Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-27-2023.pdf
PDF · 124.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, C., zastúpeného JUDr. Jurajom Gábriškom, advokátom so sídlom Bratislava, Cukrová 14, proti žalovanému E. F. STAV MAT, s miestom podnikania Prievidza, I. Krasku 734/18, IČO: 46 468 676, o zaplatenie 5 585,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/19/2018 – 238 zo dňa 29. decembra 2022 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5 585,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 585,- eur od 11.07.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5 585,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 29.05.2017 ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo na rekonštrukciu dvoch bytov, na Ulici Poloreckého 7 a Medveďovej ulici v Bratislave. Cena za kompletné vykonanie diela bola dohodnutá na 10 000,- eur. Žalobca žalovanému dňa 30.05.2017 uhradil zálohovú platbu vo výške 5 000,- eur a dňa 26.06.2017 doplatok vo výške 585,- eur. Podstatnú časť materiálu na vykonanie diela uhradil žalobca. Vzhľadom na neodborné vykonávanie rekonštrukcie prvého bytu na Medveďovej ulici žalovaným, opakovaný výskyt viacerých vád na diele a ďalšie náklady s tým súvisiace, ktoré žalobcovi počas rekonštrukcie vznikli, žalobca fakticky odstúpil od zmluvy už v priebehu mesiaca jún 2017. Následne žalovaný zaslal žalobcovi odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.07.2017 s odôvodnením, že nemal prístup k druhému bytu na Poloreckého ulici a žalobca požadoval dodatočné práce, ktoré neboli uhradené. Dňa 07.07.2017 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 172017 s dátumom splatnosti k 01.07.2017 na čiastku 5 585,- eur, čo zodpovedá zaplateným zálohovým platbám. Žalobca namietal dôvod vystavenia tejto faktúry a zadržiavanie zálohových platieb. Napriek opakovaným výzvam žalovaný poskytnuté zálohové platby nevrátil. Dielo nebolo nikdy odovzdané (ani čiastočne) a žalovaný ako zhotoviteľ na odovzdanie a prevzatie diela žalobcu nevyzval. Keďže dielo bolo žalovaným vykonané iba čiastočne, aj to s podstatnými vadami, pre ktoré musel žalobca neskôr zabezpečiť opätovné vykonanie diela inou osobou, nárok na zaplatenie ceny za dielo nevznikol a preddavkové platby sú bezdôvodným obohatením žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 29.05.2017 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zavial vykonať stavebné práce na Ulici Poloreckého 7 a Medveďovej 21 v zmluve vymedzenom rozsahu.
Celková cena diela bola dohodnutá na 10 000,- eur. Termín dodania bol do 30 dní od nástupu na realizáciu diela s dohodnutým termínom začatia prác 05.06.2017. Bola dohodnutá zálohová platba 5 000,- eur pri podpise zmluvy, zálohová platba 4 000,- eur počas prác a doplatok 1 000,- eur pri odovzdaní diela. V zmluve sa uvádza, že platby budú podmienené odkontrolovaním vykonaných prác objednávateľom a zhotoviteľom v priebehu realizácie. Po ukončení bude vystavená faktúra za práce a materiál v dohodnutom rozsahu. Výpisom obratu z účtu bolo preukázané, že žalobca zaslal dňa 30.05.2017 sumu 5 000,- eur na účet uvedený v zmluve o dielo. Výpisom obratu z účtu bolo preukázané, že žalobca zaslal dňa 23.06.2017 sumu 585,- eur na účet uvedený v zmluve o dielo. Faktúrou č. 172017 vystavenou dňa 07.07.2017, s termínom splatnosti 01.07.2017, žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 5 585,- eur za rekonštrukciu bytu na G. F. XX a obstarávacie práce podľa dohodnutého rozsahu prác, materiálu, dopravy a podľa zmluvy o dielo z 29.05.2017. Z pokladničných blokov predložených žalobcom je zrejmý nákup rôzneho stavebného materiálu (obklad, dlažba, laminátová podlaha, špárovacia hmota a pod.) v období počas rekonštrukcie bytu žalovaným a aj po ukončení jeho činnosti. Z uznesenia OR PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície z 26.07.2017 vyplýva, že žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že 29.05.2017 podpísal so žalobcom zmluvu o dielo, na základe ktorej prijal od žalobcu sumu 5 585,- eur, pričom dohodnuté plnenie poskytol iba čiastočne, následne dňa 07.07.2017 žalovaný odstúpil od zmluvy a zaslal vyúčtovaciu faktúru na sumu 5 585,- eur, týmto podvodným konaním mal žalobcu uviesť do omylu a spôsobiť škodu v celkovej výške 3 000,- eur. Vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z vyjadrenia Inšpektorátu SOI so sídlom v Trenčíne z 03.08.2017 vyplýva, že 24.07.2017 sa na nich obrátil syn žalobcu s podnetom na vykonanie kontroly subjektu - žalovaného z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác (rekonštrukcie bytu) a nedokončenia niektorých prác podľa uzavretej zmluvy o dielo. Z vyjadrenia je zrejmý názor riaditeľa inšpektorátu, že dielo nebolo dokončené, preto bolo doporučené obrátiť sa písomne na zhotoviteľa s výzvou na plnenie uzatvorenej zmluvy o dielo, prípadne s výzvou na odstránenie vád. V prípade, že zhotoviteľ bude nečinný, je možné poveriť vykonaním stavebných prác iný subjekt a následne vyzvať pôvodného zhotoviteľa k uhradeniu vyčíslených nákladov. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 631, § 633 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 458, § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce predovšetkým zmluvu o dielo, ako aj ustanovenia upravujúce spotrebiteľský vzťah. Žalobca vystupoval v uzavretej zmluve o dielo ako spotrebiteľ a žalovaný ako podnikateľ v pozícii dodávateľa. Predmetom konania je vrátenie zálohy poskytnutej na vykonanie diela, k dokončeniu ktorého nedošlo. V konaní bolo nesporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Nesporným bol predmet i cena diela, kedy žalobca najskôr (na pojednávaní dňa 06.05.2019) tvrdil, že suma 10 000,- eur bola dohodnutá iba za rekonštrukciu bytu na Medveďovej ulici, avšak v priebehu konania potvrdil tvrdenia žalovaného (rovnako ako svedok D. B.), že suma 10 000,- eur bola dohodnutá za rekonštrukciu oboch bytov. Nesporným bol aj rozsah prác, ktoré mal žalovaný pre žalobcu na základe zmluvy o dielo vykonať, ako aj skutočnosť, že dielo nebolo dokončené z dôvodu odstúpenia od uzavretej zmluvy o dielo žalovaným. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovanému zálohové platby v celkovej sume 5 585,- eur. Sporným bol rozsah a hodnota materiálu, ktorý žalovaný obstaral pre žalobcu na rekonštrukciu bytov, hodnota žalovaným uskutočnených prác, ako aj ich kvalita a suma, ktorú má žalovaný žalobcovi vrátiť z dôvodu nedokončenia diela. Žalovaný na základe zmluvy o dielo začal vykonávať rekonštrukčné práce v byte na Ulici Medveďovej v Bratislave. Žalobca mal výhrady k jednotlivým častiam diela - napr. zle položená plávajúca podlaha, nesprávne usadený obklad v kúpeľni, a preto prostredníctvom svojho syna telefonicky vyzval žalovaného na opravu. K oprave uskutočnených prác nedošlo. Žalovaný sa na stretnutie, na ktorom malo dôjsť k prednesu výhrad voči jeho práci, nedostavil. Dielo žalobcovi žiadnym spôsobom neodovzdal (ani čiastočne), kľúče od bytu vhodil do schránky. Následne zaslal žalobcovi listinu odstúpenie od zmluvy a faktúru za vykonané práce a dodaný materiál v sume 5 585,- eur. Vo faktúre nie sú rozpísané žiadne položky tvoriace celkovú sumu. Ani v priebehu konania žalovaný nepreukázal, dokonca ani netvrdil, akú sumu z poskytnutého preddavku vynaložil na nákup jednotlivého materiálu, koľko zaplatil za odvoz stavebného odpadu, akú časť preddavku si ponechal titulom ním vykonaných prác. Žalovaný tvrdil, že celková cena za ním čiastočne vykonané dielo predstavuje sumu 5 585,- eur. Je pritom veľmi nepravdepodobné, že by výdavky na zakúpený materiál a hodnota žalovaným uskutočnených prác presne na eurocent zodpovedali sume vopred poskytnutej zálohy. Žalobca túto sumu rozporoval. Pokiaľ teda žalovaný v rámci obrany tvrdil, že rekonštrukciu bytu do doby odstúpenia od zmluvy riadne vykonával, zakúpil potrebný materiál, a preto mu vyplatená suma
patrí, k tomu súd uvádza, že žalovaný v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenie o tom, že jeho povinnosť riadne vykonať dielo bola aspoň čiastočne splnená, a že by aspoň sčasti riadne vykonané dielo bolo aj fakticky odovzdané, resp. ponúkané na odovzdanie žalobcovi. Odovzdanie diela zhotoviteľom a jeho prevzatie objednávateľom je pritom imanentnou súčasťou plnenia zhotoviteľa. Z predložených fotografií nie je možné konštatovať bezvadnosť čiastočne vykonaného diela, ktorá bola žalobcom namietaná, hodnotu prác vykonaných žalovaným, ani hodnotu materiálu, ktorý žalovaný na rekonštrukciu bytov zakúpil. Žalovaný od začiatku konania poukazoval na nevyhnutnosť znaleckého dokazovania, ktorým sa preukáže, že vykonal práce a dodal materiál v ním vyfakturovanej sume 5 585,- eur. Počas pojednávaní súd poskytol stranám sporu priestor na uvádzanie skutočností, ktoré by prípadne umožnili znalcovi zodpovedať relevantné otázky (keďže znalec by zrejme musel pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať z tvrdení strán, listinných dôkazov a fotodokumentácie, keďže medzičasom boli oba byty zrekonštruované inou osobou). V priebehu konania (po zistení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania) žalovaný od návrhu na ustanovenie znalca upustil, súkromný znalecký posudok, ani žiadny iný dôkaz o hodnote, kvalite a rozsahu ním vykonaných prác, hodnote ním zakúpeného materiálu (napr. pokladničné bloky) súdu nepredložil. Naproti tomu žalobca preukazoval pokladničnými blokmi, že materiál na rekonštrukciu bytu zakupoval aj on. Dôkazná povinnosť sporových strán v konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Ak sporová strana svoje tvrdenie nepodloží relevantným dôkazom, jej tvrdenie zostane neobjasnené. Neobjasnené tvrdenia sa považujú za nedokázané, dôsledkom čoho je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný tvrdil, že hodnota ním vykonaných prác a ním zakúpeného materiálu zodpovedá sume 5 585,- eur, a preto na ňu žalobca nemá nárok. Na podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhoval vykonanie nejakého relevantného dôkazu. Žalovaný opakovane poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že dielo malo vady, že musel kupovať nový materiál, koľko stálo dokončenie rekonštrukcie bytov. Bolo pritom na žalovanom, aby tvrdil a preukázal, čo a v akom rozsahu a hodnote žalobcovi dodal. Od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný určitý materiál v určitej sume dodal a vykonal práce v určitej hodnote a kvalite. Je na žalovanom, aby preukázal čo tvrdil. Ani preukázanie toho, koľko peňažných prostriedkov bolo potrebných na dokúpenie materiálu na dokončenie, prípadne opravu rekonštrukcie bytov a jej vykonanie by pritom nebolo dôkazom, že hodnota prác vykonaných žalovaným a hodnota ním zakúpeného materiálu zodpovedá sume 5 585,- eur. Bolo povinnosťou zhotoviteľa (žalovaného) dielo objednávateľovi (žalobcovi) riadne odovzdať, a to aj v prípade, že od zmluvy odstúpil po uskutočnení čiastočnej rekonštrukcie. Žalovaný namietal, že žalobca si u žalovaného neuplatnil žiadne vady, že nežiadal bezplatné odstránenie vád. K týmto námietkam súd uvádza, že ak žalovaný rekonštrukciu bytu nezrealizoval, dielo riadne nedokončil a nedošlo ani k čiastočnému odovzdaniu diela žalobcovi, nemohla začať plynúť ani lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady, v ktorej si podľa tvrdenia žalovaného mal žalobca uplatniť vady diela. Napriek tomu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca (prostredníctvom svojho syna) žalovaného upozorňoval na vady diela v telefonickom rozhovore, v ktorom si mali dohodnúť termín stretnutia za účelom popisu vád. Na stretnutie sa žalovaný nedostavil. Žalovaný nezrealizoval rekonštrukciu bytov pre žalobcu tak, ako sa k tomu zaviazal v zmluve o dielo dňa 29.05.2017, a preto je povinný vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky určené na uskutočnenie tejto rekonštrukcie, ktoré od žalobcu prevzal. Po vykonanom dokazovaní, opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, aká suma zodpovedá dodaným prácam a materiálu, a preto je povinný vydať žalobcovi celú na zhotovenie diela žalobcom poskytnutú sumu 5 585,- eur. Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, keď prezval zálohu na vykonanie diela, dielo v dohodnutom rozsahu nevykonal a nepreukázal vynaloženie ani časti uvedenej sumy na vykonanie diela. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu minimálne od 11.07.2017 ako to požadoval žalobca, pretože žalovaný sám
odstúpil od zmluvy už podaním zo 07.07.2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivý, pretože práce, materiál a dopravu žalobcovi za uhradené peniaze dodal. Žiadal nové pojednávanie, pretože sa mu nepáči zmena sudcu v priebehu konania, pričom prvá sudkyňa mala iný názor, vyžadovala ďalšie dokazovanie a nová sudkyňa súdny spor objektívne neposúdila. Na poslednom pojednávaní bol ako verejnosť prítomný syn žalobcu a žalobca a jeho právny zástupca sa s ním radili a sudkyňa ho upozornila až na námietku žalovaného. Na základe uvedeného súdny spor neprebiehal ako mal a boli porušené práva žalovaného. Po poslednom pojednávaní žalovaný opustil pojednávaciu miestnosť a žalobca s jeho advokátom tam zostali asi ešte 10 – 15 minút, pričom žalovaný nevie, o čom sa so sudkyňou bavili, no mohlo to ovplyvniť jej rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní žiadal vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý by preukázal, že žalobcovi riadne za preukázané peniaze dodal prácu, materiál a dopravu. Žalovaný sa na prvom pojednávaní vyjadril, že má záujem o znalecký posudok a na poslednom pojednávaní sa vyjadril, že v prípade rozhodnutia proti jeho strane bude trvať na znaleckom posudku, ktorý bude požadovať, a ktorý by preukázal, že má pravdu. Žalobca tvrdil, že si práce spravili sami, jeho právny zástupca, že to spravila firma a svojpomocne, čo sú sporné vyjadrenia, a preto žalovaný požadoval faktúry opráv, ktoré realizovala firma, čo si myslí, že nemajú, čo by preukázalo, že žalobca klame a žalovaný má pravdu. Žalovaný práce, materiál a dopravu riadne dodal, čo žalobca uznal, no žalovaný má vrátiť celú sumu, čo považuje za obohatenie zo strany žalobcu. Svedok žalobcu F. A. na pojednávaní tvrdil, že je znalec z odboru stavebníctva, no nepreukázal to a žalovaný považuje jeho výpoveď za bezpredmetnú a nedôveryhodnú. Žalobcove tvrdenia o zle vyhotovených prácach sú nepravdivé, čo by potvrdil aj znalecký posudok. Práce, ako príprava podkladov, búracie práce a podobne sa nedali opravovať a boli vyhotovené a žalobca nemôže za ne a za materiál žiadať peniaze späť. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný nevykonával žiadne práce na balkóne, že žalobca neobdržal faktúry za materiál, a že žalovaný na svoje náklady odvážal stavebný odpad. Cena diela zahŕňala aj odvoz odpadu. Žalobcove tvrdenia o vadách sú nepravdivé, pretože nemá stavebnú znalosť v odbore a doklady a bločky na nákup materiálu, ktoré predložil, sú nečitateľné a žalovaný ich nepovažuje za dôkaz.
3. Žalobca sa podanému k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaný nevykonal a neodovzdal dielo v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom, a preto mu je povinný vrátiť žalovanú sumu, ktorú prijal ako zálohu na vykonanie diela, a ktorá je jeho bezdôvodným obohatením, keďže žalovaný rozsah vykonaných prác a dodaného materiálu v žalovanej sume nepreukázal.
6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola sústredená najmä na tvrdenia ohľadne obsadenia súdu, tvrdenia o vadách konania počas pojednávania a bezprostredne po ňom, keď sa žalobca mal radiť so synom, ktorý sa pojednávania zúčastnil ako verejnosť, a keď po pojednávaní zostal dlhšie v pojednávacej miestnosti ako žalovaný, ďalej na tvrdenia, že mali by byť vykonané ďalšie dôkazy, najmä znalecké dokazovanie, a napokon na tvrdenia, že prácu, materiál a dopravu žalobcovi za uhradené peniaze dodal.
7. Žalovaný v podanom odvolaní odvolacie dôvody ich zákonným označením neoznačil a nepomenoval, avšak odvolací súd, posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu (v súlade s § 124 ods. 1 CSP), z podaného odvolania vyvodil, že žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) CSP), t. j. že rozhodoval nesprávne obsadený súd (namietaná zmena
zákonného sudcu počas konania), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (radenie sa žalobcu s verejnosťou na pojednávaní, zotrvanie žalobcu v pojednávacej miestnosti dlhšie po pojednávaní), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (žalovaným navrhované dôkazy), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (tvrdenie žalovaného, že vykonal práce, dodal materiál a dopravu v sume ním účtovanej), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ďalšie dôkazy navrhované žalovaným – najmä znalecký posudok).
8. V odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, spočívajúceho v tom, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, je vyjadrené právo strany sporu, aby jeho vec prejednal a rozhodol nezávislý a nestranný súd. Nestranným nie je súd v prípadoch, kedy sú naplnené dôvody vylúčenia sudcu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 CSP. Týmito dôvodmi je taký pomer sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, kedy možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Naopak, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Požiadavka správneho obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t. j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
10. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. V tomto prípade ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné.
14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 5 585,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že túto sumu uhradil žalovanému na cenu diela, avšak žalovaný dielo riadne nedokončil, neodovzdal, a preto je povinný ju žalobcovi vrátiť. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď tvrdenia žalovaného o tom, že v uvedenej cene žalobcovi dodal materiál a práce, preukázané neboli.
15. Žalovaný v prvom rade namietal, že v priebehu konania došlo k zmene zákonnej sudkyne. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že skutočne v priebehu konania došlo k zmene zákonnej sudkyne, avšak táto zmena nebola svojvoľná a nezákonná. Zmenu zákonného sudcu umožňuje ustanovenie § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmena zákonnej sudkyne bola v prejednávanej veci uskutočnená v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, keď bola náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov pridelená inej zákonnej sudkyni v súlade s Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Prievidza na rok 2022. Námietka žalovaného, že sa mu takáto zmena nepáči, nie je spôsobilou odvolacou námietkou. Rovnako ňou nemôže byť bez ďalšieho ani výhrada voči odlišným postupom a právnym názorom rôznych sudcov, pokiaľ tým nie je naplnený žiaden iný odvolací dôvod, čo v danom prípade nie je.
16. Pokiaľ žalovaný namietal, že na pojednávaní bol ako verejnosť prítomný syn žalobcu a žalobca a jeho právny zástupca sa s ním radili a sudkyňa ho upozornila až na námietku žalovaného, resp. po poslednom pojednávaní žalovaný opustil pojednávaciu miestnosť a žalobca s jeho advokátom tam zostali asi ešte 10 – 15 minút, pričom žalovaný nevie, o čom sa so sudkyňou bavili, no mohlo to ovplyvniť jej rozhodnutie, nie sú ani tieto odvolacie námietky dôvodné. Žalovaný týmto v podstate namieta iné vady konania, avšak tieto by boli spôsobilými odvolacími dôvodmi iba v prípade, že by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo spisu a ani z odvolania žalovaného však nevyplýva, že by uvedené okolnosti mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Samotný žalovaný v tejto súvislosti uviedol iba svoje domnienky a na týchto nemožno založiť spôsobilý odvolací dôvod a následne aj rozhodnutie odvolacieho súdu v prospech odvolateľa, ktorý takúto špekulatívnu námietku uplatnil. Pokiaľ žalovaný namietal, že po skončení pojednávania zostali žalobca a jeho právny zástupca v pojednávacej miestnosti dlhšie ako on, tak k tomuto odvolací súd naviac dodáva, že nič nebránilo žalovanému, aby v záujme vlastnej istoty počkal, kým bude pripravená opustiť pojednávaciu miestnosť aj druhá strana a opustil ju spolu s ňou. Je pochopiteľné, že nie každá strana sporu je schopná ihneď po skončení pojednávania opustiť pojednávaciu miestnosť (napr. pre potrebu zbalenia si listín, ktoré na pojednávaní používala) a potrebuje na to dlhší čas ako druhá strana, avšak táto okolnosť nemôže sama o sebe zakladať nepodloženú špekuláciu o tom, že mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu súdu, resp. založiť spôsobilý odvolací dôvod.
17. Žalovaný v odvolaní žiadal vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý by preukázal, že žalobcovi riadne za preukázané peniaze dodal prácu, materiál a dopravu. Žalovaný sa na prvom pojednávaní vyjadril, že má záujem o znalecký posudok a na poslednom pojednávaní sa vyjadril, že v prípade rozhodnutia proti jeho strane bude trvať na znaleckom posudku, ktorý bude požadovať, a ktorý by preukázal, že má pravdu.
18. Strana sporu je zaťažená povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom spočívajúcom v povinnosti svoje tvrdenia preukázať. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (pokiaľ zákon pripúšťa taký dôkaz vykonať v zmysle § 185 CSP), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
19. Žalovaný tvrdil, že v súvislosti s rekonštrukciou bytu vykonal pre žalobcu práce, dodal mu materiál a dopravu v rozsahu, ktorý zodpovedá žalovanej sume, ktorú žalobca žalovanému hradil ako zálohu na cenu diela. Žalovaného tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že ním vykonané práce, dodaný materiál a uskutočnená doprava skutočne zodpovedajú žalobcom zaplatenej zálohe, pretože žalovaný dielo nedokončil a na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela mu nárok nevznikol. Žalovaný na
preukázanie svojho tvrdenia navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, avšak v priebehu konania od tohto dôkazného návrhu upustil. Pokiaľ strana sporu na preukázanie svojho tvrdenia navrhne vykonanie dôkazu a skôr, než bol tento dôkaz vykonaný, od tohto dôkazného návrhu ustúpi alebo ho vezme späť, nemôže súd v civilnom sporovom konaní takýto dôkaz vykonať.
20. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou a Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci sporového konania sa odlišuje priebeh dokazovania v sporoch s ochranou slabšej strany, pri ktorých je dokazovanie upravené menej prísne ako v klasickom sporovom konaní. Uvedené vyčlenenie sporov s ochranou slabšej strany a nastavenie odlišných pravidiel pri priebehu konania je dané charakterom konania, ako aj štandardmi danými európskym právom. Kým pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy (výnimky sú v § 185 ods. 2 a 3 CSP), pri sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strana nenavrhla, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Prejednávaná vec spadá pod spory s ochranou slabšej strany, keďže ide o spotrebiteľský spor, t. j. spor medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle § 295 CSP súd môže v spotrebiteľskom spore vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. V danom prípade bol však spotrebiteľom žalobca, ktorý ako fyzická osoba uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti zmluvu o dielo. Súd tak v zmysle zákona mohol bez návrhu vykonať iba dôkazy, ktoré nenavrhol žalobca. Pokiaľ však mal žalovaný preukázať svoje tvrdenia, bol povinný pre ne navrhnúť dôkaz sám. Pokiaľ takýto dôkaz navrhol (znalecké dokazovanie), avšak následne od tohto dôkazného návrhu upustil, nemohol súd prvej inštancie tento dôkaz vykonať z dôvodu absencie riadneho návrhu na vykonanie dokazovania. Riadnym návrhom na vykonanie dôkazu nie je ani podmieňovane dôkazného návrhu tým, ako súd prvej inštancie rozhodne s tým, že strana sporu bude potom žiadať vykonanie dôkazu v odvolacom konaní. Takto navrhnutý dôkaz nemožno vykonať ani pred súdom prvej inštancie a už vôbec nie v konaní pred odvolacím súdom, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 366 CSP.
21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (pozn. takým prostriedkom je aj návrh na vykonanie dokazovania), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovanie podaný s tým, že bude trvať na znaleckom posudku v prípade, že súd prvej inštancie rozhodne v jeho neprospech, nie je riadnym dôkazným návrhom a pre jeho vykonanie v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky. Tento dôkazný návrh sa netýka procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a tiež ním nemôže byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto dôkazným návrhom žalovaný mohol preukázať rozsah prác, materiálu a dopravy, ktoré v rámci rekonštrukcie bytu žalobcovi dodal, t. j. svoje skutkové tvrdenia, nie však procesné vady konania, nedostatok podmienok konania a ani vylúčenie sudcu alebo nesprávne obsadenie súdu. Rovnako tak nejde o dôkazný návrh, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný tento dôkaz navrhol, vedel, že ním môže preukázať svoje tvrdenia, no z dôvodu, že od neho upustil a urobil ho podmieneným v nadväznosti na výsledok konania pred súdom prvej inštancie, nejde o prípad, že by tento dôkaz nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Žalovaný iným dôkazom nepreukázal rozsah prác, materiálu a dopravy, ktoré vykonal a dodal pre žalobcu v rámci rekonštrukcie bytu a neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že tento rozsah zodpovedá žalovanej sume, čo nevyhnutne musí viesť k jeho neúspechu v spore. Je nepochybné, že žalovaný nejaké práce na rekonštrukcii bytu vykonal, dodal nejaký materiál a v súvislosti s tým uskutočnil aj dopravu materiálu, resp. odvoz stavebného odpadu. Pokiaľ však žalovaný nepreukázal ich rozsah, nebolo možné rozhodnúť inak, než žalobe vyhovieť. Za tento výsledok sporu je pritom zodpovedný výlučne žalovaný, ktorý riadne a včas nevyužil prostriedky procesnej obrany v zmysle Civilného sporového poriadku.
23. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu ohľadne toho, aké práce vykonal sám a aké prostredníctvom firmy (vrátane opráv prác žalovaného) po tom, čo žalovaný ukončil rekonštrukčné práce, pokiaľ požadoval faktúry opráv, ktoré realizovala iná firma na byte žalobcu, pokiaľ namietal svedeckú výpoveď F. A. a žalobcove tvrdenia o zle vyhotovených prácach a o vadách, sú všetky tieto námietky a dôkazné návrhy irelevantné. Žalovaný dielo nedokončil a neodovzdal v súlade s uzatvorenou zmluvou. Na cenu diela prijal zálohu. Keďže dielo nedokončil, patrila by mu len cena za vykonané práce a dodaný materiál. Túto však nepreukázal, a preto je povinný vrátiť žalobcovi celú zálohu. Cena a rozsah prác iného subjektu na byte žalobcu nemôžu preukázať oprávnenosť nároku žalovaného na ním fakturovanú sumu za práce a dodávky materiálu na rekonštrukciu bytu. Pokiaľ žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že ním fakturovaná suma zodpovedá prácam a materiálu, ktoré vykonal, je bezpredmetné zaoberať sa tým, či dielo malo vady, resp. čo k rekonštrukcii uviedol uvedený svedok, pretože jeho svedeckou výpoveďou neboli preukazované tvrdenia žalovaného. Aj keď sa to môže žalovanému javiť akokoľvek nespravodlivé, pretože nepochybne nejaké práce na rekonštrukcii bytu vykonal, pokiaľ ich rozsah nepreukázal, nemôže si robiť nárok na ich zaplatenie a je povinný vrátiť žalobcovi celú prijatú zálohu. Za výsledok sporu zodpovedá žalovaný, pretože neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení.
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku náhrade trov konania, keď súd plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).