodinný dom postavený na parcele XXXX/X a súpisné číslo XXXX, garáž postavený na parcele XXXX/X prikazuje do vlastníctva žalovaného 1/ G. B. B., C. B., rod. č. XXXXXX/XXX, bytom A. XXX/XX, H. A. v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku a do vlastníctva žalovaného 2/ A. L. B., C. B., rod.č.XXXXXX/XXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX M. v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku. Žalovaný 1/ G. B. B. je povinný zaplatiť žalobkyni ako náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 21.666,00 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 2/ A. L. B. je povinný zaplatiť žalobkyni ako náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 21.666,00 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.“ 2. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia. Tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1/3. Taktiež žalovaný 1/ a pôvodne žalovaný 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere 1/3. Poukázala na svoj vek a veľkú vzdialenosť od týchto nehnuteľností od svojho bydliska, preto nemá záujem nehnuteľnosti využívať, ani vlastniť. Žalovaných o tom informovala a žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žalovaní na jej výzvu nereagovali a k dohode nedošlo. Pri komunikácii so žalovanými títo prejavili záujem nehnuteľnosti si ponechať. Preto je vhodné a účelné nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Zároveň požadovala pôvodne v žalobe vyplatenie náhrady za svoj podiel od každého zo zostávajúcich spoluvlastníkov sumu 13.000 EUR z hodnoty nehnuteľností vo výške 80.000 EUR. 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe nie uviedol, že žalobkyňa uvádza nepravdivé údaje. Žalovaný 2/ uviedol, že žaloba je nedôvodná, založená na klamstve a chamtivosti po peniazoch. 4. Žalobkyňa počas konania navrhla pripustiť zmenu žaloby, keď zvýšila hodnotu na nahradenie jej podielu tak, aby jej každý s odstupujúcich spoluvlastníkov zaplatil po 21.666 EUR, pričom vychádzala z odborného posudku o určení všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti od spoločnosti Invest & Real, realitná spoločnosť s.r.o. z Košíc zo dňa 14. 9. 2022, ktorá určila všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti 130.000 EUR. 5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci k uvedeným nehnuteľnostiam každý v podiele po 1/3. Nakoľko rozdelenie veci nebolo možné, podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho spôsobom, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných každému v pomere 1/2 k celku s tým, že žalovaní vyplatia náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Súd konštatoval, že žalovaní počas celého konania jednoznačné stanovisko k veci nezaujali, avšak tiež neuviedli, že by nemali záujem nehnuteľnosti vlastniť a užívať. Súd má preukázané, že vzťahy medzi stranami sú narušené a spoločné účelné využívanie nehnuteľnosti zo strany žalobkyne a žalovaných neprichádza do úvahy. 6. Súd pre zistenie náhrady za podiel žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie, žalovaní 1/ a 2/ znemožnili vypracovanie tohto posudku, lebo neboli ochotní nehnuteľnosti sprístupniť znalkyni za dlhé časové obdobie, a to aj po opakovanej výzve súdu. Z výsluchu žalovaného 2/ mal preukázané, že tento nehnuteľnosti reálne využíva. Z týchto dôvodov súd pri rozhodovaní o výške náhrady za podiel žalobkyne vychádzal z dôkazu realitnej kancelárie, ktorá ohodnotila hodnotu nehnuteľnosti na sumu 130.000 EUR. Súd vo veci aplikoval ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. 7. Proti rozsudku podal odvolanie pôvodný žalovaný 2/ A. L. B.. Rozsudok považoval za protiprávny z dôvodu, že po úmrtí I. O. jeho právna žaloba zanikla a novým advokátom I. B. nebola obnovená. Súd upozornil na to, že bez žaloby nemôže byť ani súd. S rozsudkom sa nestotožnil z dôvodu, že bol urobený urýchlene a vyčíslená suma nehnuteľností je len na základe nejakého predpokladu realitného agenta bez znaleckého posudku. Táto suma je nereálna a nepodložená súdnym znalcom, čo je pre rozhodnutie absolútne nedostatočné.
8. Uviedol, že na rozhodujúcu sudkyňou JUDr. Evou Čipkovú a advokáta I. B. podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, klientelizmu a možnej korupcie. Toto je v štádiu vyšetrovania, o čom sudkyňa aj advokát boli oboznámení, napriek tomu pokračovali v súdnom procese a bol vynesený rozsudok, nepočkali na výsledok vyšetrovania kriminálnej polície. 9. Pokiaľ ide o brata B. B., v rozsudku je uvedené, že mu pošta bola posielaná do elektronickej aktívnej stránky, čo je dôvod, prečo nemôže adekvátne reagovať, lebo túto schránku ani nemá aktivovanú. 10. Tiež namietal, že rozsudok je napísaný nezrozumiteľne a zavádzajúco s klamstvami. Súdu vytkol, že mu doteraz nevydal osvedčenie o dedičskom konaní za účelom obhajoby a konfrontácie svedkov žalobkyne a jej dcéry P., pričom v rozsudku bolo uvedené, že to nie je potrebné. Namietal, že v uznesení sa uvádza, že proti nemu nie je možné sa odvolať, pričom voči každému uzneseniu je možné sa odvolať, lebo nesúhlasí s rozsudkom. Advokát žalobkyne tiež žiada protiprávne vyplatiť trovy konania za súdny proces. Rozsudok považoval za porušenie právnych noriem. 11. Žalovaný 1/ odvolanie nepodal. 12. K odvolaniu pôvodného žalovaného 2/ sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť a nahradiť trovy odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považuje sa zákonný a vo výroku vecne správny, taktiež riadne odôvodnený. K obvineniu právneho zástupcu žalobkyne a sudkyne uviedla, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, oddelenie kriminálnej polície v Lučenci trestné oznámenie pôvodného žalovaného 2/ na právneho zástupcu žalobkyne uznesením sp. zn. ORP-559/2 - VYS - LC
- 2022 z 1. 1. 2023 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietol. Rovnako Slovenská advokátska kancelária sťažnosť na právneho zástupcu žalobkyne odložila ako nedôvodnú, o čom ho listom z 15. 2. 2023 informovala. O podanom trestnom oznámení a sťažnosti sa právny zástupca žalobkyne a zrejme sudkyňa dozvedeli až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný 1/ napriek tvrdeniu odvolateľa o korektnom správaní sa predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne I. O., podal na neho trestné oznámenie, ktoré taktiež vyšetrovateľ odmietol. 13. Zo strany zákonnej sudkyne nebol v čase vyhlásenia rozsudku dôvod riešiť otázku zaujatosti, pretože v podanom trestnom oznámení nevedela a dozvedela sa o tom až po vyhlásení rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že to boli žalovaní, ktorí dlhodobo znemožňovali zrealizovať ohodnotenie spornej nehnuteľnosti súdom nariadenou znalkyňou a v tomto smere odmietali akúkoľvek súčinnosť. Súd preto správne akceptoval dôkaz - predložené odhady trhovej hodnoty sporných nehnuteľností. 14. Pôvodný žalovaný 2/ v replike akceptoval rozhodnutie ohľadom trestného stíhania voči právnemu zástupcovi žalobkyne a sudkyni. Odmietol vyjadrenie žalobkyne, že toto konanie bolo účelové. Konali tak, lebo ich písomné reakcie neboli súdom akceptované a požiadavky boli ignorované. Vyvodili to z tých reakcií, že je to preto, že nie sú zastúpení právnym zástupcom a takéto konanie im prišlo ako nespravodlivý akt zo strany súdu. Jeho zámerom bolo vyriešiť spor v prospech oboch strán formou konfrontácie. Dôvody, prečo sa mohlo javiť, že súdne procesy a vyhotovenie znaleckého posudku oddialil, boli z dôvodu, že súdy konali v čase Covidu, súdne procesy mnohokrát odkladali, pretože je dôchodca a má zdravotné problémy a absolvoval lekárske vyšetrenia, preto žiadal súd o odklad. Tiež mal problémy s cestovaním zo Senice do Rimavskej Soboty. Problém bol úmrtie advokáta, z čoho vyvodili, že by sa mala obnoviť nová žaloba, na ktorú čakali. Taktiež mali nedôveru voči znalkyni, ktorá bola nariadená súdom, pričom uprednostňujú nestranného znalca na vyhotovenie posudku. Trval na tom, že predložené odhady trhovej hodnoty nie sú relevantné, preto boli nútení vyhotoviť znalecký posudok profesionálom, ktorý navštívil aj interiér domu a bol schopný stanoviť reálnu cenu nehnuteľnosti. Tento znalecký posudok bol súdu predložený. Odmietal uhradiť trovy odvolacieho konania. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil. 16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. V rozhodovanej veci odvolací súd de facto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, nakoľko sa stotožnil s rozsudkom ako aj jeho odôvodnením. Zároveň však musel prihliadnuť na zmenenú procesnú situáciu, keď počas odvolacieho konania zomrel žalovaný 2/ a bolo treba už v odvolacom konaní konať s dedičkou, ako je nižšie uvedené. Preto musel odvolací súd zmeniť výrok rozsudku prvoinštančného súdu, aby bol v súlade s realitou. 19. Odvolací súd úvodom poukazuje predovšetkým na zmenenú procesnú situáciu, keď v priebehu odvolacieho konania zomrel žalovaný 2/ A. L. B., a to dňa XX. X. XXXX. Odvolací súd z uznesenia
Okresného súdu Pezinok, konajúceho v dedičskej veci prostredníctvom notárky JUDr. Zuzany Fartelovej, dňa 6. 9. 2023, XXX/XXX/XXXX, B. XX/XXXX, ktoré sa stalo právoplatným dňa 6. 9. 2023, zistil, že na základe schválenej dohody dedičov spoluvlastnícky podiel v jednej tretine k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zdedila dcéra I. B., ktorá aj túto skutočnosť súdu oznámila. 20. Odvolací súd preto vydal 18. júna 2024 uznesenie, č. k. 15Co/124/2023-374, ktorým rozhodol, že bude pokračovať v konaní s právnou nástupkyňou žalovaného 2/: I. B., C. B., narodená XX. X. XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. K. - I., dcérou poručiteľa. 21. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na § 65 ods. 1 CSP, podľa ktorého právny nástupca podľa § 63 a § 64 CSP prijíma stav ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, preto hmotnoprávne aj procesnoprávne účinky medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. 22. Odvolací súd zároveň so zaslaním tohto rozhodnutia žalovanej 2/ jej umožnil vyjadriť sa k veci, či trvá na podanom odvolaní. resp. aby sa k veci vyjadrila. 23. Žalovaná 2/ odvolaciemu súdu zaslala vyjadrenie, v ktorom potvrdila, že prevzala v rámci dedičského konania spoluvlastnícky tretinový podiel. Uviedla, že na podanom odvolaní trvá, ale len v časti o výške vyplatenia tretinového podielu. Súd vychádzal z trhovej hodnoty nehnuteľnosti 129.996 EUR. Podľa posledného znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou odvolania, bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 95.900 EUR a tretinový podiel potom vychádza na 31.966 EUR, teda pre obe strany po 15.983 EUR. Nehnuteľnosť je neobývaná a jej hodnota každým mesiacom klesá. Žiadala, aby sa nevychádzalo z trhovej hodnoty a vykonaného znaleckého posudku. 24. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní pôvodným žalovaným 2/. Dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, je dostatočne a riadne odôvodnený, dokazovanie bolo vykonané riadne v zmysle platných procesných predpisov, súd sa nedopustil žiadnej vady, ktorá by spôsobila ukrátenie procesných práv pôvodne žalovaného 2/. Rozhodnutie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu. 25. Žalobkyňa jasne a zrozumiteľne vo svojej žalobe uviedla, že hoci je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, tieto v podstate neužíva, pričom poukázala aj na vzdialenosť svojho bydliska do miesta polohy nehnuteľnosti. Nemienila naďalej zotrvávať v spoluvlastníctve, a preto navrhla ďalším spoluvlastníkom, aby spoluvlastníctvo zrušili minimálne tak, že ona už nebude naďalej spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Žalovaní vôbec na jej návrh nereagovali, čo je základný predpoklad pre vyriešenie takejto veci, a to aj bez rozhodnutia súdu. Stačí len dobrá vôľa. Žalobkyňa si nekládla žiadne špeciálne požiadavky pri vyporiadaní, netrvala napr. na takej cene, ktorá by poškodzovala ostatných spoluvlastníkov, práve z tohto dôvodu navrhla vykonať znalecké dokazovanie, aby zostávajúci spoluvlastníci nezostali nejakým spôsobom poškodení. Odvolací súd zdôrazňuje, že postoj žalovaných bol počas celého konania odmietajúci, neakceptujúci požiadavkou žalobkyne, keď z ich vyjadrení vyplýva akýsi dojem absolútneho odmietnutia z nejakého dôvodu so žalobkyňou komunikovať alebo riešiť akýkoľvek spor. 26. Aj napriek neustálym námietkam žalovaného 2/ odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by mali vplyv na správnosť rozhodnutia alebo upretie práv strán sporu. Žalovaný 2/ namietal, že žalovanému 1/ súd nedoručuje zásielky. Odvolací súd preskúmal danú námietku, ktorú uvádzal žalovaným 2/ aj počas konania, pričom zistil, že žalovaný 1/ má aktivovanú elektronickú schránku a súd je povinný v takomto prípade mu zásielky, tzn. predvolania, doručovanie listín zasielať uvedeným spôsobom. Schránka žalovaného 1/ je aktívna. To, že žalovaný 1/ zostal v konaní pasívny, neznamená, že sa ho rozhodnutie netýka. Odvolací súd zdôrazňuje, že v takomto prípade, pokiaľ ide o žalovaných, ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo, tzn. že úkon jedného zo spoluvlastníkov zaväzuje ďalšieho spoluvlastníka, teda ak podal odvolanie žalovaný 2/, toto je procesný úkon, ktorý sa vzťahuje aj na žalovaného 1/. 27. Žalovaný 2/ v konaní súdu a právneho zástupcu žalobkyne videl konanie napĺňajúce znaky trestného činu z dôvodov, ktoré sám posúdil na základe svojich znalostí a predstáv o výklade práva, čo sa ukázalo ako nedôvodné, o čom právny zástupca žalobkyne predložil dôkazy o výsledku daných konaní. Žalovaný 2/ namietal, že rozsudok je napísaný nezrozumiteľne, s klamstvami, čo však bližšie neodôvodnil. Okresný súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil, toto je zrozumiteľné a presvedčivé. Odvolateľ uvádza aj námietky, ktoré s danou vecou vôbec nesúvisia. 28. Odvolací súd považuje za zrozumiteľnú a podstatnú námietku, keď žalovaný 2/, ale aj jeho právna nástupkyňa namietajú hodnotu danej nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ namietal, že hodnota bola určená bez znaleckého posudku. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, na základe návrhu žalobkyne, ktoré zmaril opakovane žalovaný 2/, prípadne obaja žalovaní, keď neumožnili
znalkyni opakovane vykonať znalecké dokazovanie, a to dokonca aj napriek upozorneniu súdu. Je absurdné, aby potom súdu vytýkali nevyhotovenie znaleckého posudku, pretože sa to prieči zdravému logickému úsudku. 29. Súd rozhoduje na základe vykonaného dokazovania. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Nový procesný poriadok, Civilný poriadok zaviedol odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Podľa stále platnej právnej úpravy nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania (v úprave CSP „strany sporu“). Žalobkyňa navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na ohodnotenie nehnuteľností. To, že žalovaní zabránili znalkyni vykonať znalecké dokazovanie nemožno pričítať za vinu žalobkyni. 30. V zmysle § 185 CSP ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. A podľa ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 31. V § 185 Civilného sporového poriadku tento zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 32. Súd môže vykonať dôkazy aj bez návrhu, a to za účelom zistenia splnenia procesných podmienok, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Taktiež môže bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. 33. Žalovaný 2/ ale aj jeho právna nástupkyňa uviedli, že žiadajú rešpektovať posudok, ktorý predložili. Odvolací súd v spise nezistil, žeby do vyhlásenia rozhodnutia žalovaní predložili znalecký posudok. Námietka voči súdom nariadenej znalkyni je zmätočná, keď žalovaní súdom nariadenú znalkyňu, hoci riadne zapísanú v zozname znalcov a z tohto dôvodu kompetentnú na vypracovanie znaleckého posudku, namietali pre jej nekompetentnosť, pričom za jediného správneho znalca považujú toho, ktorého si vybrali sami. Žalovaní mohli v konaní predložil svoj znalecký posudok, ktorý by súd posudzoval ako dôkaz. Len na doplnenie odvolací súd dopĺňa, že aj v takom prípade by nemohlo ísť o akýkoľvek posudok, ale by museli byť splnené podmienky podľa § 209 CSP, podľa ktorého v zmysle ods. 1 súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa ods. 2 ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Ods. 3 umožňuje, že ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby nejaký znalec žiadal o nahliadnutie do spisu. Tiež z obsahu spisu nevyplýva, že by do rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaní predložili na svoju obranu znalecký posudok. 34. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie
prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie. 35. Prvoinštančný súd tak rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného ku dňu vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Pri určení ceny nehnuteľnosti súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, ktorá žiadala vyplatenie svojho podielu z dôkazu, ktorý určil nižšiu cenu nehnuteľnosti, ako iný, ňou predložený dôkaz. Odvolací súd považuje daný dôkaz za relevantný, pokiaľ tento nebol včas napadnutý žalovanými predložením iného dôkazu, ktorý by vyvrátil zistenia vyplývajúce z predložených dôkazov žalobkyňou. 36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ dal vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa G. A. Q. na základe jeho ústnej objednávky zo dňa 9. 2. 2023, znalecký posudok číslo 45/2023 bol vyhotovený dňa 14. 2. 2023. 37. Rozsudok bol žalovanému 2/ doručený 3. 1. 2023, posledným dňom na podanie odvolania bol deň 18. 1. 2023. Žalovaný 2/ odvolanie podal na pošte dňa 9. 1. 2023. 38. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 39. Žalovaný 2/ dal vypracovať znalecký posudok dokonca až po uplynutí jeho odvolacej lehoty a bol predložený súdu po 14. 2. 2023. Žalobca mohol predložiť znalecký posudok ako prostriedok procesnej obrany už počas prvoinštančného konania, keď bolo zrejmé, že spornou je výška ceny nehnuteľností a preto aj žalobkyňa žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré žalovaní zmarili. Žalovanému 2/ nič nebránilo v uplatnení tohto prostriedku obrany, ktorý mohol uplatniť, ale neuplatnil. Odvolací súd nezistil, žeby boli splnené podmienky v zmysle § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd tak nemohol prihliadať na znalecký posudok predložený pôvodným žalovaným 2/ až v odvolacej lehote a tiež za situácie, kedy ho nepredložil ani v odvolacej lehote. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. 40. Okresný súd rozhodol správne o trovách prvoinštančného konania, keď v konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z tohto dôvodu súd správne uložil neúspešným žalovaným nahradiť trovy prvoinštančného konania žalobcovi. Odvolací súd z dôvodu zmeny procesnej situácie musel zmeniť znenie daného výroku, keď táto povinnosť prešla na žalovanú 2/. 41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovaným 1/ a 2/, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 42. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.