Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-51-2012.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti súdu o J. N. R.. XX.XX.XXXX, (v čase podania návrhu ešte maloletá) zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - X.. W. N., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. , I. B.. Č..XXX, zastúpená advokátom Mgr. Dávidom Štefankom so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava otec: Ľ. N., R.. XX.XX.XXXX, D. Č.. N. XXX/XX, R. W., zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova ul. č.3, o návrhu na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na dcéru J. nar. 8.4.1994 zo sumy 800 Sk na 100 € počnúc dňom 1.12.2011 čím sa mení rozsudok Okresného súdu N. č.k. 11C/221/1995-19 zo dňa 26.01.1996 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca .
Zročné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.5.2012 vo výške 440,64 € súd povoľuje splácať otcovi po 20 € mesačne spolu bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dňa 01.12.2011 podala návrh na zvýšenie výživného v tom čase na mal. J. z dôvodu, že od poslednej úpravy od roku 1996 vzrástli odôvodnené potreby dcéry.
Žiadala zvýšiť výživné na 150 € mesačne počnúc dňom 1.12.2008. Matka uviedla, že nepodala návrh na zvýšenie výživného na dcéru skôr preto, že celé rozvodové konanie bolo pre ňu veľmi traumatizujúce a chcela dcéru ochrániť lebo nemala o tom vedomosť , že maloleté deti sa nezúčastnia pojednávania. Otec 12 rokov nejavil záujem o dcéru, o jej výchovu sa starala výlučne sama a nielen po finančnej stránke. Matka uzavrela manželstvo v roku 2000, z ktorého pochádza maloletý syn narodený v roku 2005. Otec na dcéru platí iba súdom určené výživné a to 26,56 €. Ďalej dodala, že dcéra medzi časom zmaturovala a je prijatá na vysokú školu v Dánsku. Náklady na dcéru určila sumou cca 700 €.
Dcéra J., ktorá od podania návrhu je už plnoletá uviedla, že žiada návrhu vyhovieť. S otcom sa stretla náhodov asi pred 3 rokmi na ulici kde býva jej stará matka kedy jej dal do rúk telefónne číslo a adresu. Dodala, že ona mala rok keď sa jej rodičia rozišli, vie, že po rozchode rodičov niekoľko krát sa stretla s otcom ale vzhľadom na jej vek už sa nepamätá. S otcom nemá vybudovaný vzťah, necítila potrebu sa s ním stretnúť , nakoľko ju vychovával a staral sa o ňu manžel jej matky, ktorého volá otec. K biologickému otcovi nič necíti. Uviedla, že zmaturovala a je prijatá na vysokú školu v Dánsku kde ju bude stáť štúdium podľa predbežných prepočtov cca 500 € mesačne. Dodala, že bude sa snažiť pracovať v zahraničí , aby sa uživila ale samozrejme jej budú pomáhať rodičia.
Otec v písomnom vyjadrení súhlasil so zvýšením výživného avšak nie v takom rozsahu ako to žiadala matka a nie od 1.12.2008 tvrdiac, že matke nič nebránilo ani v roku 2008 keď podľa nej nastala zmena pomerov , aby si uplatnila zvýšenie výživného. V súčasnosti podaný návrh so spätnou účinnosťou považuje za účelový. Matka od rozvodu ich manželstva robila všetko preto, aby zabránila normálnemu vzniku a rozvoju vzťahu medzi otcom a dcérou a napokon tento stav aj dosiahla, nakoľko dcéru od útleho veku vychovávala proti otcovi a k jeho ignorácii ako rodiča. Opakovanú snahu otca stretávať sa s dcérou matka vždy zmarila a po odsťahovaní sa z okresu Prievidza utajovala pred ním miesto pobytu.
Zastáva stanovisko, že nie sú dané dôvody vhodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného. Matke nič nebránilo, aby uplatnila návrhom na zvýšenie výživného zákonný nárok pre dieťa. Otec sa vyživovacej povinnosti nikdy nevyhýbal, určené výživné vždy platil riadne a včas a bol by platil výživné v takej výške v akej by mu ho určil súd. Matka mala vedomosť od svojich rodičov, že pracuje , čo robí , vedela , že býva v rovnakom mieste bydliska, teda neexistovala tu žiadna okolnosť, ktorá by bránila matke dieťaťa uplatniť nárok hneď ako vznikol. Mohla si uplatniť pred tromi rokmi a nie tesne pred plnoletosťou dcéry. Matka žiada zvýšiť výživné mesačne z 26,56 € na 150 € mesačne t.j. 5,6 násobné zvýšenie s ktorým nemôže súhlasiť. Matka síce poukazuje na svoje zárobkové a majetkové pomery , potreby dieťaťa , neuvádza však nič pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery svojho partnera s ktorým majú spolu jedno dieťa.
Otec žije v druhom manželstve s manželkou O. N., z ktorého manželstva má dve deti, C. N. R.. X.X.XXXX O. R. N. R.. XX.X.XXXX a spolu bývajú v rodinnom dome spolu s matkou , ktorú sa zaviazal doopatrovať . Rodičovský dom vlastní v podiele 5/6. Ide o starší rodinný dom, ktorý vyžaduje renováciu. Za účelom renovácii domu bol nútený si vziať úver, ktorý spláca po 100 € mesačne. Má príjem zo živnosti , ktorú vykonáva na základe živnostenského oprávnenia ako zámočník. Výkon prác fakturuje v priemernej výške 750 € mesačne, z čoho platí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. V priemere cestovné výdavky na dochádzku z miesta bydliska na pracovisko a späť predstavujú cca 100 € mesačne a režijné náklady na bývanie 215 €. Náklady v súvislosti s výkonom zamestnania predstavujú cca 300 € ročne. Podľa daňového priznania za minulý rok základom dane je 2.172,85 €, poistné platí 113 €.
Manželka otca je zamestnaná a jej príjem predstavuje 600 € mesačne. Dcéra C. má zdravotné problémy a preto sú zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a s liekmi. Po odpočítaní všetkých výdavkov pripadá na jedného člena v domácnosti otca suma 166 €. V prípade, že by súd vyhovel návrhu matky Kristína by bola zvýhodnená v porovnaní s ďalšími deťmi otca .
Matka je tiež vydatá a okrem J. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúceho z jej ďalšieho manželstva. Z potvrdenia z ÚPSVaR Dunajská Streda vyplýva, že matka od 1.3.2011 do 31.12. bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obvodný úrad Dunajská Streda dňa 9.3.2012 vydal osvedčenie o živnostenskom oprávnení, podľa vlastného udania matka zatiaľ z tejto podnikateľskej činnosti v čase rozhodovania príjem nemala. Podľa udania matky s manželom postavili nový rodinný 5 izbový dom a vlastnia 7 ročné motorové vozidlo.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery . Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného je možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov .
Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, teda , že výživné má byť primerané odôvodnením potrebám oprávneného ako aj schopnostiam a možnostiam povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti každého z rodičov , ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania pracovnými skúsenosťami) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané denným vlastnostiam rodičov. Odôvodnené potreby na strane dieťaťa môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie jeho všetkých hmotných potrieb (jedlo, ošatenie) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne , športové a rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či
s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti , preto že rozvodom manželstva rodičov detí neprestáva ani jeden z nich aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a ktoré teda sú ich v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo k im príjmom a majetkovým pomerom . Za základ výmery sa nevezme iba príjem skutočne dosahovaný ale je potrebné vziať do úvahy zárobkové možnosti každého z rodičov ktoré závisia od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania , obratnosti a schopnosti. Pre posudzovanie je rozhodujúce či tu je alebo nie je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu úmerného týmto predpokladom . Treba vychádzať zo skutočností, že práca a osobná starostlivosť ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov ktorý ich poskytne v peniazoch t.j. uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou môže vyvážiť platby druhého rodiča.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Výživné vo výške 100 € podľa názoru súdu je primerané vzhľadom na príjmy a majetkové pomery otca ako aj vzhľadom na odôvodnené potreby t.č. už plnoletej Kristíny.
Súd zvýšil výživné od podania návrhu keď sa stotožnil s názorom otca, že matke žiadne okolnosti nebránili v tom, aby podala návrh na zvýšenie výživného pri zmene pomerov , ktoré od posledného určenia výživného nepochybne nastali. Treba zohľadniť aj správanie sa Kristíny k otcovi , ktorá sa prejavila na pojednávaní k otcovi bezcitne a zjavne nejavila žiaden záujem o komunikáciu s otcom.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa a dospel k záveru, že výživné stanovené vo výroku tohto rozsudku je postačujúce vzhľadom na majetkové pomery otca a potreby oprávnenej.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.