Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-75-2011.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/75/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: K.. K. I., R.. XX.X.XXXX, D. Q., K..W.. Š. XX, pr. zast. JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou AK Poprad Curie 17, proti odporkyni: K.. X. Z., R.. X.X.XXXX, D. C. T., T.Á. Q. XXX, pr. zast. JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou AK Bratislava, Líščíe Nivy 23, o zaplatenie 6.970,72 eur s prísl., takto
rozhodol:
I.Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 6. 970.72 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania od 21.9.2007 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 30.3.2010 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.970,72 eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci boli pôvodne manželmi a ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Levice dňa 10.10.2007 sp. zn. XC/XXX/XXXX rozvedené, pričom počas manželstva účastníci nadobudli a následne spoločne odpredali 3-izbový byt v Leviciach. Rozsudok, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007, návrh na vyporiadanie BSM v zákonnej lehote podaný nebol. Pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva účastníci spoločne uzavreli dňa 7.8.2007 kúpnu zmluvu, ktorou vlastníctvo k bytu previedli za sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eur). Vzhľadom na to, že kupujúca na pokyn odporkyne nedodržala zmluvne dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny a odporkyňa podľa navrhovateľa dňa 20.9. 2007 uznala svoj dlh, domáha sa navrhovateľ úhrady podaným návrhom.
Súd v skrátenom konaní vydal dňa 13.12.2010 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa odpor, v ktorom uviedla, že návrh považuje za nedôvodný, nakoľko dohoda a uznanie dlhu, o ktoré navrhovateľ svoj nárok opiera, neexistuje a nárok navrhovateľa nebol preukázaný. Odporkyňa uviedla, že časť kúpnej ceny za predaj spoločného bytu bola použitá na splatenie úveru a zostatok by mal podliehať režimu BSM, avšak v zákonnej lehote návrh na vyporiadanie podaný nebol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou, vzájomnej korešpondenciou účastníkov, výpismi z účtu, z čoho zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania boli pôvodne manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 10.10.2007 sp. zn. 7C/146/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.10.2007. Počas manželstva účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov trojizbový byt, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na ulici Mochovskej č. 6 v Leviciach, pričom tento kúpnou zmluvou zo dňa 7.8.2007 odpredali C. W. za sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eur).
V zmysle čl. V zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že kúpna cena bude kupujúcou uhradená vo dvoch splátkach, pričom prvá splátka v sume 400.000,- Sk (13.277,56 eur) mala byť uhradená v deň podpisu zmluvy na účet predávajúcich, vedený v SLSP, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a touto čiastkou mal byť predčasne splatený úver predávajúcich, zabezpečený záložným právom zriadeným na predávanej nehnuteľnosti. Druhá splátka kúpnej ceny v sume 800.000,- Sk (26.555,14 eur) mala byť uhradená na účet predávajúcich v lehote 3 dní od predloženia potvrdenia o splatení úveru ako aj predloženia návrhu na zrušenie záložného práva k bytu.
Podľa navrhovateľa sa odporkyňa zaviazala ešte pred rozvodom manželstva vyplatiť navrhovateľovi sumu 6.970,72 eur z titulu dlhu voči navrhovateľovi a tento dlh mala následne dňa 20.9.2007 uznať čo do dôvodu a výšky. Odporkyňa s tvrdením navrhovateľa nesúhlasila a uviedla, že žiaden dlh voči navrhovateľovi nemala a neuznala. Navrhovateľ písomný doklad o uznaní dlhu nepredložil.
Podľa odporkyne sa jednalo o prostriedky patriace do BSM, teda mal byť v zákonnej lehote návrh na vyporiadanie BSM podaný.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že kúpnu cenu za byt uhradili čiastočne z vlastných zdrojov a čiastočne z poskytnutých pôžičiek a úveru v sume 300.000,- Sk (9.958,17 eur). Napriek dohodnutému spôsobu úhrady druhej splátky kúpnej ceny, tento spôsob nebol dodržaný ale suma 800.000,- Sk (26.555,14 eur) bola v hotovosti uhradená k rukám odporkyne, ktorá mala podľa dohody účastníkov z tejto sumy vyplatiť sumu, ktorú navrhovateľ na nákup bytu použil z prostriedkov svojich rodičov. Podľa navrhovateľa prispel na nákup bytu sumou 400.000,- Sk (13.277,56 eur), pričom sa jednalo o jeho osobné prostriedky a osobné prostriedky jeho rodičov. Na otázku prečo navrhovateľ nepožadoval od kupujúcej úhradu na dohodnutý účet, uviedol, že sa jednalo o staršiu pani (v čase kúpy 67 rokov), od ktorej úhradu nepožadoval, mal za to, že odporkyňa dodrží dohodu. Čo sa týka nároku navrhovateľa uviedol, že na základe dohody mu mala odporkyňa uhradiť sumu 300.000,- Sk (9.958,17 eur), pričom sumu 80.000,- až 100.000,- Sk (2.655,51 - 3.319,39 eur) mu uhradila a zvyšok si ponechala s vyjadrením, či sa jedná o odškodné za to, že sa s ňou navrhovateľ rozviedol. Na preukázanie výšky sumy investovanej rodičmi navrhovateľa, tento predložil fotokópie príslušných stránok vkladnej knižky svojich rodičov.
Navrhovateľ uviedol, že návrh na vyporiadanie BSM podaný nebol. Po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti si mala odporkyňa vziať čo potrebovala a byt bol následne predaný. Spočiatku mala odporkyňa súhlasiť s úhradou časti kúpnej ceny v prospech navrhovateľa, avšak následne túto úhradu odmietla. Čo sa týka úhrady kúpnej ceny pri kúpe bytu, navrhovateľ uviedol, že odporkyňa prispela na kúpu sumou 112.000,- Sk (3.717,72 eur), navrhovateľ sumou 150.000,- Sk (4.979,10 eur), rodičia navrhovateľa sumou 300.000,- Sk (9.958,17 eur) a 300.000,- Sk (9.958,17 eur) bolo uhradených formou hypotekárneho úveru. Následne účastníci realizovali rekonštrukciu kúpeľne, výmenu podlahových krytín a byt vymaľovali.
Počas manželstva mal navrhovateľ príjem len z pracovného pomeru a jeho úspory, ktoré použil na kúpu bytu vznikli pred uzavretím manželstva a boli vytvorené okrem iného aj zo štipendia poskytovaného Univerzitou v Pittsburgu, pričom na uvedenej univerzite pred uzavretím manželstva pôsobil. Kvitanciu o úhrade druhej splátky kúpnej ceny navrhovateľ podpísal, avšak domnieval sa, že prostriedky budú zložené na účte. Potvrdil, že ho odporkyňa informovala prostredníctvom elektronickej pošty o úhrade druhej splátky. Čo sa týka účtu, označeného v kúpnej zmluve, jednalo sa o účet navrhovateľa, z ktorého dňa 27.8.2007 jednorazovým príkazom na úhradu preúčtoval na svoj účet vedený vo VÚB, a.s. sumu 235.000,- Sk (7.800,57 eur).
Na otázku právnej zástupkyne odporkyne navrhovateľ potvrdil, že dňa 11.7.2007 prostredníctvom elektronickej pošty odporkyni uviedol, že predpokladá, že odporkyňa si bude hľadať prácu v Bratislave, teda že byt predajú, vyplatia dlhy, a že navrhovateľ chce svojim rodičom vrátiť investované prostriedky s tým, že zvyšok si odporkyňa ponechá, aby mohla robiť prácu, ktorá ju napĺňa a aby nebola pri hľadaní práce obmedzovaná peniazmi. Podľa navrhovateľa žalovaná suma nebola zahrnutá v sume 235.000,-
Sk (7.800,57 eur), nakoľko táto zahŕňala aj poukazovanú mzdu a vyplatenú poistku. Podľa navrhovateľa mu odporkyňa uviedla, že je ochotná sa dohodnúť a vyplatiť mu prostriedky, ktoré jeho rodičia do kúpy bytu investovali.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že akékoľvek nároky navrhovateľa neuznáva. Poprela tiež manželské problémy, či krízu ale v júni 2007 jej navrhovateľ oznámil, že zo spoločnej domácnosti odchádza. V auguste roku 2007 účastníci predali byt a koncom uvedeného mesiaca odporkyňa podala návrh na rozvod manželstva. Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odporkyňu oslovila pôvodná právna zástupkyňa navrhovateľa, aby sa vyjadrila k návrhu vyporiadania BSM. Túto odkázala na svoju právnu zástupkyňu, ktorá odmietla komunikovať bez predloženia plnomocenstva. Odporkyňa uviedla, že spoločný byt účastníkov kúpili v roku 2006 za sumu 700.000,- Sk (23.235,74 eur), pričom 300.000,- Sk (9.958,17 eur) získali z úveru, 110.000,- Sk (3.651,33 eur) im dala matka odporkyne a sumu 150.000,- Sk (4.979,10 eur) zase rodičia navrhovateľa. Zvyšok kúpnej ceny bol hradený z úspor účastníkov. Odporkyňa uviedla, že vzťah účastníkov trval 9 rokov, pričom 8 rokov žili v spoločnej domácnosti, z toho dva roky ako manželia. Počas spoločného života spoločne hospodárili, teda nie je možné rozlíšiť z akých prostriedkov boli financované bežné záležitosti a z akých zase kúpa bytu.
Podľa odporkyne bola s navrhovateľom dohodnutá tak, že po predaji bytu mu mala uhradiť sumu 210.000,- Sk (6.970,72 eur), ktorú mal navrhovateľ vrátiť svojím rodičom, mal si vziať svoje osobné veci. Podľa odporkyne, kým navrhovateľ nepoznal predajnú cenu bytu, súhlasil s uhradením sumy 210.000,- Sk (6.970,72 eur). Po vyplatení kúpnej ceny odporkyňa dňa 9.8.2007 na účet navrhovateľa, ktorý však používali spoločne vložila sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) a spolu s ďalšími prostriedkami, ktoré boli na tomto účte zložené, činil zostatok sumu 253.000,- Sk (8.398,06 eur), z ktorých si navrhovateľ dňa 27.8.2007 na svoj účet vedený vo VÚB, a.s. preúčtoval sumu 235.000,- Sk (7.800,57 eur).
Odporkyňa potvrdila, že síce spôsob úhrady kúpnej ceny za byt bol v zmluve dohodnutý, avšak sama pre svoju ochranu nežiadala o zloženie druhej časti kúpnej ceny na účet, ale kúpnu cenu prevzala v hotovosti. Takto realizovaná úhrada bola na podnet odporkyne. V čase prevzatia kúpnej ceny bol navrhovateľ v Nemecku. Nakoľko na spoločnom účte bol uložený dostatok prostriedkov, odporkyňa má za to, že svoju časť dohody splnila.
O úhrade kúpnej ceny odporkyňa navrhovateľa informovala prostredníctvom elektronickej pošty dňa 9.8.2007, pričom k zvolenému spôsobu prevzatie kúpnej ceny sa navrhovateľ vyjadril až dňa 2.11.2007. Odporkyňa uhradila sumu 50.000,- Sk (1.659,69 eur) sprostredkovateľovi predaja, sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) zložila na účet navrhovateľa, ktorý používali spoločne a zvyšok vo výške 680.000,- Sk (22.571,86 eur) si ponechala. Z uvedenej sumy sumu 110.000,- Sk (3.651,33 eur) vrátila svojej matke, rovnako ako sumu 50.000,- Sk (1.659,69 eur) investovanú do svadobného obradu. Zvyšok hotovosti odporkyňa utratila. Je pravdou, že navrhovateľ jej posielal textové správy, avšak už sa s ním odmietala baviť. Dohoda, na ktorú sa odporkyňa odvoláva, mala vzniknúť v čase kedy jej navrhovateľ oznámil, že zo spoločnej domácnosti odchádza (jún 2007).
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení, predloženom jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní dňa 18.5.2012 uviedol, že nie je pravdou, že by sa s odporkyňou dohodli na úhrade sumy 210.000,- Sk (6.970,72 eur). Podľa navrhovateľa po predložení dôkazov o prostriedkoch poskytnutých účastníkom rodičmi navrhovateľa má odporkyňa uznať nárok navrhovateľa.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 3 ods. 2 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 143a ods. 1 Obč. zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Podľa ust. § 144 Obč. zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa ust. § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa ust. § 853 ods. 1 Obč. zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V zmysle citovaného ust. § 145 ods.1 Obč. zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Pojem bežné veci nie je v Obč. zákonníku definovaný, preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a podobne. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje prevzatie kúpnej ceny za nehnuteľnosť v BSM jedným z manželov bez následného vzájomného vyporiadania sa. Pokiaľ teda odporkyňa prevzala, napriek existujúcej dohode, z vlastného podnetu splátku kúpnej ceny v sume 800.000,- Sk (26.555,13 eur), z ktorej navrhovateľovi vložila na účet, teda dala mu k dispozícii len sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur), toto jej konanie bolo nepochybne v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka.
V zmysle citovanej právnej úpravy je zrejmé, že bežné veci môže vybavovať každý z manželov tak, že na platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Je taktiež zrejmé, že prevzatie časti kúpnej ceny v značnej výške a jej následné svojvoľné použitie nie je bežnou vecou, ktorú by mohla odporkyňa realizovať samostatne, bez súhlasu navrhovateľa. Je pravdou,
že navrhovateľ v rámci komunikácie elektronickou poštou (č.l. 53) uviedol, že odporkyňa si ponechá „zbytok" kúpnej ceny, avšak s podmienkou vrátenia investovaných prostriedkov rodičom navrhovateľa a úhradou dlhov. Navyše takéto vyjadrenie navrhovateľa bolo uvedené približne mesiac pred samotným uzavretím kúpnej zmluvy, nemohol teda ani poznať výšku „zbytku“. Úkon, ktorým by sa vzdal nároku na výplatu by tak bol v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka neurčitým, teda neplatným.
Pokiaľ by bolo napriek tomu možné považovať vzájomnú komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty za dohodu o vyporiadaní, v tomto smere má súd za to, že zo strany odporkyne nedošlo k naplneniu časti tejto dohody, nakoľko odporkyňa rodičom navrhovateľa nevyplatila investované prostriedky, a to napriek tomu, že dňa 12.9.2007 (č.l. 91) jej navrhovateľ riadne špecifikoval a preukázal ich výšku. Napriek tomu, že odporkyňa dňa 9.8.2007 potvrdila, že o vyplatení hotovosti chce s navrhovateľom komunikovať (č.l. 54), po tomto vyjadrení už na žiadosti navrhovateľa o riešenie nereagovala.
Pokiaľ odporkyňa uviedla, že na "spoločnom" účte bol po vložení sumy 70.000,- Sk (2.323,57 eur) dostatok prostriedkov na vrátenie investícií rodičom navrhovateľa, v tomto smere súd konštatuje, že uvedené prostriedky nemožno do vzájomného vyrovnania započítať, nakoľko sa nejednalo, s výnimkou sumy 70.000,- Sk (2.323,57 eur), o prostriedky získané z predaja bytu. Takéto konanie odporkyne súd hodnotil ako šikanózne, svojvoľné, zneužívajúce subjektívne právo. Konanie v tomto prípade malo protiprávnu povahu i v tom, že ho možno považovať za konanie porušujúce dobré mravy.
Dobré mravy nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim, morálnym zásadám. Teda jedná sa o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Pre posúdenie, či určité konanie je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi sú dôležité špecifické okolnosti tej ktorej konkrétnej veci a nemožno ich zovšeobecniť.
V tomto smere súd konštatuje, že predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľa na úhradu nákladov investovaných do kúpy bytu, nie je teda na mieste sa zaoberať súladom konania navrhovateľa predchádzajúcom konaniu o rozvod manželstva s dobrými mravmi. Ak sa teda aj navrhovateľ voči odporkyni v predchádzajúcom období dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi, táto otázka bola riešená v konaní o rozvod manželstva, a teda nie je možné v tomto konaní riešiť otázku akejkoľvej formy odškodnenia odporkyne za správanie sa navrhovateľa vo vzájomnom zväzku. Pokiaľ nebolo preukázané v celom rozsahu plnenie dohody zo strany odporkyne, v nesplnenom zvyšku je nepochybne daný nárok navrhovateľa, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrhu navrhovateľa vyhovel.
V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.