Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-54-2011.pdf
PDF · 127.79 KB
No categories available
9C/54/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa Armat Slovakiacenter, spol. s r. o., so sídlom na Štepnici 5, 960 01 Zvolen, IČO: 31609040, zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Tŕnie 134, kancelária: Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen proti odporcovi A.. B. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXX/X, XXX XX R. - K., občan SR, zastúpenému AK Uhaľ s. r. o., so sídlom Nám. SNP č. 6/11, 960 01 Zvolen, o náhradu škody vo výške 56.848,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 4.396,10 EUR na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária Uhaľ s. r. o. so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655 v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.848,61 EUR spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 06. 08. 2009 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že odporca bol konateľom obchodnej spoločnosti Armat Slovakiacenter, spol. s r. o., so sídlom Na Štepnici 5, Zvolen, IČO: 31609040, po prevode obchodného podielu od zasadnutia valného zhromaždenia konaného 28. 11. 1994. Prvým a aj súčasným konateľom spoločnosti je Juraj Barcík. Z rozhodnutia valného zhromaždenia sa vykonala zmena článku VIII. Spoločenskej zmluvy, kde namiesto druhého doterajšieho odvolaného konateľa Zoltána Alexiho bol ustanovený za druhého konateľa Ing. Zoltán Procházka. Oprávnenia konateľov konať za spoločnosť spoločne zostali v spoločenskej zmluve nezmenené. Podľa znenia spoločenskej zmluvy, ku ktorej Zoltán Procházka pristúpil i ako spoločník a zaviazal sa ju realizovať, konatelia spoločnosti konajú za spoločnosť spoločne a nie samostatne. Prejavom vôle spoločnosti je teda súhlasný prejav vôle obidvoch konateľov a len takýto súhlasný prejav vôle zaväzuje spoločnosť. Napriek viazanosti touto spoločenskou zmluvou a zákonnej dikcii uvedenej v ustanovení § 133 ods. 1 ObZ, že ak je v spoločnosti konateľov viac, koná každý z nich samostatne len ak spoločenská zmluva ustanovila, že v mene spoločnosti konajú obidvaja konatelia - Juraj Barcík a Ing. Zoltán Procházka spoločne. Konateľské oprávnenia boli teda podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedzené spoločenskou zmluvou. Rozbor vedomostnej stránky podrobne vykonal Okresný súd vo Zvolene v rozsudku 10C/18/2002-331 z 31. 01. 2007. Odporca uzavrel 22. 10. 1997 ako fyzická osoba so svojimi rodičmi H.. B. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke na sumu 525.000,- Sk (17.426,81 EUR), kde sa zaviazal ju vrátiť do 31. 12. 1999 s 3,5% úrokom a neskôr predĺžil trvanie vzťahu do 10. 06. 2011. Potom v snahe zbaviť sa dlhu a zaviazať na túto sumu spoločnosť, tieto peniaze podľa jeho vyjadrenia mal vložiť do spoločnosti navrhovateľa a k tomu vyhotovil na druhý
deň na radu zosnulého právnika JUDr. Nováka tzv. Zmluvnú dohodu datovanú na deň 23. 10. 1997 uvedenú v spise Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002, ktorú predložil osobne Krajskému súdu v Banskej Bystrici v roku 2004, ktorá nebola súčasťou a nie je súčasťou účtovníctva a dokumentácie spoločnosti navrhovateľa. Bez zákonného oprávnenia, alebo zmluvnej právomoci zaviazal spoločnosť navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy v prospech jeho rodičov, čo je v súčasnosti predmetom exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-400 z 12. 05. 2008 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/208/208-450 z 11. 09. 2008. Prezentoval tým navonok právomoc, ktorú nemal. Nedostatok takejto zmluvne obmedzenej právomoci je voči tretím osobám navonok neúčinná a spoločnosť bola týmto prejavom vôle podľa súdneho rozhodnutia viazaná. Jeho prejav vôle bol v rozpore so spoločenskou zmluvou. Okrem toho v súvislosti so sporom spoločnosť navrhovateľa bola zaviazaná na náhradu trov konania a právneho zastúpenia uznesením Okresného súdu Zvolen na sumu 15.137,67 EUR v prospech advokáta Mgr. Maroša Uhaľa. V dôsledku konania odporcu a jeho právnych úkonov vznikla navrhovateľovi škoda 32.564,48 EUR + úroky z istiny do dňa zaplatenia celej sumy. Neoprávnené uzatvorenie zmluvy o prevzatí dlhu v rozpore so spoločenskou zmluvou vyvolalo súdny spor veriteľov so spoločnosťou, v dôsledku čoho vznikla spoločnosti navrhovateľa povinnosť zaplatiť veriteľom a ich právnym zástupcom sumu 32.564,48 EUR + úroky z istiny a z omeškania. Úrok 3,5% ročne zo sumy 525.000,- Sk (17.426,81 EUR) za obdobie od 01. 01. 2001 do 05. 11. 2001 predstavuje 15.513,86 Sk (514,97 EUR). Úrok z omeškania 17,6% ročne od 06. 11. 2011 do dňa podania návrhu 06. 08. 2009 predstavuje sumu 716.100,- Sk (23.770,17 EUR). V dôsledku konania odporcu a jeho právnych úkonov tým vznikla navrhovateľovi priama škoda 32.564,48 EUR + úroky podľa citovaných rozsudkov v sume 514,- EUR a v sume 23.770,17 EUR, ktoré sú vyčíslené ku dňu podania tohto návrhu, teda škoda celkom 56.848,61 EUR, ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi ku dňu podania návrhu voči odporcovi. Navrhovateľ si v návrhu uplatňuje aj príslušenstvo k tejto istine vo výške 17,6% ročne od podania návrhu do zaplatenia. Navrhovateľ tiež uplatňuje trovy konania vo výške súdneho poplatku pokiaľ nebude od neho oslobodený a ktorý predstavuje 3.410,92 EUR. Navrhovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v prípade vydania platobného rozkazu za dva úkony právnej služby vo výške 4.805,-03 EUR.
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX dňa 09. 02. 2011, voči ktorému odporca podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s nárokom uplatneným navrhovateľom, ktorý je uvedený a špecifikovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok navrhovateľa pokladá odporca za neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi. K skutkovému stavu uvedenému v návrhu na začatie konania doručeného Okresnému súdu Zvolen dňa 07. 08. 2009, ktorý bol opravený návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 14. 01. 2011 uvádza nasledovné: Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od svojho záväzku voči H.. B. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. 23. 12. 1938, obaja bytom Hviezdoslavova 591/16, 962 32 Sliač (ďalej aj „veritelia“), na úhradu ktorého bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-400 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k . 16Co/208/2008-450 a uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-487, ktorým priznal veriteľom nárok na úhradu trov konania. Keďže navrhovateľ svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, boli vo veci začaté exekučné konania EX 388/08 a EX 908/09 vedené súdnym exekútorom H.. U. N., so sídlom X.. R. X/XX, XXX XX B.. Právny nárok navrhovateľa na náhradu škody absolútne odporca popiera. Svojím konaním navrhovateľovi nespôsobil nijakú škodu. Jeho konanie bolo plne v súlade s Obchodným zákonníkom a aj Spoločenskou zmluvou spoločnosti Armatslovakiacenter, spol. s r. o. Dôkazné bremeno preukázať vznik škody a jej pôvodcu znáša navrhovateľ, odporca má ale za to, že tento si svoju zákonnú povinnosť nesplnil. V jeho návrhu nie je nijako hodnoverne preukázané, že za vznik škody je zodpovedný odporca svojím konaním. Tiež popiera odporca samotný nárok navrhovateľa, považuje za absolútne nezmyselné, aby si navrhovateľ nárokoval náhradu škody v navrhovanej výške a to z dôvodu, že mu nijaká škoda nevznikla a suma vyčíslená v návrhu je absolútne neopodstatnená. Je iracionálne, aby si navrhovateľ ako náhradu škody uplatňoval okrem istiny aj trovy konania, trovy právneho zastúpenia a dokonca aj úroky z omeškania. Tieto výdavky vznikli výhradne z dôvodu, že navrhovateľ dobrovoľne nesplnil svoj záväzok voči veriteľom a teda jeho vlastným konaním. Aj keby navrhovateľ preukázal vznik škody v navrhovanej výške, ako je mu určite známe, exekúcia nebola úspešná a z tohto dôvodu nedošlo k nijakému úbytku na majetku navrhovateľa a už vôbec nie vo výške, ktorá je vyčíslená v návrhu. Na vznik škody je potrebné, aby navrhovateľ svoj záväzok voči veriteľom uhradil, a až následne je možné si uplatňovať náhradu škody regresným nárokom voči tretej osobe, ktorú považuje sa zodpovednú za vznik škody. Samotnú výšku záväzku nie je v žiadnom prípade možné považovať za vzniknutú škodu.
Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej ObZ) konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť je záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 ObZ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 380 ObZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dokladmi, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, 23Er/734/2008 a zistil tento skutkový stav:
Odporca bol spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti navrhovateľa, keď na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 11. 1994 jeden zo spoločníkov spoločnosti navrhovateľa Zoltán Alexi previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti v rozsahu 1/3-iny na odporcu. Valné zhromaždenie spoločnosti konané dňa 28. 11. 1994 schválilo zmluvu o prevode obchodného podielu a vymenovalo odporcu aj za konateľa spoločnosti. Vzhľadom na zmenu spoločníkov sa spoločníci zároveň na valnom zhromaždení dňa 28. 11. 1994 dohodli na Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 23. 05. 1994 tak, že článok VIII. spoločenskej zmluvy sa mení s tým, že konateľom spoločnosti namiesto Zoltána Alexiho sa stal odporca.
Podľa článku VIII. spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 05. 1994 v obchodnej spoločnosti navrhovateľa boli dvaja konatelia, pričom títo ako štatutárni zástupcovia spoločnosti konajú a podpisujú za spoločnosť spoločne. K zmene spoločenskej zmluvy, čo sa týka tohto ustanovenia nedošlo.
Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002 zistil, že odporca dňa 22. 10. 1997 uzavrel so svojimi rodičmi H.. B. J. a U. J. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej títo mu požičali sumu 525.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 17.426,81 EUR, pričom pôvodne mal pôžičku vrátiť do 31. 12. 1995, neskôr do 10. 06. 2001. Zmluvou zo dňa 23. 10. 1997 označenou ako zmluvná dohoda odporca ako konateľ navrhovateľa podpísal zmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľom H.. B. J. a U. J., na základe ktorej navrhovateľ prevzal dlh za odporcu, túto zmluvu o prevzatí dlhu odporca ako konateľ spoločnosti navrhovateľa podpísal výlučne sám. Veritelia H.. B. J. a U. J. v konaní vedenom u tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002 sa domáhali voči spoločnosti navrhovateľa t. j. Armat Slovakiacenter spol. s r. o. so sídlom Na Štepnici 5, Zvolen zaplatenia čiastky 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom, pričom v tejto veci okresný súd rozsudkom č. k. 10C/18/2002-231 zo dňa 31. 07. 2007 prvýkrát zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/ a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania odporcovi. Na základe odvolania navrhovateľov 1/, 2/ krajský súd uznesením č. k. 16Co/111/2007 zo dňa 06. 12. 2007 tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia písomných dôkazov, s ktorými sa prvostupňový súd oboznámil. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil záväzný právny názor, že základ nároku navrhovateľov 1/, 2/ je daný. Prvostupňovému súdu uložil, aby opäť rozhodol o návrhu ako aj o výške istiny s príslušnými úrokmi z omeškania. Krajský súd v dôvodoch poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 40Cbs 162/2003-234 zo dňa 05. 11. 2004 v obchodnej veci navrhovateľa Armat Slovakiacenter spol .s r. o. proti odporcovi A.. B. J. o určenie neplatnosti zmluvnej dohody zo dňa 23. 10. 1997, z ktorého vyplýva, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa. Z uvedeného spisu č. k. 40Cbs 162/2003 zistil krajský súd, že originál zmluvnej dohody zo dňa 23. 10. 1997 bol odovzdaný v podateľni krajského súdu dňa 04. 11. 2004 odporcom Ing. Zoltánom Procházkom. Originál zmluvnej dohody bol predložený súdu na pojednávaní dňa 05. 11. 2004 (č.l. 75-76), kedy bol predložený aj zástupcovi Armat Slovakiacenter spol. s r. o. k nahliadnutiu. Následne Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 10C/18/2002-400 zo dňa 12. 05. 2008 rozhodol tak, že zaviazal spoločnosť Armat Slovakiacenter spol. s r. o. Zvolen zaplatiť H.. B. J. a U. J. spoločne a nerozdielne sumu 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom a to úrokom vo výške 3,5% ročne od 01. 01. 2001 do 05. 11. 2011 a s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 06. 11. 2001 do zaplatenia. Voči tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť Armat Slovakiacenter spol. s r. o. Zvolen odvolanie. Na odvolanie Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 16Co/208/2008-450 zo dňa 11. 09. 2008 rozsudok Okresného súdu potvrdil, pričom rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. 05. 2008 ako aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2008 nadobudli právoplatnosť dňom 19. 11. 2008.
Súd ďalej z predložených dokladov zistil, že navrhovateľ dňa 02. 06. 1994 doručil návrh zo dňa 02. 06. 1994 na zápis do Obchodného registra Okresnému súdu Banská Bystrica na zápis obchodnej spoločnosti navrhovateľa do Obchodného registra, kde okrem iného bol návrh na konanie a podpisovanie v mene spoločnosti konateľov obidvaja spoločne, pričom dňa 20. 06. 2005 podal na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh na vydanie opravného uznesenia, ktorý bol toho istého dňa súdu aj doručený, z dôvodu, že vo výpise z Obchodného registra je uvedené konanie za spoločnosť tak, že za spoločnosť koná každý konateľ samostatne. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 64Exre/39/2005-67 zo dňa 16. 09. 2005 vydal opravné uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. Spz 730/94, S.r.o. 5558/S zo dňa 21. 06. 1995 v časti konanie menom spoločnosti opravil tak, že správne má znieť: spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia spoločne. Súd z úplného výpisu z Obchodného registra zverejneného na stránke Ministerstva spravodlivosti zistil, že vo výpise z obchodného registra v období od 21. 06. 1994 do 10. 06. 2001 bolo konanie menom spoločnosti uvedené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne. V období od 11. 06. 2001 konanie menom spoločnosti v obchodnom registri je zapísané tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia spoločne.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa domáhajú zaplatenia istiny z titulu náhrady škody je prekročenie oprávnenia konateľa. Navrhovateľovi bola spôsobená škoda, ktorá je vyčíslená v návrhu na začatie exekúcie vedenej u Okresného súdu Zvolen, exekučné konanie je vedené u U. H.. N. pod č. EX 388/2008, škoda vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co 208/2008. Uviedol, že na základe týchto rozhodnutí súdov bola vykonávaná exekúcia, čiastočne bolo zaplatené, nevedel sa vyjadriť v akej výške, komu, čo bolo zaplatené z navrhovateľov v konaní 10C/18/2002. Výšku škody preukazuje exekučným titulom t. j. hore uvedenými dvomi rozsudkami a exekučným príkazom, ktorý je platný až do úplného vykonania exekúcie a škoda sa bude priebežne podľa neho platiť.
Štatutárny zástupca navrhovateľa Juraj Barcík v konaní pred súdom vypovedal, že keď prijímali odporcu namiesto Zoltána Alexiho za spoločníka a konateľa upozornili ho na to, že podľa spoločenskej zmluvy rozhodujú dvaja konatelia.
Druhý štatutárny zástupca navrhovateľa Peter Jančat v konaní pred súdom uviedol, že čo sa týka zmien v obchodnej spoločnosti navrhovateľa od založenia spoločnosti boli zmeny v spoločnosti jedine v tom, že odporca pristúpil do spoločnosti ako spoločník, podľa spoločenskej zmluvy pristúpil s tým, že zostane štatutárnym zástupcom spolu s Jurajom Barcíkom s tým, že odporca bude výkonným riaditeľom. Všetky úlohy, ktoré sa týkali spoločnosti viedol on, čo sa teda týka nákupu, predaja, administratívy s tým spojenej. Na konečné zúčtovanie v spoločnosti bola ekonómka pani F.. Konatelia spoločnosti mali obmedzené práva v tom, že museli všetky doklady podpisovať spoločne. Vypovedal, že spoločnosť v tom čase pôžičku nepotrebovala, prosperovala, nemala podĺžnosti v ničom. Pôžičku valné zhromaždenie neodsúhlasilo ani dodatočne. Spoločnosť bola zaviazaná na vrátenie pôžičky s príslušenstvom rozsudkom súdu. Vypovedal, že spoločnosť má škodu, pretože museli utlmiť činnosť spoločnosti, firma formálne existuje, ale žiadnu činnosť nevykonáva. Účtovne eviduje dlh ohľadom pôžičky na základe rozhodnutia súdu. Uviedol, že keď mu odporca na začiatku oznámil úmysel zakúpiť motorové vozidlo, on s tým ani nesúhlasil, následne sa potom dohodli tak, že každý zo spoločníkov si kúpia motorové vozidlo postupom času s tým, že prvý si motorové vozidlo zakúpil odporca, potom
si zakúpil po dvoch až troch rokoch vozidlo pán Barcík, on si vozidlo už následne nekúpil, pretože nastal problém s pánom Procházkom. Uviedol, že motorové vozidlá, ktoré sa zakupovali boli majetkom spoločnosti navrhovateľa, teda motorové vozidlo, ktoré bolo zakupované pre potreby odporcu ako aj pre potreby pána Barcíka boli vo vlastníctve navrhovateľa. Vypovedal, že doklady za spoločnosť podpisovali vždy dvaja konatelia, on sám ako konateľ doklady nepodpísal, ak tak len nejaký nepodstatný príjmový pokladničný alebo výdavkový doklad. Predpokladá, že čo sa týka konateľa pána Barcíka, že tento tiež takéto listiny nepodpisoval sám. Následne uviedol, že je pravdou, že čo sa týka pracovných zmlúv, dodatkov k pracovnej zmluve alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým zrušením, myslí si, že on podpísal odporcovi výpoveď, avšak podpísali to dvaja, nepamätá si to. Po nahliadnutí do okamžitého zrušenia pracovného pomeru dané navrhovateľom odporcovi listom zo dňa 08. 03. 2002 uviedol, že na tejto listine za navrhovateľa sa nachádza len jeho podpis, iný podpis sa tam nenachádza, nenachádzajú sa tam podpisy dvoch konateľov. Vypovedal, že je pravdou, že okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal on sám, ale to bolo z dôvodu, že odporca sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny.
Právny zástupca odporcu v konaní pred súdom poukázal na konanie tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, ktorého podkladom nároku bola zmluva o pôžičke a dohoda o prevzatí dlhu, ktoré súdom boli uznané ako platné, pretože navrhovateľom súd priznal plnenie z nich vyplývajúce. Uzavretím zákonných právnych úkonov nemohlo dôjsť ku konaniu, ktoré porušuje zákon. Poukázal na to, že pôžičku spoločnosť navrhovateľa skutočne, teda navrhovateľ na svoj účel dostal, táto pôžička slúžila na nákup automobilu, ktorý sa stal vlastníctvom navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že v čase uplatnenia nároku na náhradu škody musí existovať nejaká ujma na majetku poškodeného, navrhovateľ by mal preukázať, že táto ujma mu vznikla, v prípade ak to nepreukáže, nie je splnený prvý predpoklad vzniku škody. Pokiaľ navrhovateľ nevie preukázať, že vznikla škoda navrhovateľovi, nie je potrebné sa ďalej zaoberať ani otázkou protiprávneho úkonu a príčinnej súvislosti. Uviedol, že odporca konal vždy v dobrej viere, že je oprávnený konať samostatne. Poukázal na to, že nepodpísal sám len tento dokument, podpisoval aj v banke akékoľvek dokumenty sám, bola to bežná prax v spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal akým spôsobom oboznámil odporcu so znením spoločenskej zmluvy. Vzniesol námietku premlčania celého uplatňovaného nároku.
Následne zástupca odporcu na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 uviedol, že námietka premlčania je bezpredmetná, keďže nárok vôbec nie je daný. Ďalej poukázal, že pokiaľ navrhovateľ pravdepodobne v konaní pred súdom preukazoval vedomosť odporcu o tom, že podľa spoločenskej zmluvy majú konať konatelia spoločne predložením zmluvy o prevode obchodného podielu medzi pánom Alexim a odporcom zo dňa 27. 11. 1994 a to konkrétne článkom V. prvou vetou, kde bolo uvedené, že odporca prehlasuje, že na základe tejto zmluvy pristupuje k spoločenskej zmluve a k stanovám spoločnosti, toto vyhlásenie v zmluve o prevode obchodného podielu je čisto formálne, pretože stanovy spoločnosti neexistovali a teda odporca nemohol ani pristúpiť k stanovám spoločnosti. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že odporca vedel o znení spoločenskej zmluvy a o tom, že by konatelia mali konať spoločne. Z výpovede konateľa pána Jančaťa v konaní pred súdom ako aj zo spisu 10C/18/2002 je možné vyvodiť, že ani oni sami si neuvedomovali skutočnosť, že majú konať dvaja konatelia za spoločnosť a aj vo vážnych právnych úkonoch konali samostatne. Má za to, že konatelia vrátane odporcu boli v tom, že sú oprávnení konať samostatne čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že opravu v obchodnom registri vykonali až rozhodnutím súdu zo dňa 16. 09. 2005, keď predtým v obchodnom registri bolo uvedené, že každý z konateľov koná samostatne. Bolo by v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku ako aj v rozpore s dobrými mravmi ak by konatelia, ktorí konajú samostatne v rozpore so znením spoločenskej zmluvy sa takého istého konania dovolávajú ako protiprávneho konania voči ďalšiemu konateľovi spoločnosti.
Odporca v konaní pred súdom vypovedal, že bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne, táto skutočnosť vyplýva aj z obchodného registra v tej dobe. Na základe toho bol oprávnený robiť aj bankové prevody, kde boli vyššie čiastky ako bola predmetná zmluva. Uviedol, že za navrhovateľov uzatváral rámcové zmluvy, zo zmlúv, ktoré takto uzatvárali nedošlo k žiadnym sankciám alebo k poškodeniu mena firmy. Do firmy vstúpil koncom roku 1993, najprv bol len spoločníkom, konateľom bol od 01. 03. 1996, pričom až potom zistil, že firma pracovala so stratou. Firma sa v priebehu dvoch rokov potom dostala do zisku, mohli si dovoliť kúpiť prvý automobil a o dva roky neskôr ďalší. Uviedol, že nie je pravdou, že by firma navrhovateľa skončila na základe exekúcie, po jeho odchode z firmy sa firme nevenovali. Vypovedal, že on sám vložil obchodný podiel do spoločnosti navrhovateľa, neprevzal obchodný podiel
pána Alexiho, tohto len vymenil na poste spoločníka. Čo sa týka podpisu pristúpenia k spoločenskej zmluve, on podpísal, že sa stal spoločníkom. Na zmluve o prevode obchodného podielu sa nachádza jeho podpis. Uviedol, že si presne nepamätá čo bolo uvedené vo vyhlásení o pristúpení k spoločenskej zmluve, so spoločníkmi bolo jasne dohodnuté, že za navrhovateľa bude konať samostatne ako konateľ. Ďalej vypovedal, že zmluvu o pôžičke s H.. B. J. a U. J. uzavrel on z dôvodu, že firma v tej dobe nemala finančnú čiastku ako voľné finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, pričom požičaná suma 525.000,- Sk bola len časť kúpnej ceny vozidla a to 30% podľa zmluvy. Motorové vozidlo bolo kupované z dôvodu, že vo firme nebolo žiadne vozidlo, pričom sa dohodli, že prvé vozidlo služobné pre potreby firmy zakúpi on, ktoré bude používať ako konateľ, následne o dva roky si zakúpil motorové vozidlo ďalší konateľ pán Barcík. Motorové vozidlo bolo používané pre účely firmy. Finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla boli navrhovateľovi skutočne aj poskytnuté, tieto boli aj použité na kúpu vozidla, bola na to vystavená zálohová faktúra. Ostatní konatelia mali vedomosť o zmluve o pôžičke, mali vedomosť aj o kúpe motorového vozidla. Zmluvu podpisoval sám, mali o tom vedomosť ostatní konatelia, pretože sa predtým dohodli, že z týchto peňazí bude zakúpené motorové vozidlo. Ostatné splátky na motorové vozidlo a to leasingové splátky splácali už zo zisku spoločnosti.
Svedkyňa M. F. vypovedala, že ona bola externou účtovníčkou u navrhovateľa, nevie či odporca podpisoval sám, videla málo zmlúv a ak ich videla, tak si už na to nepamätá. Pokiaľ sa pamätá v minulosti bankové doklady podpisovali dvaja a potom sa to zmenilo, všetci traja konatelia mali podpisové právo. Nepamätá si či existovali aj doklady, ktoré boli podpísané len pánom Jančaťom alebo len pánom Barcíkom, príjmové a výdavkové doklady podpisoval len jeden konateľ. Vypovedala, že boli zablokované bankové účty navrhovateľa, keď sa začal súdny spor medzi H.. B. J. a navrhovateľom, predtým firma fungovala so ziskom. V súčasnosti firma je nefunkčná, ona tam vedie len záväzky, stratu ktorá narastá z úrokov zo súdneho sporu. Navrhovateľ má záväzok voči Mgr. Uhaľovi vo výške 14.903,76 EUR, voči A.. B. J. vo výške 35.985,70 EUR k 31. 12. 2011 a ku dňu 30. 03. 2012 má záväzok voči odporcovi vo výške 32.422,53 EUR čo je záväzok z penálov, ktoré mu majú vyplatiť, pričom súd mal preukázané, že svedkyňa hovorila vo veci sporu tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, kde sú iní účastníci konania ako odporca.
Súd zo spisu tunajšieho súdu č. k. 23Er/734/2008 zistil, že dňa 18. 12. 2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky H.. U. N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávnených H.. B. J. a U. J. voči povinnému - spoločnosti navrhovateľa, pričom exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Zvolen v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 10C/18/2002. Súd zistil, že okresný súd poverením zo dňa 30. 12. 2008 poveril súdnu exekútorku H.. U. N. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny vo výške 525.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 3,5% ročne zo sumy 525.000,- Sk od 01. 01. 2001 do 05. 11. 2001, s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 525.000,- Sk od 06. 11. 2001 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie. Súd ďalej zistil, že súdna exekútorka súdu dňa 11. 03. 2011 doručila návrh na zastavenie exekúcie s tým, že trovy exekúcie si neuplatňuje, keď oprávnení podali návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Tunajší súd uznesením č. k. 23Er/734/2008-19 zo dňa 17. 03. 2011 exekúciu zastavil, súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2011.
Súd vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na hore zistený skutkový stav dospel k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd uvádza, že je skutočne preukázané, že odporca ako fyzická osoba uzavrel zmluvu o pôžičke s manželmi J., s rodičmi odporcu, pričom ako konateľ navrhovateľa sám uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky z hore uvedenej zmluvy na navrhovateľa. Je nepochybné, že v zmysle spoločenskej zmluvy za spoločnosť navrhovateľa majú konať a za ňu podpisovať dvaja konatelia spoločne. Je teda nepochybne preukázané, že odporca nekonal za navrhovateľa pri tomto právnom úkone v súlade so spoločenskou zmluvou, pričom podľa názoru súdu neobstojí námietka zástupcu odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca mal vedomosť o tom, že nemôže za navrhovateľa odporca ako konateľ konať samostatne. Pri vstupe do spoločnosti navrhovateľa odporca ako spoločník, ktorý zároveň bol aj konateľom spoločnosti mal bezpochyby povinnosť oboznámiť sa so znením spoločenskej zmluvy, pričom podľa názoru súdu ani okolnosť, že vo výpise z obchodného registra v tom období bol zápis nesprávny v rozpore s ustanovením spoločenskej zmluvy, že za spoločnosť koná konateľ samostatne, nezbavovala odporcu ako konateľa navrhovateľa povinnosti konať za navrhovateľa v
súlade s ustanovením spoločenskej zmluvy. Treba však zároveň prisvedčiť právnemu zástupcovi odporcu v tom, že pokiaľ takáto prax t. j., že za navrhovateľa konali aj ostatní konatelia samostatne, čo v konaní pred súdom preukázané bolo, pričom je zrejmé, že návrh na opravu uznesenia o zápise konania za spoločnosť bol daný s veľkým časovým odstupom až v roku 2005 zo strany navrhovateľa na Okresný súd Banská Bystrica, mohlo reálne vyvolať u odporcu dojem, že za navrhovateľa je oprávnený konať každý konateľ samostatne. Túto skutočnosť však odporca bol povinný si riadne preveriť ako konateľ spoločnosti oboznámením sa so znením spoločenskej zmluvy. Tiež je však potrebné prisvedčiť zástupcovi odporcu, že pokiaľ rovnakým spôsobom ako navrhovateľ konali aj ostatní konatelia t. j. konali za spoločnosť navrhovateľa samostatne, bolo by v rozpore s dobrými mravmi za rovnaké konanie vyvodzovať zodpovednosť len voči odporcovi.
Súd však poukazuje ďalej na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca konal v rozpore so záujmami spoločnosti a neplnil si svoje povinnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, keď je nepochybné, že ostatní spoločníci navrhovateľa, ktorí zároveň boli aj konateľmi navrhovateľa sa dohodli na tom, že pre potreby navrhovateľa budú zakupované motorové vozidlá postupne pre potreby jednotlivých konateľov, pričom sa dohodli na tom, že prvé motorové vozidlo sa zakúpi pre potreby odporcu, ďalšie pre potreby ďalšieho konateľa pána Barcíka, k čomu aj došlo, a ďalšie pre potreby konateľa pána Jančaťa, pričom nákup tohto motorového vozidla sa neuskutočnil. Tiež bolo preukázané, že finančné prostriedky a to časť kúpnej ceny na motorové vozidlo bola uhradená práve z prostriedkov, ktoré boli zapožičané manželmi J., ďalšia časť kúpnej ceny už bola zaplatená spoločnosťou navrhovateľa. Vozidlo bolo vo vlastníctve navrhovateľa (tieto okolnosti medzi účastníkmi sporné neboli). Súd nemohol vyvodiť, že len tá okolnosť, že rozhodnutím súdu v konaní 10C/18/2002 bola spoločnosť navrhovateľa zaviazaná na zaplatenie sumy 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom pre manželov J. vzhľadom na poskytnutie pôžičky na nákup motorového vozidla spôsobila navrhovateľovi škodu. Keďže navrhovateľ odvodzoval vznik škody práve od rozhodnutia súdov vo veci tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, pričom vyčíslil výšku škody ako sumár priznanej istiny a príslušenstva vrátane trov konania, pričom nepreukázal, že by došlo k zaplateniu tejto čiastky, aj v prípade existencie zodpovednosti odporcu nepreukázal prvú podstatnú náležitosť a to vznik škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekučné konanie, ktoré bolo začaté na základe exekučných titulov v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/18/2002-400 a rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/200/2008-450 bolo zastavené právoplatne dňom 22. 09. 2011.
Keďže zástupca odporcu v priebehu súdneho konania vzniesol aj námietku premlčania, súd sa zaoberal aj touto námietkou, pričom vychádzajúc z ustanovenia § 398 ObZ podľa ktorého pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokiaľ teda navrhovateľ kládol odporcovi za vinu porušenie povinnosti v tom, že prekročil oprávnenie konateľa, keď zmluvu o postúpení pohľadávky za navrhovateľa podpísal výlučne sám, pričom túto mali podpisovať dvaja konatelia, s prihliadnutím k tomu, že zmluva bola podpísaná dňom 23. 10. 2007 (z čoho vychádzali aj rozhodnutia súdov vo veci tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002), premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 23. 10. 2007, pričom návrh na tunajší súd vo veci náhrady škody bol súdu doručený dňa 07. 08. 2009, teda aj z tohto dôvodu v prípade, že by návrh navrhovateľa bol dôvodný bol uplatnený po uplynutí objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, pričom právny zástupca odporcu uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z. za tieto hlavné úkony: 10. 03. 2011 - príprava a prevzatie, za jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 21. 03. 2011 - odpor voči platobnému rozkazu, za jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 04. 05. 2011 - odvolanie voči uzneseniu zo dňa 04. 04. 2011 (1/2 úkon), za jeden hlavný úkon 269,71 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 18. 07. 2011
- odvolanie voči uzneseniu zo dňa 30. 06. 2011 (1/2 úkon), za jeden hlavný úkon 269,71 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 24. 10. 2011 - rokovanie s klientom (1/3 úkon), za jeden hlavný úkon 179,80 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 25. 10. 2011 - účasť na pojednávaní, za jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 03. 05. 2012 - rokovanie s klientom (1/3 úkon), za jeden hlavný úkon 179,80 EUR + režijný paušál 7,63 EUR; 03. 05. 2012 - účasť na pojednávaní, jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR; 05. 06. 2012 - účasť na pojednávaní, za jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR, spolu za úkony 3.596,07 EUR, režijné paušály 67,35 EUR + 20% DPH čo predstavuje spolu čiastku 4.396,10 EUR. Keďže vyčíslenie trov právneho zastúpenia je v súlade s ustanovením § 10
a § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď zástupca odporcu preukázal aj úkony a to rokovanie s klientom dňa 24. 10. 2011 a 03. 05. 2012, súd priznal odporcovi trovy konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcu vo výške 4.396,10 EUR. Iné trovy konania odporca neuplatnil a ani nevyplývajú zo súdneho spisu. Právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov právneho zastúpenia uviedol účet právneho zástupcu odporcu číslo účtu: 2967703151/0200, VS: 8511. § 135a ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. § 379 zák. č. 513/1991 Zb. § 380 zák. č. 513/1991 Zb. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. § 151 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).