Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-22-2012.pdf
PDF · 65.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/22/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: K. O., bytom T. XX, U. O., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti povinnému: DANEVA, spol. s r.o. Plaveč, Plaveč 311, IČO: 31689591, o vymoženie sumy 1.438,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 18.11.2011 pod č.k. 4Er/608/99 - 12, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že n e p r i z n á- v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením pod č.k. 4Er/608/99 - 12 exekúciu zastavil. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd priznáva náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Y. Y. a ukladá oprávnenému, aby trovy exekúcie 40,09 Eur uhradil v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený viedol exekúciu proti povinnému na vymoženie peňažnej sumy 43.328,- Sk. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 12.8.1999. Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že povinný bol dňa 14.10.2004 z úradnej moci vymazaný z obchodného registra. Okresný súd s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastavil, ako to vyplýva z osobitného alebo tohto zákona. Súd musel prihliadať na to, či povinný je spôsobilým účastníkom exekučného konania. Ak bol povinný vymazaný z obchodného registra, potom sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť s odkazom na § 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p..
O trovách súdneho exekútora súd rozhodoval podľa § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde súd môže uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Súdny exekútor z vykonanej exekúcie má právo na náhradu trov 43,09 Eur.
Proti uzneseniu v časti povinnosti nahradiť trovy súdnemu exekútorovi dal odvolanie oprávnený. Uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie je nespravodlivé vo vzťahu k oprávnenému, ak tento podal návrh na vykonanie exekúcie v roku 1999 na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 3. 5. 1999. Súdny exekútor bol poverený vedením exekúcie dňa 12. 8. 1999. Ak došlo k výmazu povinného z obchodného registra dňa 14.10.2004, súdny exekútor mal dostatok času na zrealizovanie exekúcie. Oprávnený tak prišiel o sumu 1.438,23 Eur s príslušenstvom, ale ešte má aj zaplatiť trovy súdneho exekútora. Povinnosť zaplatiť tieto trovy je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhuje uznesenie v napadnutej časti zmeniť a nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého uznesenia, a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Oprávnený viedol exekúciu proti povinnému
na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 3.5.1999 pod č.k. 5C/658/98
- 20, ktoré rozhodnutie je právoplatné dňom 26.6.1999. Súdny exekútor získal poverenie dňa 12.8.1999, pričom podľa výpisu z obchodného registra povinný bol vymazaný z obchodného registra z úradnej moci ku dňu 15.6.2004 bez právneho nástupcu. Ak povinný nie je spôsobilým účastníkom konania, podľa § 107 O.s.p. súd má konanie zastaviť. Výmazom z obchodného registra povinný zanikol a okresný súd mohol na základe § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Keď došlo k zastaveniu exekúcie, kde v tejto časti výroku uznesenie súdu prvého stupňa nie je napadnuté odvolaním, okresný súd mal rozhodovať o trovách exekúcie. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby uhradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Je možné predpokladať, že oprávnený nemohol čakať výmaz povinného z obchodného registra, keď podával návrh na základe právoplatného rozsudku v roku 1999 a povinný bol vymazaný až v roku 2004. Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu oprávneného, čo už konštatoval Ústavný súd SR vo veci IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008. Súdny exekútor musí znášať určité riziká, že mu trovy exekúcie nebudú nahradené. Toto riziko je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri vedení exekúcie. Preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie môže súd s poukazom na § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2003 rozhodnúť tak, že nezaviaže na trovy zostávajúceho oprávneného, ale vydá rozhodnutie, že oprávnený nie je povinný znášať trovy exekúcie, ak zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, ani nemohol predvídať dôvody zastavenia exekúcie. Oprávnený sa nemusí zaťažovať náhradou trov exekúcie na trovách súdneho exekútora. Je to v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Ústavného súdu SR. Preto krajský súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a nezaviazal oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora. Oprávnený nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať zánik povinného. Jeho exekúcia bola oprávnená na základe právoplatného rozsudku. K zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Súd môže, ale aj nemusí zaviazať oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvod zaviazať oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.