Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-10-2012.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobkyne: R. B., bytom P. XXXX/XX, Q. nad Q., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS- OP-2011/026988/TGZ zo dňa 1. decembra 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 25. januára 2012, žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OP-2011/026988/TGZ zo dňa 1. decembra 2011 ako aj rozhodnutie Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 7/7, Bánovce nad Bebravou (ďalej len správny orgán 1. stupňa) č. ObU-BN-OVVS-PR/2011/00215 zo dňa 7. septembra 2011, z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. 3S/1/2012-8 zo dňa 26. januára 2012 postúpil vec, z dôvodu vecnej príslušnosti, Krajskému súdu v Trenčíne. Predmetná žaloba žalobkyne bola tunajšiemu krajskému súdu doručená dňa 17. februára 2012.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: ObU-BN-OVVS-PR/2011/00215 zo dňa 7. septembra 2011 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že obvinená (v tomto konaní žalobkyňa) v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a na podporu svojich tvrdení nepredložila prvostupňovému ani odvolaciemu správnemu orgánu žiadne nové dôkazy. Žalovaný sa preto stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, že dňa 1. marca 2011 o 11.50 hod., v Q. nad Q., pred vchodom do predajne Orange na ulici S. zobrala na zemi položený balíček s dvomi kusmi mobilných telefónov, ktoré mali byť kuriérskou službou doručené predajni T-Mobile na ul. A. B. a pracovník kuriérskej služby si ich tam na chvíľu odložil. Taktiež určenie druhu a výšky sankcie prvostupňovým správnym orgánom považoval žalovaný za dôvodné a dostatočné.
Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, a preto žiadala súd o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a tým dokázanie
jej neviny. Uviedla, že priestupok zo spáchanie ktorého bola uznaná vinnou, nespáchala. Poukázala na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že sa v predmetnej predajni Orange zdržala asi päť minút, pričom z videozáznamu je jasné, že sa tam zdržala cca 30 sekúnd a len si zo stojana oproti dverám zobrala reklamný leták. Namietala, že z videozáznamu nie je vidieť ani balík s mobilmi, ktorý mala odcudziť, ani to kto ho vzal. Napokon uviedla, že ani dvaja svedkovia (p. A. D. a p. L. T.), ktorí ju čakali vedľa predajne Orange, pri predajni tabaku L., žiadny balík pred predajňou Orange nevideli.
Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a mal za to, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 20) uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal kompletný spisový materiál a dospel k záveru, že z výpovedí p. V. S. (zamestnankyňa predajne Orange) a p. J. B. (zamestnankyňa predajne oproti predajni Orange), resp. z ich zhodného opisu okolností prípadu vyplývalo, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. K námietke žalobkyne k dobe, počas ktorej zotrvala v predajni Orange, žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoje výpovede počas objasňovania priestupku opakovane menila (najskôr uvádza, že v predajni Orange vôbec nebola; potom uviedla, že tam bola začiatkom marca okolo obeda), čo vyznievalo ako jej účelová obrana v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Avšak žalovaný poukázal na skutočnosť, že p. V. S. (zamestnankyňa predajne Orange) uviedla, že dňa 01. marca 2011 okolo 11.45 hod. vošla žalobkyňa do predajne a prezerala si výklady s vystavenými mobilnými telefónmi. Zároveň uviedla, že žalobkyňu aj osobne pozná, pretože bývajú v tom istom paneláku a presne popísala, čo mala v ten deň žalobkyňa oblečené. Navyše v uvedenej dobe iní zákazníci v predajni Orange neboli, takže si žalobkyňu dobre všimla. Žalovaný v tejto súvislosti uzatvoril, že pre dokázanie viny žalobkyne nebolo podstatné, ako dlho sa v predajni Orange zdržala, ale to, že tam v uvedený deň a čas bola a keď vošiel do predajne kuriér z predajne vyšla, čo jej bolo dostatočne preukázané výpoveďou svedkyne aj záznamom z kamerového systému. K ďalšej námietke žalobkyne, že z videozáznamu nie je vidieť ani balík s mobilmi ani to kto ho vzal, žalovaný uviedol, že z priložených fotografií a záznamu z videokamery je zrejmé, že tam zobrazená osoba zodpovedá popisu svedkýň, pričom jedna svedkyňa, keďže žalobkyňu osobne pozná, ju aj identifikovala. Navyše svedkyňa p. J. B. videla ako neznáma osoba v inkriminovanom čase vošla do predajne, z ktorej o chvíľu vyšla a zobrala si balík spred predajne Orange, ktorý tam pracovník kuriérskej sluby položil na zem. Svedkyňa, p. B. podozrivú osobu síce nepoznala, ale vedela ju opísať a na základe videozáznamu bezpečnostnej kamery predajne Orange bez váhania určila, že na záberoch je osoba, ktorá balík položený pred predajňou Orange odcudzila. Napokon žalovaný v tejto súvislosti uzavrel, že v spisovom materiáli nikde nie je uvedené, že odcudzenie balíka s mobilmi je zachytené na videozázname z kamery. K tvrdeniu žalobkyne, že svedkovia p. L. T. a p. A. D. sú zastihnuteľní na adresách, ktoré žalobkyňa uviedla, žalovaný dodal, že zásielka adresovaná p. C. T. sa správnemu orgánu vrátila s poznámkou adresát neznámy a žiadosť o vypočutie p. A. D. sa nevybavila, nakoľko bolo zistené, že táto osoba nie je vôbec evidovaná ako obyvateľ mesta Partizánske.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O žalobe rozhodol bez pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď uznali žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za spáchaný priestupok jej uložili, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 30 eur a náhradu trov štátu vo výške 16 eur, v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa sa dňa 1. marca 2011 o 11.50 hod. nachádzala v predajni Orange, na ulici S. v Q. nad Q.. Sporná medzi účastníkmi bola dĺžka jej zotrvania v uvedenej predajni a najmä skutočnosť, či pri svojom odchode z predajne Orange odcudzila balíček s dvomi kusmi mobilných telefónov, ktoré si tam odložil pracovník kuriérskej služby, čím by spáchala priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Po preštudovaní súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, žaloby žalobkyne ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe dospel tunajší krajský súd k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli na základe skutočností, ktoré boli dostatočne zistené v rámci prejednávania predmetnej priestupkovej veci a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. Námietky žalobkyne týkajúce sa doby jej zotrvania v predajni Orange a skutočnosti, že zo záberov bezpečnostnej kamery nie je jednoznačne zrejmé, že sporný balíček odcudzila ona, neboli relevantné pre dokázanie jej neviny, keďže z ďalších dôkazov (výpovede svedkýň p. V. S. a p. J. B.; zdokumentované zábery bezpečnostnej kamery) bolo dostatočne preukázané, že priestupok proti majetku, z ktorého bola obvinená, preukázateľne spáchala. Krajský súd sa taktiež stotožnil s druhom a výškou sankcie, ktorá bola žalobkyni za spáchaný priestupok uložená (pokuta 30 eur), pričom dodáva, že druh a výšku sankcie žalobkyňa v žalobe ani nenamietala. Krajský súd mal za to, že predmetná pokuta bola uložená v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., je dôvodná a dostatočná. Napokon žalobkyňa tiež nenamietala ani uloženie povinnosti uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur, avšak aj toto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje krajský súd za správne, v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb..
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že žalobkyňou uvádzané dôvody žaloby, a to doba jej zotrvania v predajni Orange, skutočnosť, že bezpečnostná kamera ju jednoznačne nezachytila pri odcudzení balíčka s mobilmi, ani nemožnosť vypočutia ňou navrhovaných svedkov, p. D. a p. T., neboli dôvodné a spôsobilé preukázať jej nevinu. Svedkovia, ktorých navrhla žalobkyňa vypočuť, neboli prítomní pri pobyte žalobkyne v predajni Orange, ani pri jej odchode z
predajne. Pred predajňou sa nezdržovali a žalobkyňa sa mala s nimi stretnúť až následne. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že ju čakali pred predajňou Orange je v rozpore s jej výpoveďou pri prejednaní priestupku, kedy uviedla, že títo svedkvia boli v inej predajni kupovať cigarety. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a správne aj rozhodli o uznaní žalobkyne za vinnú zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. a povinnosť uhradiť trovy konania štátu vo výške 16 eur, v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.