Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-64-2009.pdf
PDF · 171.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/64/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľky: W. G., nar. XX.XX.XXX3, bytom X. XXX/XX, Z. I. Z., zastúpená: SHM PARTNERS s. r. o. so sídlom v Bratislave, Špitálska 25, IČO: 47235616, proti odporcom: 1/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. XXX, 2/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, W. Y. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2/210, o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že splnomocnenie, ktoré udelila v prospech odporcu v 1/ rade dňa 22.01.2009 na nakladanie s nehnuteľnosťou, a to bytom č. 15 na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.I. I. Z., obec Z. I. Z., okres Z. I. Z. (ďalej len splnomocnenie), je neplatné. Navrhovateľka sa ďalej domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.01.2009 medzi navrhovateľkou v zastúpení odporcom v 1/ rade a odporcom v 1/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 2/ rade ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k bytu č. 15 na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. I. Z., obec Z. I. Z., okres Z. I. Z., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod číslom V 62/09 (ďalej len kúpna zmluva), je neplatná.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1/ rade nadobudla počas ich manželstva byt č. 15 na 3. poschodí bytového domu na X.M. U. č. X v Z. I. Z., súp. č. domu XXX, postavenom na parcele č. XXX, zapísaný Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX (ďalej len byt), do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2006, ktorej vklad bol povolený pod č. V-531/06 dňa 08.08.2006. Na opakované naliehanie odporcu 1/ mu navrhovateľka udelila splnomocnenie na jej zastupovanie v nakladaní s ich spoločným bytom. Splnomocnenie bolo pripravené odporcom 1/, pričom tento navrhovateľku pred podpisom ubezpečil, že sa týka výlučne bežného nakladania a má slúžiť za účelom výkonu ich užívacích práv, na základe čoho s ním navrhovateľka nakoniec súhlasila. Následne odporca 1/ bez toho, aby navrhovateľku informoval, previedol dňa 23.01.2009 na základe kúpnej zmluvy byt na svoju matku, odporkyňu 2/. Vklad vlastníckeho práva bol povolený v urýchlenom vkladovom konaní pod č. V - 62/2009. V kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 17 000,- eur, z ktorej mala byť navrhovateľke vyplatená suma 8 500,- eur, čo sa však nestalo. Navrhovateľka má za to, že kúpna cena medzi odporcami nebola nikdy
vyplatená a prevod vlastníckeho práva je len fingovaný a jeho cieľom je poškodiť navrhovateľku, nakoľko nikdy nevyjadrila súhlas s prevodom bytu. Ihneď po tom, čo sa navrhovateľka dozvedela o prevode bytu bez jej vedomia a súhlasu, požiadala Slovenskú poštu, a.s., aby všetky jej adresované zásielky boli doručované na jej novú adresu. Správa katastra Bánovce nad Bebravou (ďalej len správa katastra) listovú zásielku k vkladovému konaniu V-62/2009 na základe splnomocnenia zasielala na adresu a meno odporcu 1/ a navrhovateľka bola nútená si dokumentáciu zabezpečiť formou vyhotovenia odpisov z katastrálneho spisu. Prevod vlastníckeho práva k bytu prebehol bez vedomia a súhlasu navrhovateľky, hoci udelila odporcovi 1/ splnomocnenie, bola presvedčená, že toto udeľuje len na bežné zastupovanie v konaní s tretími osobami, pretože jej to tak prezentoval odporca 1/, keď ju žiadal o podpis splnomocnenia. Odporca 1/ tak úmyselne uviedol navrhovateľku do omylu v rozhodnej skutočnosti, na čo má predmetné splnomocnenie slúžiť a za akým účelom chcel toto použiť. Odporca 1/ navrhovateľku vôbec neinformoval, že požaduje splnomocnenie na účel prevodu vlastníckeho práva k ich bytu v prospech svojho rodinného príslušníka. Navrhovateľka v dôsledku zastierania skutočnosti odporcom 1/ konala pri udelení splnomocnenia v omyle, nakoľko nemala predstavu, že by odporca 1/ mohol dané splnomocnenie použiť na prevod vlastníckeho práva, keďže vôbec neplánovali byt predať, nakoľko bol ich spoločným domovom. Navrhovateľka nemala predstavu, že splnomocnenie, ktoré ju odporca využívajúc citové vydieranie presvedčil podpísať, slúži na prevod vlastníckeho práva k bytu, nakoľko ani odporcom 1/ použité pojmy tomu nenasvedčovali. Odporca 1/ niekoľkokrát navrhovateľku uistil, že splnomocnenie ani nevyužije, a že bude slúžiť pre možný prípad v budúcnosti, ak ona práve nebude môcť záležitosť, ktorá sa vyskytne a bude sa týkať ich bytu, vyriešiť osobne. Odporca 1/ nepožiadal navrhovateľku ako svoju manželku o súhlas s prevodom bytu, naopak ju vôbec neinformoval o tom, že má v úmysle byt previesť a splnomocnenie potrebuje práve za tým účelom. Navrhovateľka má za to, že odporca 1/ ju týmto konaním úmyselne poškodil, nakoľko v danom čase mali vážne manželské problémy, ktoré u odporcu vyústili do podvodného konania. Skutočná trhová hodnota bytu je podľa navrhovateľky vyššia než kúpna cena fiktívne uvádzaná v kúpnej zmluve, pričom ani táto nebola odporkyňou 2/ nikdy vyplatená. Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že odporkyňa 2/ má uzatvorené manželstvo s p. L. G., pričom doposiaľ trvá aj ich BSM. Napriek tomu manžel odporkyne 2/ nie je účastníkom kúpnej zmluvy, hoci sa ním mal stať. Navrhovateľka má vážnu obavu, že odporcovia 1/ a 2/ konajú úmyselne proti dobrým mravom, dokonca odporca 1/ ju neváhal uviesť do omylu ohľadom právnych účinkov splnomocnenia, ktoré mu na jeho výslovné naliehanie napokon udelila. Tým, že odporca 1/ jej uviedol nepravdivé skutočnosti ohľadom účelu splnomocnenia, úmyselne ju tým uviedol do podstatného omylu, nakoľko vôľou navrhovateľky nebolo zbaviť sa svojho domova a už vôbec nie nejaké majetkové zvýhodnenie rodinného príslušníka odporcu 1/, pretože celkové vzťahy v rodine sa vážne zhoršili ešte pred mylným udelením splnomocnenia. Odporca 1/ by bez podvodne získaného splnomocnenia nemohol vykonať prevod vlastníckeho práva k bytu patriaceho tiež do BSM navrhovateľky a nedošlo by k zápisu vlastníckeho práva v prospech odporkyne 2/ do katastra nehnuteľností, nakoľko odporcovia by nedosiahli súhlas navrhovateľky s tým, aby byt predala. Splnomocnenie udelené navrhovateľkou v omyle spôsobuje absolútnu neplatnosť následného právneho úkonu, ktorým bol prevod vlastníckeho práva uzatvorením kúpnej zmluvy. Odporca 1/ sa pred navrhovateľkou netajil tým, že týmto spôsobom jej chcel ublížiť, čím vlastne priznal, že konal vedome proti jej záujmom, a že omyl vyvolal úmyselne. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v tom, že bez súdneho rozhodnutia nebude mať navrhovateľka možnosť chrániť svoje vlastnícke právo voči odporcom, ktorí využili jej omyl. Taktiež je podložený skutočnosťou spočívajúcou v nesprávnom zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ktorý je vážne spôsobilý poškodiť práva navrhovateľky ako skutočného bezpodielového spoluvlastníka bytu. Bez záväzného rozhodnutia nebude zabezpečená právna istota na strane navrhovateľky.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k návrhu písomne vyjadrili tak, že návrh považovali za nedôvodný a žiadali ho zamietnuť. Ďalej uviedli, že navrhovateľka a odporca 1/ boli manželia a výlučne za prostriedky odporcu 1/ nadobudli za trvania manželstva byt. Odporca 1/ v januári 2009 zistil, že navrhovateľka mu je neverná, keď nadviazala známosť s iným mužom. Navrhovateľka odmietla ďalej žiť s odporcom 1/ a nesúhlasila s obnovením spolužitia s odporcom 1/ napriek jeho snahe zachrániť manželstvo. Uviedla, že rozchod je definitívny a pokiaľ ide o byt, že si je vedomá, že tento bol nadobudnutý z prostriedkov odporcu 1/, že zaň ručia jeho rodičia, a preto si naň nerobí žiadny nárok a odporca 1/ môže s bytom robiť čo chce, aj ho predať alebo darovať, a že odporcovi 1/ k tomu podpíše splnomocnenie, nakoľko sa s ním, ani s jeho rodinou nemieni stretávať. Odporca 1/ pripravil text splnomocnenia a dňa 20.01.2009 ho dal navrhovateľke. Navrhovateľka mala splnomocnenie 3 dni a vrátila ho odporcovi 1/ až dňa 22.01.2009, kedy si dala osvedčiť pravosť podpisu na splnomocnení. Pri odovzdávaní splnomocnenia nemala žiadne
pripomienky ani výhrady k jeho textu, ani k prípadným spresneniam významu splnomocnenia. Odporca 1/ na druhý deň uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou byt predal svojej matke, odporkyni 2/. Navrhovateľka vzala túto skutočnosť na vedomie a odporca 1/ považoval vec za uzavretú. Nie je pravdou, že by predaj bytu spôsobil rozvrat manželstva. Návrh na rozvod podal odporca a toto bolo rozvedené výlučne z dôvodu nevery navrhovateľky. Nie je pravdou, že by navrhovateľka odporcovi 1/ udelila splnomocnenie na jeho opakované naliehanie, a že by si neuvedomovala význam splnomocnenia, resp. že by pri jeho udeľovaní bola uvedená do omylu. V splnomocnení je okrem toho pojem akékoľvek úkony spresnený demonštratívnym vymenovaním niektorých úkonov a medzi nimi je jasne uvedený aj predaj bytu.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 5C/64/2009 - 221 zo dňa 15.04.2010 návrhu vyhovel a určil splnomocnenie a aj kúpnu zmluvu za neplatné z dôvodu, že splnomocnenie udelené navrhovateľkou odporcovi 1/ bolo udelené v omyle. Na odvolanie odporcov Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/196/2010-264 zo dňa 15.11.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd na pojednávaní vypočul zástupcov účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä kúpnej zmluvy, splnomocnenia, kópie spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou V62/09, vyjadrení, elektronickej komunikácie účastníkov, čestných vyhlásení, ako aj fotografií a ďalších listín založených v spise.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.11.2009 uviedla, že v januári 2009 odporcovi 1/ povedala, že má iného partnera a nechce pokračovať vo vzťahu s ním. Odporca 1/ sa jej spýtal, ako to bude ďalej, najmä s platením, ich záväzkami a bytom. Povedala mu, že všetko bude po starom, nič sa nemení ohľadne platenia záväzkov, len nebude jeho partnerkou. Stále sa jej pýtal, čo bude s peniazmi. Navrhovateľa mu povedala, že to nemá premyslené a chcela tomu nechať čas. Odporca 1/ prestal chodiť do práce, dal sa na maródku, chodil za ňou do práce, kde sedel celý deň, stále jej vyvolával, že ju má rád. Doniesol jej do práce splnomocnenie, na ktoré mu navrhovateľka povedala, že to nepodpíše, pretože nesúhlasí s textom, hlavne v časti predaja bytu. Bola by súhlasila s prenajatím bytu do času, kým sa veci dajú do poriadku. Odporca 1/ jej tvrdil, že sa nič nezmení, že toto potrebuje len pre svoju potrebu, aby mal istotu. Vedel, že navrhovateľka nemá kam ísť. Odporca 1/ jej hovoril, že chodí k psychológovi, berie tabletky, že jeho matka je chorá a takýmto spôsobom ju citovo vydieral. Povedal, že byt nechce predať, len aby to podpísala, aby si bol istý, že má kde bývať. Navrhovateľka mu na to povedala, že nech taký istý papier podpíše aj on jej, čo odmietol. Odporca 1/ bol u nej v práci, naliehal na ňu s tým, aby mu išla podpis overiť na matriku, a že vedľa jej práce je hneď matrika, na čo mu navrhovateľka povedala, že nejde, lebo nesúhlasila s formuláciou uvedenou v plnomocenstve. Podpis bola overiť až po pár dňoch na jeho naliehanie a nátlak. Šla tam vtedy sama a v tom čase nebol pri nej a nečakal ju v práci. Splnomocnenie odporcovi potom dala buď doma alebo v práci. On ho od nej pýtal. Na druhý deň si plnú moc pýtala späť, pretože sa bála, na čo jej odporca povedal, že nie a dal jej ju až nasledujúci deň, pričom jej povedal, že už ju nepotrebuje. Navrhovateľka ju následne roztrhala. Keď mu papier podpísala, viac za ňou nechodil a neprehováral ju, aby sa k nemu vrátila. Odporca 1/ na začiatku navrhovateľke tvrdil, ako ju má rád, že mu nezáleží na peniazoch a aké to bolo pre neho víťazstvo, keď si ju vzal. Po podpise splnomocnenia sa navrhovateľke z jeho strany dostalo iba urážok, žiadneho milého slova, bol agresívny a nepríjemný. V čase, keď sa vzali, tak si obaja nahlásili trvalý pobyt k jeho mame, ktorá za navrhovateľku preberala poštu, na čo ju navrhovateľka splnomocnila. V spoločnom byte nikdy nemala trvalý pobyt a po podpise splnomocnenia si chcela na byte prihlásiť trvalý pobyt, avšak nemala doklady, nevedela ani číslo bytu. Všetky doklady boli u odporcu 1/, a preto sa údaje o byte snažila zistiť cez kataster portál, kde však zistila, že novým majiteľom bytu je odporkyňa 2/. Na druhý deň šla na kataster, kde jej pani povedala, že všetky doklady jej poslali, na čo navrhovateľka uviedla, že jej nič nedošlo. Poštu za navrhovateľku prevzala matka odporcu 1/, odporkyňa 2/. Navrhovateľka peniaze z predaja bytu nedostala, pretože o predaji bytu ani nevedela, ani neboli na tom dohodnutí, ani na žiadnej sume. Až po tom, čo sa navrhovateľka dozvedela o predaji bytu na katastri, prišiel odporca 1/ za ňou do práce, kde jej hodil na stôl otvorený list a povedal, že byt je predaný. Dal jej to na stôl a povedal: " O tomto už asi vieš.". Pokiaľ by navrhovateľka súhlasila s predajom bytu, tak prečo by si predtým, ako sa byt predal, nezobrala svoje veci. Odporca 1/ jej doniesol kufor s vecami do práce a postupne jej tam nosil všetky veci. Byt kúpili za 380 000,- Sk, stále do neho vrážali peniaze ako im to dovoľoval príjem. Keď boli v zahraničí, zarobili viac a čiastočne splatili úver. Byt sa prerábal, naberal na hodnote, nezostalo na ňom nič pôvodné a v čase, keď ho
odporca 1/ previedol, nebola ešte kríza a mohol mať hodnotu 2,5 mil. Sk, pričom takúto hodnotu jej oznámil ešte predtým sám odporca 1/, ktorý sa o tom bavil s realitným agentom. V rámci pokusov o mimosúdnu dohodu navrhovateľka komunikovala spolu s odporcom 1/ a ponúkla mu, že byt odkúpi a v podstate mu teda vyplatí len 1/2, na čo uviedol, že chce 800 000,- Sk. V čase, keď už bol byt prepísaný na matku odporcu 1/, odporca 1/ povedal, že byt predá a stále vystupoval ako majiteľ bytu. Na to mu navrhovateľka povedala, že keď to predá, že ho kúpi ona. Byt kúpili spolu s odporcom 1/ z prostriedkov zo stavebného sporenia, ktoré mal odporca 1/ pred svadbou. Byt bol kúpený po svadbe a následne bolo splácané stavebné sporenie. Odporca 1/ jej povedal, že tam má nasporené 100 000,- Sk a zvyšok sa hradil z úveru. Pokiaľ ide o odsťahovanie sa z bytu, navrhovateľka uviedla, že niekedy v januári 2009 prišla za manželom a on sa pýtal, ako to bude ďalej, na čo mu povedala tak, ako doteraz, iba už nebudú partnermi. Povedal jej, aby šla na dovolenku, aspoň na týždeň, trval na tom, aby aspoň na týždeň odišla z bytu. Odporcovi 1/ vtedy povedala, že nemôže odísť, chodí do práce. Asi vo štvrtok alebo v piatok jej povedal, aby odišla aspoň na víkend, na pár dní. V pondelok mu zavolala do práce a on jej oznámil, že už sa nemá kam vrátiť, aby zostala tam, kde je. Keď sa chcela vrátiť, nepasovali jej kľúče, odporca 1/ jej už nedvíhal telefón a nebola medzi nimi už žiadna komunikácia.
Dňa 18.04.2012 navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že by chcela zopakovať, prečo splnomocnenie podpísala. Od 21.01.2009 od 09:00 hod. do 22.01.2009 do 09:00 hod bola v práci, mala 24 - hodinovú zmenu. Nie je pravdou, že splnomocnenie mala u seba 3 dni, a že si ho stále čítala. Splnomocnenie vypracoval odporca 1/ sám doma bez nej, nesedela tam. On jej povedal, že ho vypracoval a dal jej ho osobne v aute na ceste do práce alebo v práci. Počas 24-ky sedel odporca pri nej v robote celý deň, stále, občas odbehoval. Je možné, že ju do práce aj priviezol, pretože ju do práce vozieval. Sedel v práci u nej dovtedy, kým ju nepresvedčil, aby to podpísala. Tlačil na ňu, plakal, že to nezvláda, že je chorý, že mama je v nemocnici. Vedľa bola lekáreň, kam navrhovateľka odbehla kúpiť mu nejaký čaj na ukľudnenie a tento mu tam potom varila. Nie je pravdou, že byt chcela predať, pretože nemala kam ísť. Stratila občiansky preukaz a v tej súvislosti si šla aj prihlásiť trvalý pobyt a vtedy sa dozvedela o predaji. Nie je pravdou, že s tým súhlasila a odsťahovala sa. Veci jej doniesol on vo vreciach a v kufroch. Dňa 21.01.2009 bola v robote až do 22.01.2009 a šla to podpísať po 24-ke, vyčerpaná po práci a unavená z jeho rečí. Tvrdil, že odchádza, nebude v Z., že ide za mamou do nemocnice, nech mu to podpíše a navrhovateľka sa bála, že si niečo spraví. Keď tam bol pri nej, volala svojmu šéfovi a priateľovi p. M., ktorý prišiel ráno po 24-ke, ukázala mu splnomocnenie a povedala, že neviem, čo má spraviť. Povedal jej, že to je jej súkromná vec. Šiel vtedy do Bystrice a stihol sa vrátiť až potom, čo to podpísala a videl, že manžel je už v poriadku a spokojný, už ho netrápia žiadne psychické problémy. Podpísala to aj preto, lebo sa bála, aby sa jemu niečo nestalo, pretože tvrdil, že si niečo urobí. Ak by chcela byt predať, išla by na kataster osobne, pretože tento bol vedľa ich bytu a 22.01.2012 mala voľno a nepotrebovala niekoho splnomocňovať. Nesúhlasila s prevodom a odporca 1/ ju ubezpečoval, že je to pre jeho kľud a pre kľud jeho mamy, aby sa nebáli o majetok. Odporca navrhovateľke tvrdil, že ide za mamou do Trenčína, že je chorá, že je v nemocnici a pritom šiel prepísať byt.
Odporca na pojednávaní uviedol, že čo uviedla navrhovateľka, je lož. Jej nevera, ktorú mu oznámila 19.01.2009, trvala od novembra 2008, konkrétne od siedmeho novembra. Bola pripravená, všetko riešila spolu s priateľom F.. Dňa 19.01.2009 oznámila odporcovi 1/, že ho podviedla a nemala výčitky. Nie je stabilná vo vzťahoch ani v práci. Počas noci 19.01.2009 prišla s tým, že od odporcu 1/ nič nechce, z bytu nič nechce, a že keď chce, dá mu to aj na papieri. Odporca 1/ zháňal byt už pred svadbou, avšak zo strany navrhovateľky to bolo naťahovanie. Vedela, že všetky prostriedky na kúpu, prerábanie a zariadenie boli od odporcu 1/. Byt mali dohodnutý už dva - tri mesiace pred svadbou. Dňa 6. mája sa brali a zhruba tri týždne po svadbe kúpili byt. Po svadbe bývali u matky odporcu 1/, kde mali plný komfort a byt kupovali s tým, že tento bol za výhodnú cenu a do jedného - dvoch rokov sa prerobí, avšak presťahovali sa do neho skôr, pretože navrhovateľka mala výhrady voči matke odporcu 1/. Bývali v byte už počas jeho prerábania. Plnú moc vyhotovil odporca 1/. Je to bežná plná moc, ktorú používal pri autách, ktoré dovážal. Túto plnú moc jej nechal na stole v detskej izbe. Navrhovateľka chodila okolo toho, čítala si to. Odporca 1/ mal vo zvyku voziť ju do práce autom. Dňa 22.01.2009 ju viezol, zobral aj plnú moc a povedal jej, že ak bude mať čas, nech to ide podpísať, ako sľúbila. Dňa 23.01.2009, cca o 15,00 hod. sa stretli doma, kde mu dala podpísanú plnú moc. Odporca uviedol, že presne tie dátumy nevie, no podpísanú plnú moc mu dala deň pred podpisom kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo na ďalší deň a boli dohodnutí s navrhovateľkou, že čo sa týka spoločného majetku, bude to uzavreté. Navrhovateľka vedela, o čo sa jedná a vedela aj o sume, teda o kúpnej cene. Dohodli sa, že byt predá za sumu, ktorá
sa dala za byt + nejaké investície, ktoré sa do toho vložili s tým, že sa nepočítalo, čo dala rodina odporcu 1/. Peniaze boli vyplatené v ten piatok a z týchto peňazí sa uhradili kolky, prepisy, notárske poplatky a zvyšok sumy má odporca 1/ odložený na riešenie BSM. Z peňazí, ktoré odporca 1/ dostal ako kúpnu cenu, má niečo cez 6 000,- eur na účte v Slovenskej sporiteľni na riešenie BSM, niečo má na pôvodnom účte vo VÚB a niečo má v hotovosti. Z kúpnej ceny hradil čiastočne dlhy rodičom, súrodencom, pričom to boli bežné dlhy, 5 000,- Sk, 10 000,- Sk a podobne. Spolu má odporca 1/ asi 12 000,- eur. Odporca 1/ ďalej uviedol, že matka odporcu 1/ je akýmsi správcom, resp. pokladníkom rodiny a už dlhú dobu mala od babky peniaze, ktoré jej spravovala a mohla s nimi nakladať. Vyplatila mu časť z týchto peňazí a z tejto studnice čerpali aj počas manželstva. Odporca 1/ poprel, že by navrhovateľke násilne vysťahovával veci z bytu. Navrhovateľka do bytu chodila, odchádzala, brala si veci. Raz jej doniesol kufor do práce. Zámky na byte vymenil okolo 8 až 10. februára, a to na popud svokra a matky samotnej navrhovateľky.
Odporca 1/ na pojednávaní dňa 18.04.2012 uviedol, že pokiaľ ide o nejaké vyhrážky, a že navrhovateľka mala mať strach, tak to vôbec nekorešponduje s jej správaním. Prišla domov, osprchovala sa, navoňala, obliekla a pod oknom ju čakal M.. Odporca bol pre nich vzduch a nebrali na neho ohľad a uvedené správanie nie je správanie ustráchanej ženy. Dňa 19.01.2009 sa priznala k nevere, dňa 20.01.2009 bol odporca v práci, doma sa napísala plná moc, navrhovateľka tam bola a mala ju k dispozícii, dňa 21.01.2009 ju zaviezol do práce a dal jej plnú moc a povedal jej, nech splní, čo sľúbila a odišiel do W. Y.. Víkend potom trávila s pánom M. v Ilave v hoteli Dubnica. Dňa 22.01.2009 sa navrhovateľka vyskytla doma poobede a dala mu podpísanú plnú moc a predtým mu ešte volala, že ju pre neho má. Každá jedna jej výpoveď je iná a varia z vody. Dňa 22.01.2009 nemohol byť u nej v práci, pretože bol v práci, čo je zrejmé z dochádzky, ktorú predložil. Tvrdila, že stratila občiansky preukaz, a preto v tej súvislosti si išla prihlásiť trvalý pobyt, no na splnomocnení, ako aj neskôr v rozvodom konaní podľa zápisnice mala ten istý občiansky preukaz. Splnomocnenie mala navrhovateľka od 20.01.2009 a 21.01.2009 u nej v práci nesedel, bol tam len ráno, keď ju doviezol, a pretože tam prišiel M., ktorého keď odporca zbadal, dostal nervy a odišiel. Celý byt vrátane prerábky bol financovaný zo stavebného sporenia, ktoré mal odporca pred manželstvom a auto, ktoré takisto nadobudol pred manželstvom, predával počas manželstva. Preto navrhovateľka nemala problém s podpísaním plnej moci, pretože sa tak dohodli a povedal jej, aby mu vrátila, čo je jeho. Navrhovateľka sa nechcela stretnúť s rodinou odporcu, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, čo urobila. Zo strany odporcu tam nebol žiaden nátlak. Plná moc sa vystavovala na základe jej želania, pretože sa s nikým nechcela stretnúť.
Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že syn sa dozvedel, že ho navrhovateľka podvádza, pričom ona sama mu povedala, že s ním nebude žiť a nič od neho nechce a dobrovoľne mu podpísala dvojmo papiere. Odporca 1/ použil na byt svoje úspory zo stavebného sporenia, ktoré trvalo 6 rokov, a ktoré mal ešte za slobodna, pričom použil aj nejaké veci od brata, kuchyňu a všelijaké veci čo potreboval - materiál. Odporkyňa 2/ nebola pri tom, keď navrhovateľka uvedené veci povedala odporcovi 1/, povedal jej to syn, pričom najskôr to povedal dcére a potom jej. S manželom im robili aj ručiteľov na stavebný úver vo výške 600 000,- Sk, a keď kupovali byt za 380 000,- Sk, sama odporkyňa 2/ nosila peniaze v taške notárovi. Byt bol v tom čase v katastrofálnom stave. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo tak, že syn prišiel s tým, že navrhovateľka mu sama podpísala plnú moc. Vedel, že odporkyňa 2/ má doma peniaze, a preto jej navrhol, či byt kúpi. Súhlasila s tým. Mala doma 20 000,- eur, pričom to boli peniaze jej matky, s ktorými disponovala, pretože jej všetko platila, aj sa starala aj o ňu aj o súrodencov. Peniaze si našetrila jej matka za celý život. Tieto peniaze mala odporkyňa 2/ k dispozícií ešte pred zavedením meny euro. Bolo to 600 000,- Sk, ktoré si priebežne menila na menu euro aj v roku 2008 aj v roku 2009. Peniaze nemenila v bankách, ani v banke uložené neboli, pretože bankám neverila, menila si to ako mohla. Doklady o tom nemá. Syn teda prišiel so splnomocnením v dvoch vyhotoveniach, či by bola ochotná byt kúpiť a kúpila ho od neho za 17 000,- eur, ktoré mu vyplatila ešte predtým, než šli k notárovi, a to v 500 eurových bankovkách. Svedkom toho bola jej dcéra. Šli k notárke, ktorá vypracovala zmluvu, pričom jej aj porozprávali, čo sa stalo. Byt si jej syn prerábal v podstate sám, navrhovateľka pomáhala len raz, keď sa prerábal nejaký oblúk, aj to pokazila, radšej chodila preč sa vláčiť. Z peňazí, ktoré synovi odporkyňa 2/ za byt vyplatila, rozmýšľal, že vyplatí stavebné, na čo mu povedala, nech nevymýšľa, nech si niečo odloží. Odporkyňa 2/ uviedla, že vie, že si odporca 1/ niečo odložil na vyplatenie BSM, avšak nevie koľko. Že by z tých peňazí platil niečo iné, nevie. Odporkyňa 2/ ďalej uviedla, že byt kúpila za účelom, že chcela investovať peniaze. Boli to jej peniaze, prečo by to neinvestovala. Boli to vlastne mamine peniaze a odporkyňa 2/ s nimi disponuje. Manžel s nimi nemá nič spoločné.
Svedkyňa V. Q., bývalá kolegyňa a priateľka navrhovateľky, na pojednávaní uviedla, že v čase, keď robila spolu s navrhovateľkou, prišiel odporca 1/, hľadal navrhovateľku, vulgárne sa vyjadroval a doniesol jej kufor. Povedal, že kúpi plastové vrecia a vyhodí jej tie šmejdy, čínske handry a ostatné veci vyhodí pre cigáňov.
Svedok V. T., známy navrhovateľky a odporcu 1/, na pojednávaní uviedol, že raz cez obed sedel u navrhovateľky v práci, pričom tam bol aj odporca 1/, ktorý bol zronený a rozľútostený. Pravdepodobne mali vtedy nejaké problémy. Potom asi v marci 2009 bol svedkom toho, že za navrhovateľkou do práce prišla nejaká pani, ktorú nepoznal, a ktorá jej povedala: "s holou tou si prišla a s holou aj odídeš". Až následne, keď tá pani odišla, navrhovateľka mu povedala, že to je sestra odporcu 1/. Navrhovateľka bývala v W. Y. a chcela si zmeniť trvalý pobyt do Z. a vtedy na katastri zistila, že byt je prepísaný, na čo sa psychicky zrútila a plakala. Od navrhovateľky svedok vie, že odporcovi 1/ podpísala plnú moc, ktorá mu umožňovala previesť byt, avšak zásielku z katastra niekto prevzal za ňu v W. Y. a nikto jej ju nedal v lehote, keď sa mohla ešte odvolať. Vyčítala si, že aká bola sprostá, že podpísala plnú moc. Asi u nej zapracovali city. Svedok uviedol, že sa navrhovateľky pýtal, prečo niečo také podpísala, na čo mu povedala: "keby si videl a zažil, aký psychický nátlak na mňa robil". Navrhovateľka mu nikdy nepovedala ani pol slova, že by chcela predať byt. Jedine mala také úmysly, že keby predali byt, že by si chceli kúpiť rodinný dom. Boli aj obhliadnuť nejaký prízemný dom, ktorý bol dosť divne postavený. Keď sa bavili, tak sa bavili, čo chce na tom byte dokončiť, akú má predstavu, ako to bude vypadať. Bola tým nadšená a určite to bolo jej celoživotné snaženie, že jej na tom záleží. Bolo to niekedy na jeseň roku 2008. S navrhovateľkou sa svedok bavili dosť, avšak nikdy od nej nepočul, že by sa chcela odsťahovať a byt nechať manželovi. Svedok dal navrhovateľke návrh, že ak nebude mať ísť kde bývať, môže ísť bývať k nemu. Doslova skončila na ulici, nemala kam ísť, s mamou nemala najlepšie vzťahy, resp. s jej druhom, čiže tam sa nechcela vrátiť a zámky mala na vlastnom byte vymenené. S odstupom času sa svedok dozvedel, že navrhovateľka odišla bývať k priateľovi. Ohľadne kúpnej zmluvy nevedel svedok uviesť konkrétne poznatky a k splnomocneniu uviedol, že navrhovateľka mu ukazovala matričný úrad, kde to podpísala. Navrhovateľka mu popisovala, že odporca 1/ slovne na ňu stále útočil, aby to podpísala. Bolo to slovami: "On nechce o to prísť.". Uvedené sa svedok dozvedel v marci 2009.
Svedok W. M. na pojednávaní uviedol, že nič konkrétne o predmete konania, t. j. o prevode bytu nevie. Svedok sa navrhovateľky pýtal, keď mu došlo predvolanie na pojednávanie, a táto mu to objasnila a pripomenula, že zhruba pred rokom sa o tom rozprávali. Situáciu navrhovateľky svedkovi vtedy objasňoval jej priateľ, pán M.. Ten si od svedka vtedy pýtal kamerový záznam, čo mu vtedy p. M. vysvetlil tak, že navrhovateľku chce manžel pripraviť o byt a doniesol jej tam nejaké papiere. Kamera je zameraná len na ruletu a tento záznam p. M. poskytnutý nebol. Ostatné kamery spravuje pán M..
Svedkyňa L. Ď., zamestnankyňa Správy katastra Bánovce nad Bebravou, na pojednávaní uviedla, že si nepamätá, že by s niektorým z účastníkov prišla do styku, ani by im odovzdávala nejaké listiny, ani že by oni niečo priniesli na kataster. Tých ľudí na kataster príde veľa. Svedkyňa uviedla, že listiny predložené jej na nahliadnutie, kópia kúpnej zmluvy s pečiatkou a podpisom Správy katastra o počte štyroch strán a s kolkom v hodnote 1,5 eura na každej strane a splnomocnenie zo dňa 20.01.2009, na ktorom je rovnako pečiatka Správy katastra a kolok v hodnote 1,5 eura, sú kópie neslúžiace pre právne úkony, ktoré sa vydávajú účastníkom zmluvy pokiaľ ich títo nemajú, stratili zmluvu, alebo ju zapatrošili. Tieto kópie pravdepodobne vyhotovoval zamestnanec katastra R.. B., ktorého podpis je na uvedených listinách.
Svedok W. T., brat navrhovateľky, na pojednávaní uviedol, že vie, že navrhovateľka podpísala odporcovi dve vyhotovenia splnomocnenia, a že jedno si potom zobrala, na čo odporca 1/ uviedol, že je hlúpa, že jemu stačí jedno, aby sa vedel zariadiť. Byt potom prepísal na mamu, auto na otca a ešte sa vyjadril, že to bude narodeninový darček pre otca. Odporca 1/ svedkovi vravel, že utekal na kataster, aby to urýchlil, a že ho to stálo veľa peňazí. Spomínal sumu 8 000,- Sk. Ohľadne okolností spísania splnomocnenia nemal bližšiu vedomosť, neskôr mu navrhovateľka hovorila, že podpísala odporcovi 1/ papier, a že jej chodil vyplakávať, že mu nič nezostane a podobne. Odporca mal dva papiere, navrhovateľka si bola v byte zobrať nejaké doklady, zobrala však iba jedno vyhotovenie splnomocnenia, druhé nenašla. Odporca 1/ sa svedkovi ešte zdôveril, že pokiaľ bude navrhovateľka moc vystrkovať rožky, že zverejní ich nejaké súkromné video, na čo mu svedok povedal, že to by sa mu nepáčilo. Odporca 1/ svedkovi ešte spomínal,
že navrhovateľka niečím do manželstva prispela a pokiaľ nebude vystrkovať rožky, nechá jej auto a nejaké peniaze. Sám tvrdil, že navrhovateľka si niečo zaslúži.
Svedkyňa W. J., priateľka navrhovateľkinho brata, na pojednávaní uviedla, že odporca 1/ spomínal, že navrhovateľka podpísala dve splnomocnenia, jedno si zobrala a on povedal, že jemu stačí aj jedno, aby sa zariadil a zariadil sa tak, že byt prepísal na mamu a auto na otca. Sám to svedkyni hovoril. Priamo vtedy nepovedal, že byt a auto prepísal, ale to vyplynulo neskôr z nejakého rozhovoru, resp. kontextu. Odporca 1/ ešte povedal, že keď navrhovateľka nebude moc vystrkovať rožky, nechá jej aspoň jedno auto. Svedkyňa sa navrhovateľky pýtala, prečo mu podpísala splnomocnenie a navrhovateľka jej vtedy povedala, že R. jej doma plakal, že mu nič nezostane.
Svedok V. M., nevlastný otec navrhovateľky, uviedol, že vie, že navrhovateľka od odporcu 1/ odišla. On spolu s jej matkou jej potom boli dohovárať, aby si to rozmyslela, aby išla domov a porozmýšľala. Navrhovateľka pred ním nespomínala, že by chcela predať spoločný byt s odporcom 1/. Svedok o nezhodách navrhovateľky a odporcu 1/ nevedel. Keď aj odporca prišiel a pýtali sa ho, čo a ako, vždy povedal, že všetko je OK, v poriadku, výborne. Tak si mysleli, že fakt je všetko OK. Navrhovateľka nikdy nespomínala, že chce odísť z bytu. Keby chcela odísť, tak by nenatierala okná, nepomáhala. Takáto debata medzi nimi nikdy nebola.
Svedok F. M. na pojednávaní uviedol, že momentálne je jeho vzťah k účastníkom neutrálny. Navrhovateľka pracovala u nich na prevádzke, preskočila medzi nimi iskra a začali si milostný vzťah. Po nejakej dobe sa to dozvedel jej manžel a začali sa diať rôzne veci. Jeden čas žiadala v súvislosti s bytom, aby jej pozrel nejaké papiere, čo ju žiadal odporca podpísať, pretože tvrdil, že sa bojí, či sa bude mať kam vrátiť a že svedka nepozná. Svedok navrhovateľke povedal, že sa nechce do toho miešať a nechcel sa do toho miešať, pretože mal nejaké výčitky vo vzťahu k odporcovi a ani tie papiere nečítal. Svedok vyslovil domnienku, že ich nečítala ani navrhovateľka, pretože bol začiatok zmeny a na začiatku zmeny sa preberal tovar, peniaze, stavy. Ak by to bol čítal, domnieva sa, že by jej povedal, aby to nepodpisovala. Následne odchádzal do Banskej Bystrice, a keď bol v Prievidzi, tak mu volala, že sa niečo stalo, že si na svedomie nezoberie nejaké nešťastie. Bola zlomená a bola to ohromná zmena. Nevedel, čo sa deje, vyrozumel z toho ako jednu z možností, že s ním navrhovateľka končí a vrátil sa späť. Keď došiel, sedela v práci už ukľudnená a sedel tam aj odporca zjavne spokojný oproti tomu, ako tam sedával predtým. Potom vysvitlo, že to bol ten moment, kedy mu podpísala splnomocnenie. Potom svedka aj mrzelo, že stačilo jej povedať, aby to nepodpisovala. Možno by sa rozhodla inak i napriek rade, ale mrzelo ho, že nevyjadril svoj názor. Mal pocit, akoby niečo zlé vyviedol, myslí, že aj navrhovateľka a bolo mu určite ľúto odporcu, ako keď niekomu ublížite a nabúrate mu súkromný život. Pamätá si potom ešte jeden moment, keď odporca priniesol navrhovateľke do práce papiere ohľadne prevodu bytu a povedal jej, že aj auto je fuč. Navrhovateľka ho potom žiadala, aby jej z toho poskytol záznam z kamerového systému, no na tomto bol zle nastavený čas, následne bol zmenený a záznam z uvedeného už nenašli. Celá situácia bola dosť tragická, rodičia navrhovateľky prišli za ňou do práce a robili tam teatro, že má dobrého muža a ten je na pokraji neviem čoho a nech sa k nemu vráti. Pokiaľ ide o predaj bytu, tak keď sa priniesli papiere po prevode bytu, tak sa to rozoberalo a myslí, že aj vtedy, keď odporca vymenil zámky, no nepamätal si, čo z toho bolo skôr a nepamätal si, že by sa bavili o tom predtým. Navrhovateľka u neho ani nebývala, len sa stretávali a keď prišla k nemu, požičiavala si od neho nejakú košeľu alebo nejaké šatstvo, pretože sa nemohla dostať domov. K správaniu sa odporcu pred podpísaním splnomocnenia a po jeho podpísaní svedok uviedol, že si pamätá, že odporca bol vždy smutný až slzavý a raz bol aj agresívny, keď svedkovi povedal, že by ho najradšej pretiahol francúzakom po hlave. Keď svedok prišiel z tej Prievidze, mal však odporca úsmev na tvári a keď priniesol papiere o prevode bytu, tak sa tiež usmieval a myslí, že to bol úsmev víťaza. Navrhovateľka svedkovi nehovorila, že niečo podpísala, pretože z vlastných skúseností vie, že podpísané splnomocnenie by sa dalo zobrať späť alebo odvolať. O tom, že podpísala splnomocnenie, sa svedok dozvedel pravdepodobne vtedy, keď jej pomáhal písať list pošte, aby jej zásielky doručovali na adresu, kde bývala s odporcom. Mala trvalý pobyt niekde pri Trenčíne a nechcela, aby tam boli doručované jej zásielky. Nevedela však presnú adresu bydliska, kde bývala s odporcom, tak túto pozreli na internete na kataster portáli a na liste vlastníctva už bola vyznačená plomba. Na druhý deň šla na kataster, kde zistila, že už to bolo prevedené a až potom jej odporca priniesol papiere, ktoré prevzali za ňu. S odporcom sa svedok stretol asi 2 - 3 roky dozadu, bolo to na jar alebo v zime a stretol sa s ním v tom období asi 5 - 6 krát, keď chodil za navrhovateľkou do
práce. Keď odporca došiel, svedok väčšinou odišiel, pretože dochádzalo k trápnym situáciám a odporca sa napríklad spýtal, že či pôjdu všetci traja spolu na dovolenku. Vo vzťahu k plnej moci navrhovateľke až časom došlo, že spravila sprostosť. Na otázku ohľadne reakcie navrhovateľky na to, keď odporca chodil za ňou do práce a bol smutný, svedok uviedol, že si myslí, že ju to trápilo, chodila mu kupovať lieky, antidepresíva. Svedok tam nebol vždy a netuší, čo všetko sa mohlo diať. Svedok nevedel uviesť, ako dlho bol odporca u navrhovateľky v práci v deň, keď sa svedok vrátil do práce z Prievidze, zdá sa mu, že im ešte z vedľajšej reštaurácie doniesli jedlo, on šiel preč, osobne sa ho to dotklo. S navrhovateľkou potom preberali, že odporca má mamu v nemocnici. Svedok sa to dozvedel od navrhovateľky a myslí, že mu preto objasňovala, prečo sa k odporcovi tak vľúdne správala. Myslí, že aj to bolo dôvodom telefonátu, keď bol svedok v Prievidzi a potom sa vrátil. Navrhovateľka mala so svokrou dobrý vzťah. Milenecký vzťah svedka a navrhovateľky trval asi rok, od začiatku roku 2009 do začiatku roku 2010. Ukončený bol z dôvodu obojstranných nezhôd. Svedok poprel, že by navrhovateľke pomáhal s právnym riešením tejto veci a po informácii, že v spise je o tom mailová komunikácia, uviedol, že to vyplynulo z náhodnej debaty svedka a známeho - právnika. Navrhovateľke v podstate len sprostredkoval stretnutie, stretli sa spolu, rozprávali sa v krčme v Žitnej Radiši. Presné okolnosti debaty o tom, resp. oslovenie právnika si svedok nepamätá. Bolo to na požiadanie navrhovateľky asi pol roka - pár mesiacov po prevode bytu, presne si to nepamätá. Potvrdil, že používal mailovú adresu Q..M.. Svedok ďalej uviedol, že keď sa vrátil z cesty do Banskej Bystrice, tak šiel do Z. I. Z. do svojej prevádzky herne a baru na námestí Ľ. Štúra, šiel zadným vchodom a keď vstúpil dnu, tak účastníci sedeli za stolom oproti sebe v miestnosti, ktorá je výklenkom smerom ako sa ide ku skladu. Ide o privátne sedenie. Keď to uvidel, dotklo sa ho to, len pozdravil, prešiel cez prevádzku a predným vchodom vyšiel von. Šiel si usporiadať myšlienky a s navrhovateľkou sa stretol po 2 - 3 hodinách v prevádzke. Odporca tam, myslí, už nebol. Svedkovi sa zdá, že navrhovateľka mu potom hovorila, že odporca má mamu v nemocnici v Trenčíne a išiel za ňou, myslí, že nič viac. Predpokladá, že potom odišiel, nebol tam celý čas. Svedok sa navrhovateľky nič nepýtal, bol spokojný s tým, že situácia bola taká, ako už dlhú dobu predtým nie, kľudná. S odstupom času, maximálne týždňa to s navrhovateľkou rozoberal a povedala, že odporca plakal do telefónu, že má mamu v nemocnici a nemôže za ňou ísť. Odporca navrhovateľke povedal, či bude spokojná, keď sa niekomu niečo stane, k čomu svedok uviedol, že myslí, že bol pritom a myslí, že to presne tak odznelo.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a odporca 1/ boli od 06.05.2006 do dňa 11.08.2009 manželmi. Dňa 01.06.2006 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 08.08.2006. Dňa 19.01.2009 navrhovateľka odporcovi priznala neveru a oznámila, že s ním nechce žiť. Dňa 20.01.2009 odporca 1/ pripravil splnomocnenie, podľa ktorého ho navrhovateľka mala splnomocniť na akékoľvek úkony spojené s bytom. Navrhovateľka splnomocnenie podpísala dňa 22.01.2009 pred Mestom Bánovce nad Bebravou a jej podpis bol osvedčený. Dňa 23.01.2009 uzatvoril odporca 1/ vo svojom mene, ako aj v mene navrhovateľky na základe udeleného splnomocnenia kúpnu zmluvu, ktorou previedol byt na odporkyňu 2/, svoju matku. V kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena 17 000,- eur, ktorá mala byť podľa zmluvy vyplatená pri jej podpise. V ten istý deň bol vypracovaný aj návrh na urýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podaný dňa 26.01.2009. Odporca 1/ za návrh uhradil správny poplatok 265,50 eur (poplatok, keď účastník žiada rozhodnúť do 15 dní). Správa katastra Bánovce nad Bebravou povolila vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech odporkyne 2/ dňa 27.01.2009 pod č. V 62/09.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ sa môže domáhať určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takého určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V prejednávanej veci vzhľadom na znenie žalobného návrhu, ako aj vzhľadom na skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - splnomocnenia nie je daný. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd vyslovil, že splnomocnenie a následne aj kúpna zmluva uzatvorená odporcom 1/ v jej mene na základe splnomocnenia sú neplatné. Pokiaľ ide o splnomocnenie, tak je postačujúce skúmať otázku jeho platnosti ako predbežnú. V prípade, že by neplatné bolo, bola by neplatná aj kúpna zmluva. V prípade, že by platné bolo, je namieste sa zaoberať samotnou platnosťou kúpnej zmluvy z iných dôvodov. Určovací výrok rozsudku, že splnomocnenie je neplatné, by však v tomto prípade bol nadbytočný a nemá význam pre istotu právneho postavenia navrhovateľky, keďže v prípade jeho predbežného posúdenia za neplatné by bola určená za neplatnú kúpna zmluva, čím by istota v právnom postavení navrhovateľky ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti bola vyriešená. Naliehavý právny záujem navrhovateľky je daný na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že príslušná správa katastra by na základe autoritatívneho výroku súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy mohla zapísať zmenu na liste vlastníctva ohľadne bytu, ktorý odporca 1/ aj v mene navrhovateľky previedol na odporkyňu 2/, čím by sa zlepšilo právne postavenie navrhovateľky.
Po tom, čo súd ustálil, že na určení neplatnosti splnomocnenia nie je a na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je v tejto veci naliehavý právny záujem, zaoberal sa po vecnej stránke otázkou platnosti splnomocnenia a kúpnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľka považovala splnomocnenie za neplatné z dôvodu, že toto udelila odporcovi v omyle, tak treba uviesť, že v splnomocnení bolo zrozumiteľne uvedené, že toto navrhovateľka odporcovi udeľuje k akýmkoľvek úkonom spojeným k podielu s vlastníckym a užívacím právom k bytu, okrem iného aj k predaju, prepisu a ku všetkým zmenám v liste vlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného znenia splnomocnenia a súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, nemožno považovať splnomocnenie za neplatné v dôsledku omylu navrhovateľky, pretože ak by k nemu aj došlo, tento by bol neospravedlniteľný a zavinený nedbanlivosťou navrhovateľky, keď táto mala možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že navrhovateľka reálne mala možnosť presvedčiť sa o stave veci a vlastnou starostlivosťou sa vyhnúť omylu, keď je zrejmé, že otázku podpisu splnomocnenia konzultovala so svojím vtedajším priateľom F. M. a pokiaľ sa tento odmietol o tomto v tom čase vyjadriť, nič jej nebránilo osloviť inú osobu, prípadne aj advokáta, pričom je z výpovede navrhovateľky zrejmé, že táto šla po práci sama bez tretej osoby splnomocnenie na mestský úrad ("matriku") podpísať a mohla si tak sama zabezpečiť relevantné informácie, a to aj o možných právnych následkoch uvedeného úkonu. Okrem toho samotná navrhovateľka si musela byť vedomá účinkov a právnych následkov splnomocnenia, keďže sama na pojednávaní uviedla, že pôvodne s textom splnomocnenia nesúhlasila najmä v časti o predaji bytu. Podpísané splnomocnenie sama odporcovi 1/ odovzdala bez toho, aby on toto od nej pýtal. V tejto súvislosti vo vzťahu k záveru, či právny úkon navrhovateľky bol alebo nebol urobený v omyle, sú potom bezpredmetné akékoľvek dôkazy (vrátane svedeckých výpovedí a komunikácie účastníkov) ohľadne správania sa účastníkov krátko pred podpisom a po podpise splnomocnenia a týmito tak ani nemožno preukazovať prípadný omyl v konaní navrhovateľky. Pokiaľ aj navrhovateľka a jej právny zástupca poukazovali na prvý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci ohľadne preukázania a odôvodnenia konania navrhovateľky v omyle, tak je potrebné uviesť, že tento rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený odvolacím súdom a odvolací súd sa podrobne vysporiadal s omylom pri uskutočnení právneho úkonu, týmto názorom je súd prvého stupňa viazaný a vzhľadom na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu a skutkové zistenia nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že splnomocnenie nie je pre omyl navrhovateľky neplatné a navrhovateľka sa nemôže účinne dovolať neplatnosti splnomocnenia a následne tým aj kúpnej zmluvy pre omyl.
Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by boli napadnuté právne úkony relatívne neplatné a ďalej sa zaoberal tým, či je daný niektorý z dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Navrhovateľka namietala, že právny úkon - splnomocnenie je absolútne neplatný, pretože v jej konaní absentovala sloboda vôle, teda že úkon uskutočnila na základe bezprávnej vyhrážky, a to psychického donútenia zo strany odporcu 1/. Toto tvrdenie však žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané nebolo. Pokiaľ sa svedkovia vyjadrovali o tom, že odporca mal na navrhovateľku robiť nátlak, citovo ju vydierať, argumentovať svojou chorobou a chorobou svojej matky, tak žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by bol priamo svedkom takéhoto konania odporcu. Naopak, takéto informácie svedkovia mali iba sprostredkované, a to od navrhovateľky až po tom, čo k napadnutým právnym úkonom došlo. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka M., tak túto považoval súd v prvom rade za nedôveryhodnú. Svedok bol v minulosti priateľom navrhovateľky a jej nadriadeným v zamestnaní, ktorým je aj v súčasnosti, pričom ako jej priateľ v čase, keď ešte trvalo manželstvo navrhovateľky a odporcu 1/, bol vo veci priamo zainteresovaný o čom svedčí tá skutočnosť, že sám komunikoval ohľadne platnosti uvedených právnych úkonov s právnym zástupcom navrhovateľky ešte pred začatím tohto konania. Priama zainteresovanosť svedka M. vo veci bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka W. M., ktorý potvrdil, že situáciu navrhovateľky ohľadne právnych úkonov mu objasňoval pán M., ktorý si od svedka M. aj pýtal kamerový záznam, čo mu vtedy p. M. vysvetlil tak, že navrhovateľku chce manžel pripraviť o byt. V druhom rade svedecká výpoveď svedka M. bola značne neurčitá a tým aj jej výpovedná hodnota takmer nulová, keďže vo svojej svedeckej výpovedi uvádzal množstvo svojich domnienok a výpovede ohľadne dôležitých skutočností uvádzal slovami "myslím si", "zdá sa mi". Takto neurčito sformuloval aj výpoveď o tom, že odporca 1/ navrhovateľke povedal, či bude spokojná, keď sa niekomu niečo stane, pričom s určitosťou neuviedol ani to, či bol pritom, keď sa mal odporca 1/ takto vyjadriť. Z vykonaných dôkazov tak nebolo spoľahlivo a nad rozumné pochybnosti preukázané, že by odporca 1/ použil voči navrhovateľke bezprávnu vyhrážku s cieľom získať od nej splnomocnenie na nakladanie s bytom a už vôbec nie to, že by u navrhovateľky mali byť pred podpisom splnomocnenia akékoľvek dôvodné obavy z úkonu toho, kto mal hroziť, čo by v prípade bezprávnej vyhrážky muselo byť splnené. Okrem toho navrhovateľka
ani neuviedla žiaden konkrétny úkon, ktorým by odporca hrozil. Takýmto úkonom nie sú ani prípadné argumenty odporcu 1/ o jeho chorobe a chorobe jeho matky, ktoré taktiež spoľahlivo preukázané neboli. Absencia slobody vôle u navrhovateľky pri udelení splnomocnenia odporcovi 1/ na nakladanie s bytom tak preukázaná nebola.
Keďže na predaj bytu navrhovateľka odporcovi 1/ udelila splnomocnenie a súd nezistil a nemal z vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázané, že by bolo neplatné, považoval ho za platné, oprávňujúce odporcu 1/ nakladať s bytom patriacim do BSM navrhovateľky a odporcu 1/. Prevod bytu rozhodne nie je bežnou vecou, a preto by odporca 1/ potreboval na nakladanie s ním súhlas navrhovateľky, jeho vtedajšej manželky. Keďže navrhovateľka odporcu 1/ priamo splnomocnila na nakladanie s bytom v jej mene, žiaden súhlas odporca 1/ už nepotreboval, keďže bol oprávnený urobiť právne úkony v súvislosti s vlastníctvom bytu v mene navrhovateľky.
Keďže súd nemal spoľahlivo preukázané, že by bolo splnomocnenie neplatné z akéhokoľvek dôvodu, nemôže byť z dôvodu neplatnosti splnomocnenia neplatná kúpna zmluva. Súd sa však zaoberal otázkou platnosti - neplatnosti aj iba samotnej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bola z akéhokoľvek dôvodu neplatná. V tejto súvislosti je pritom potrebné poukázať na to, že Správa katastra Bánovce nad Bebravou povolila vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy, čiže podstatné náležitosti kúpnej zmluvy už skúmané boli. Pokiaľ navrhovateľka v konaní uvádzala, že pravdepodobne medzi odporcami nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny, a preto by kúpna zmluva mala byť iba fiktívna, tak uvedené v konaní preukázané nebolo žiadnym dôkazom. Pokiaľ navrhovateľka namietala aj výšku dohodnutej ceny bytu, tak je nepochybné, že cena prevádzaných nehnuteľností je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Navrhovateľka odporcu splnomocnila na dispozíciu s bytom (a to aj predaj) bez výslovného určenia, za akú cenu byt môže predať a za akú už nie. Zo strany navrhovateľky je preto nedôvodné domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy na tom základe, že s uvedenou cenou nesúhlasila. Cena dohodnutá v kúpnej zmluve nebola ani v rozpore s právnymi predpismi a nebola ani takou cenou, pre ktorú by bola zmluva neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi alebo že by zákon obchádzala. Súd v tejto súvislosti nepovažoval za potrené zisťovať trhovú hodnotu bytu znaleckým dokazovaním, pretože cena pri predaji nehnuteľnosti je v prvom rade vecou dohody kupujúceho a predávajúceho a vychádza z ich zmluvnej voľnosti, a to aj bez ohľadu na stav nehnuteľnosti. Okrem toho cenu prevádzaného bytu nemožno považovať za zjavne nízku a tým dohodnutú v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, keď obdobne veľké byty boli v inzercii ponúkané na predaj za sumu 2,5 až 3 krát vyššiu, než bola cena bytu účastníkov. Predložené inzeráty svedčia iba o ponuke, nie sú dôkazom o hodnote ponúkaných bytov, ani o hodnote bytu účastníkov a taktiež ponúkaná cena nemusí a veľmi často ani nie je kúpnou cenou. Cena bytu účastníkov dohodnutá v spornej kúpnej zmluve nebola zjavne nízkou, nereálnou alebo iba fiktívnou cenou a na prvom mieste je, aj pokiaľ ide o cenu, zmluvná voľnosť účastníkov, pričom byt bol predaný za vyššiu cenu, než za akú ho navrhovateľka s odporcom 1/ nadobudli. Okrem toho navrhovateľka splnomocnila odporcu 1/ na akékoľvek právne úkony spojené s jej spoluvlastníckym podielom k bytu, a preto nemožno považovať právny úkon - kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu zjavne nízkej kúpnej ceny, keď odporca v zmysle splnomocnenia bol oprávnený na akýkoľvek právny úkon, t. j. aj na uzatvorenie právneho úkonu, ktorého predmetom by bol aj bezodplatný prevod bytu. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že sa o právnom úkone dozvedela neskôr a listiny týkajúce sa prevodu bytu zo Správy katastra osobne neprevzala, uvedené skutočnosti nespôsobujú neplatnosť právnych úkonov. Rovnako sú právne bezvýznamné a neplatnosť napadnutých právnych úkonov nespôsobujú okolnosti týkajúce sa použitia kúpnej ceny po jej odovzdaní kupujúcou predávajúcemu, ani okolnosti týkajúce sa nadobudnutia bytu navrhovateľkou a odporcom 1/, z akých prostriedkov bolo financované prerábanie bytu, kto sa na tom podieľal a pod. Pokiaľ ide o vzájomnú komunikáciu účastníkov, ich vzťahy, výmenu zámkov, spôsob odchodu navrhovateľky z bytu, výmenu zámkov odporcom 1/, spôsob a čas jej sťahovania, tak tieto skutočnosti nespôsobujú neplatnosť právnych úkonov, sami osebe ju ani nepreukazujú a spoľahlivo ju nepreukazujú ani v spojení s inými dôkazmi. Skutočnosť, že navrhovateľka nemala vlastné bývanie, že jej odporca 1/ priniesol veci do práce, že ona sa blízkym osobám nezmienila o tom, že by chcela byt previesť, jednoznačne a bez rozumných pochybností nepreukazujú, že by právne úkony boli neplatné, a že v jej právnom úkone absentuje jej slobodná a vážna vôľa previesť byt. Takýto záver by bol iba domnienkou nemajúcou základ v spoľahlivo preukázaných skutkových zisteniach, pričom na druhej strane sa ponúkajú opačné domnienky majúce základ v manželskej kríze navrhovateľky a odporcu 1/ v dôsledku manželskej nevery navrhovateľky, no v každom prípade nebola v
tomto konaní spoľahlivo nad rozumnú pochybnosť preukázaná neplatnosť právnych úkonov zo žiadneho dôvodu, navrhovateľka v tomto neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd v konaní nevypočul matku navrhovateľky, ktorá bola pôvodne navrhnutá ako svedkyňa, avšak účastníci na tom netrvali vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav. Navrhovateľka v konaní navrhla vykonať dôkaz vypočutím nahrávky jej rozhovoru s odporcom 1/, ktorý sa uskutočnil cez internet, a ktorý nahrala bez jeho vedomia a súhlasu. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože ho považoval za získaný v rozpore so zákonom (§ 12 Občianskeho zákonníka).
Keďže navrhovateľka považuje napadnuté právne úkony za neplatné z viacerých rôznych dôvodov a v konaní bolo vykonaných množstvo dôkazov, ide tak o skutkovo a právne zložitú vec, a preto o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.