Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/28/2023

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Dávidom Kollárom – advokátom, so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.09.2023 takto

rozhodol:

N á v r h žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.09.2023 podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa s poukazom na domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam v zastavanom území Mesta Kežmarok zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre Okres: C., Obec: C., Katastrálne územie: C., ako stavba – rodinný dom súp. číslo 279 stojaci na parcele registra „C“ č.1168 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, a pozemky parcela registra „C“ č. 1168 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, parcela registra „C“ č. 1153/2 – záhrada o výmere 101 m2 a parcela registra „C“ č. 1167/1 - záhrada o výmere 363 m2, a ich vyporiadania prikázaním všetkých nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 151.500 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zástupca žalobcu v žalobe tvrdí, že rodinný dom nie je stavebno - technicky vertikálne deliteľný na dve samostatné stavby. Od žalovaného ani nemožno očakávať, že by prispel na úhradu nákladov spojených s prípadným reálnym rozdelením rodinného domu. Rodinný dom je preto pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva potrebné považovať za nedeliteľný. Žalobca pre nezhody so žalovaným v základných veciach týkajúcich sa správy a užívania domových nehnuteľnosti nie je už schopný žiť so žalovaným v jednom rodinnom dome.

2. Žalobu zástupca žalobcu ďalej dôvodí tvrdeniami, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi domových nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podielov vo výške jednej polovice v pomere k celku. Rodinný dom pozostáva z prízemia a podkrovia. Podľa predloženého písomného znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Plavcom pod č. 34/2023 prízemie tvorí byt č. 1, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, chodby, zádveria a schodiska. Podľa predloženého kolaudačného rozhodnutia Mesta Kežmarok zo dňa 20.10.2009 prestavbou podkrovia rodinného domu bola vytvorená samostatná bytová jednotka s označením ako byt č. 2. Byt č. 2 zahŕňa zádverie a samostatné schodisko do podkrovia na prízemí, a v podkroví kuchyňu prepojenú s obývacou izbou, dve izby, chodbu a WC. Na základe ústnej dohody spoluvlastníkov byt č.1 na prízemí rodinného domu užíva žalovaný a byt č. 2 v podkroví žalobca.

3. Žalobca a žalovaný sa po smrti svojho otca v rokoch 2006 a 2007 dohodli, že zdedený rodičovský rodinný dom dokončia, požiadajú o hypotekárny úver a budú v dome spolu bývať. Hypotekárny úver vo výške 1.000.000,- Sk a neskôr spotrebný úver vo výške 10.000 eur, ktoré poskytla Tatra banka a.s., zobral žalovaný na svoje meno. Na základe vzájomnej dohody žalobca žalovanému uhrádza 60%

mesačnej splátky hypotekárneho a 50% mesačnej splátky spotrebného úveru. Prestavbu podkrovia, ktorá bola finančne náročnejšia ako prestavba prízemia, žalobca zrealizoval z časti aj zo svojich vlastných rezerv. Nezhody, spory a hádky medzi podielovými spoluvlastníkmi začali v roku 2020, kedy so žalovaným začala žiť jeho nová partnerka, ktorá sa zapája do sporov a spory aj vyvoláva, hoci trvalo v rodinnom dome nebýva. Nezhody sa týkajú každej oblasti užívania domových nehnuteľností (užívania spoločných priestorov, platenia energií za spoločné priestory, užívania prístrešku pre autá, prístupu na povalu, poistenia domu, atď.). Spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť na základných veciach týkajúcich sa správy a užívania rodinného domu, a ani na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domovým nehnuteľnostiam. Žalovaný opakovane podáva na žalobcu trestné oznámenia a oznámenia o spáchaní priestupkov za vymyslené napadnutia a vyhrážania. Žiada platenie nájmu od matky manželky žalobcu, ktorá má vlastný byt a rodinu žalobcu iba navštevuje. Žalovaný žalobcu a jeho rodinu bez ich súhlasu sníma alebo nahráva na mobil, čo bolo dôvodom podania podnetu žalobcom Úradu na ochranu osobných údajov.

4. Najväčším problémom je však nezhoda podielových spoluvlastníkov na oprave strechy, ktorá predstavuje najdôležitejšiu otázku týkajúcu sa spoločných domových nehnuteľností. Problém trvá od roku 2021 a do dnešného dňa sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na spôsobe opravy strechy. Žalovaný tvrdí, že strecha sa dá opraviť aj bez väčších zásahov dočasným pretmelením zatekajúcej časti strechy bitumelovým strešným tmelom, čo mu odporučil jeden opravár striech, ktorý sa na strechu prišiel pozrieť. Žalobca na základe odborných konzultácií a obhliadok strechy viacerými stavebnými firmami má za to, že oprava navrhovaná žalovaným nebude postačujúca. Doterajšia strešná krytina z asfaltových šindľov je čiastočne nefunkčná, pretože prepúšťa vodu hlavne na miestach okolo výstupov zo strešnej krytiny, okien a hrebeňa strechy. V čase dažďa voda preteká do podkrovného bytu žalobcu. Je vysoko pravdepodobné, že strecha je zvnútra už nahnitá, vrátane sadrokartónových stropov podkrovného bytu. Presný rozsah poškodenia strechy sa nevie, pretože by si to vyžadovalo strhnutie celého sadrokartónového stropu v podkrovnom byte a následné preskúmanie. Byt žalobcu sa tak stáva neobývateľný, pretože počas dažďa z okien tečie, v byte je zvýšená vlhkosť vzduchu a na stenách sa tvoria plesne, ktoré musí žalobca pravidelne odstraňovať. Pleseň a vlhkosť sa začína prejavovať už aj na zdraví detí, ktoré ako alergici majú následne zdravotné ťažkosti. Strecha môže predstavovať riziko až aj zo statického hľadiska, a to nie len pre spoluvlastníkov rodinného domu, ale aj pre vlastníkov susedného rodinného domu, keďže ide o rodinné domy v radovej zástavbe. Žalovaný každého, kto príde obhliadnuť strechu, vyháňa a volá políciu. Neakceptuje žiadny iný názor na spôsob opravy strehy, okrem tohto, ktorý mu odporučil opravár strechy, ktorého si sám zavolal. Vyčíta žalobcovi, že neurobil žiadnu opravu strechy. Žalobcu obviňuje, že strechu zničil tým, že odhŕňal sneh v okolí strešných okien podkrovného bytu metlou dole. V prílohe žaloby žalobca predkladá ocenenia opravy strechy od viacerých stavebných firiem, a tiež cenový návrh nového spôsobu opravy strechy, o ktorom sa dozvedel len nedávno, vyhotovený špecializovanou firmou na základe fotografií strechy. Žalovaný tak poškodzuje spoločný majetok natoľko, že domové nehnuteľnosti nebude možné vzhľadom na zlý stav strechy predať v súčasnej dobe, resp. predaj by bol možný iba za výrazne zníženú kúpnu cenu. Bez rekonštrukcie strechy rodinný dom nie je spôsobilý na predaj a ani na ďalšie bývanie.

5. Spolu so žalobou žalobca s poukazom na a nasl. podal na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým podľa bodu 2. časti žaloby označenej ako „žalobný návrh“ žiada, aby súd prikázal žalovanému znášať opravu strechy na rodinnom dome v nasledovnom rozsahu : „Označenie produktu: Bitúmenové pásy Index P15, počet MJ: 360 m2, cena MJ s DPH: 22 eur, celkom s DPH: 7920 eur; označenie produktu: Výmena strešného okna (cena za prácu bez zakúpenia okna a vnútorných výspraviek, počet MJ: 4 ks, cena MJ s DPH: 100 ks, celkom s DPH: 400 eur. Cena za prácu celkom s DPH 8320 eur vykonaná spoločnosťou RENOVAS STRECHY s.r.o. so sídlom Chocholná 305, 913 04 Chocholná-Velčice, IČO: 53 173 732.“ Súčasne tiež, aby prikázal žalovanému zaplatiť na špecifikovaný bankový účet označeného budúceho zhotoviteľovi diela (opravy strechy) sumu 4.160 eur do 10 dní odo dňa protokolárneho odovzdania diela žalobcom.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zástupca žalobcu odôvodnil tak, že je nutné vykonať opravu strechy rodinného domu, a to predovšetkým z dôvodu jeho možného užívania spoluvlastníkmi, ako aj z dôvodu udržania všeobecnej hodnoty rodinného domu ako predmetu záložného práva v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenou Tatra bankou a.s. a spoluvlastníkmi. Uvedené nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ani inými zákonnými prostriedkami. Žalobca a jeho rodina sú zatiaľ odkázaní na bývanie v rodinnom dome, čo je mimoriadne sťažené tým, že doterajšia

strešná krytina je čiastočne nefunkčná, pretože prepúšťa vodu. Hlavne v miestach okolo výstupov zo strešnej krytiny, okien a v oblasti hrebeňa strechy, čo spôsobuje sťažené a zdraviu škodlivé užívanie bytu žalobcu.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa cit. právnej úpravy neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

16. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal spolu so žalobou vo veci samej. Preto súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

vychádzal ako z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj z obsahu žaloby vo veci samej, a tiež zo skutočnosti vyplývajúcich z pripojených listinných dôkazov.

18. Súd tak pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dostatočne osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva domových nehnuteľnosti. Žalobca predloženým internetovým výpisom z LV č. XXXX zo dňa 20.09.2023 vedeného pre Okres: C., Obec: C., Katastrálne územie: C. (čl. 37 – 38 spisu), osvedčením o dedičstve vydaným súdnym komisárom JUDr. Igorom Čabrom, notárom so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia č. 95, pod sp. zn. , , zo dňa 04.05.2004 (čl. 50 – 51 spisu) a časťou písomnej zámennej zmluvy (čl. 63 spisu) osvedčil, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi domových nehnuteľnosti, a to stavby – rodinného domu súp. číslo 279 stojaceho na parcele registra „C“ č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, a pozemkov parcela registra „C“ č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, parcela registra „C“ č. 1153/2 - záhrada o výmere 101 m2 a parcela registra „C“ č. 1167/1 - záhrada o výmere 363 m2 (ďalej len „domové nehnuteľnosti“), a to každý v podiele vo výške jednej polovice v pomere k celku. Vlastníctvo k rodinnému domu a pozemkom parc.č.1168 a pôvodnej parc. č.1167 o výmere 464 m2 bolo v prospech žalobcu a žalovaného zapísané na list vlastníctva na základe osvedčenia súdneho komisára o nadobudnutí dedičstva po ich otcovi, poručiteľovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 17.10.2001. Podľa žalobcom predloženej prvej strany písomnej zámennej zmluvy v roku 2010 obaja podieloví spoluvlastníci bezodplatne zamenili časť parcely č.1167 za parcelu č. 1153/2.

19. Ďalším základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia bolo, aby žalobca tvrdil a osvedčil existenciu konkrétneho nároku vyplývajúceho mu z tohto právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu. Tzn., aby tvrdil a osvedčil konkrétny nárok, ktorý je ohrozovaný alebo porušovaný, ktorý nie je dostatočne zabezpečený inštitútmi hmotného práva pred jeho ohrozením alebo porušením, a ktorý možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením, nie len rozhodnutím vo veci samej. Obsahom každého právneho vzťahu, vrátane právneho vzťahu vyplývajúceho z predmetného podielového spoluvlastníctva domových nehnuteľností, sú totiž spravidla rozmanité práva a povinnosti a z nich vyplývajúce rôzne nároky. Tieto nároky môžu, ale nemusia, spolu súvisieť. Často navzájom ani nijako nesúvisia. Preto ich ochranu je potrebné diferencovať podľa ich povahy a stupňa porušenia alebo ohrozenia. Nakoľko v prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal súčasne so žalobou vo veci samej, súd skúmal predovšetkým vzťah nároku uplatneného žalobcom návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia k nároku uplatnenému už podanou žalobou vo veci samej. Teda to, či nárok, ktorý má byť chránený konečným rozhodnutím vo veci samej, a nárok, o ktorého ochranu žalobca žiada návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vzájomne nejako súvisia. Aj keď upustil od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa účinného do 30.06.2016, a neodkladné opatrenie sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej (možno ním dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami), za situácie, že žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal už aj samotnú žalobu vo veci samej, neprichádza do úvahy postup podľa . Podľa tohto ustanovenia totiž súd postupuje len v prípadoch, ak rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej (nie súčasne). Tu súd len dodáva, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ani zo žaloby vo veci samej a pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobca mienil podať na súd aj inú žalobu vo veci samej, než ktorú podal. Podanou žalobou sa pritom práve z dôvodu nezhôd podielových spoluvlastníkov vo všetkých základných veciach týkajúcich sa správy a užívanie domových nehnuteľnosti domáha ukončenia a konečnej likvidácie podielového spoluvlastníctva.

20. Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa 142 ods. 1 ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Podľa 142 ods. 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

23. Žalobou podanou vo veci samej sa žalobca podľa cit. domáha ochrany svojho práva ako podielového spoluvlastníka požadovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému domovému majetku, tzn. požadovať ukončenie a likvidáciu podielového spoluvlastníctva, a to s odôvodnením, že so žalovaným sa nedokážu dohodnúť ako na všetkých základných otázkach správy a užívania domových nehnuteľností, tak ani na samotnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Právo podielového spoluvlastníka požadovať ukončenie a likvidáciu podielového spoluvlastníctva zakotvené v cit. ustanovení nepochybne vyplýva zo samotnej povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti. Je vyjadrením zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Preto má zákonnú možnosť dosiahnuť jeho likvidáciu (určité obmedzenie obsahuje len cit. ust. , ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Pod zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa je preto potrebné rozumieť definitívne konečné vyriešenie všetkých vzájomných práv a povinnosti podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k doterajším a novovzniknutým podielom, tzn. vyporiadanie spoluvlastníckych podielov vo väzbe na ich výšku (tzv. vyporiadanie v užšom slova zmysle), prípadne, vyporiadanie aj vzájomných práv a povinností podielových spoluvlastníkov, ktoré už vznikli v súvislosti a v priebehu trvania podielového spoluvlastníctva z titulu investícií niektorého podielového spoluvlastníka už vložených do spoločnej veci (vyporiadanie v širšom zmysle).

24. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zástupca žalobcu požiadal, aby súd uložil žalovanému znášať opravu strechy rodinného domu, a to spôsobom a za cenu navrhnutú žalobcom ako jedným z podielových spoluvlastníkov, a súčasne zaplatiť žalobcom označenému dodávateľovi tohto diela spočívajúceho v oprave strechy odmenu v konkrétnej výške 4.160 eur, zodpovedajúcej polovici predbežnej písomnej cenovej ponuky za opravu strechy predloženej týmto dodávateľom žalobcovi do 10 dní odo dňa odovzdania diela (čl. 12 spisu). Tzn., jednak uloženie žalovanému neodkladne znášať vykonanie a vykonať zaplatenie opravy strechy rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán, a ktorého ukončenia a likvidácie sa žalobca žalobou vo veci samej domáha. Jednak, uloženia žalovanému znášať a vykonať zaplatenie opravy strechy spôsobom a za cenu navrhnutú žalobcom. V žalobe žalobca pritom tvrdí, že so žalovaným sa už od roku 2021 nevedia na konkrétnom spôsobe a rozsahu opravy strechy dohodnúť.

25. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tak žiada neodkladne upraviť vzájomné práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov súvisiace s opravou strechy spoločného rodinného domu, ktoré nijako nesúvisia so vzájomnými právami a povinnosťami podielových spoluvlastníkov spojenými s ukončením a likvidáciou podielového spoluvlastníctva, ktorých sa žalobca domáha žalobou podanou vo veci samej. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa , ktorú v prejednávanej veci žalobca podal, je svojou podstatou iba jednou z viacerých žalôb, ktorých predmetom je inštitút podielového spoluvlastníctva, a ktorá rieši vzájomné vnútorné právne vzťahy podielových spoluvlastníkov. Takouto žalobou podielový spoluvlastník realizuje iba jedno zo svojich oprávnení, a to právo požadovať ukončenie a likvidáciu podielového spoluvlastníctva. Právna úprava vzájomných vnútorných vzťahov podielových spoluvlastníkov je však obsiahnutá aj v ďalších zákonných ustanoveniach, a to v cit. ust. , ktoré upravuje hospodárenie podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Ďalej, tiež napr. v ust. , ktoré upravuje vzájomné vzťahy spoluvlastníkov v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu, a pod. Jednotlivým týmto okruhom právnych úprav zodpovedajú aj žaloby vo veci samej rôzneho typového zamerania. Je pritom vždy na podielovom spoluvlastníkovi, aby zvolil správny spôsob právnej ochrany, správny typ žaloby, a s tým súvisiacu správnu požadovanú neodkladnú úpravu.

26. Vzájomné práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov súvisiace s hospodárením so spoločnou vecou, pod ktoré judikatúra už štandardne zaraďuje o.i aj úpravu, údržbu a opravu spoločnej veci s cieľom zachovať jej účelné využitie, tzn. aj vzájomné práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov

súvisiace s opravu strechy spoločného rodinného domu, upravuje cit. ust. , nie ust. , o ktoré žalobca opiera žalobu podanú vo veci samej. Podľa cit. ust. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú podieloví spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, a pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. cit. ust. teda presne stanovuje osobitný postup, ktorým je podielový spoluvlastník povinný postupovať v prípade, ak dôjde k nezhode podielových spoluvlastníkov, ktorí majú rovnosť hlasov, pri hospodárení so spoločnou vecou. Tento postup spočíva v možnosti ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka podať na súd žalobu podľa , aby súd na základe vykonania riadneho dokazovania nezhodu podielových spoluvlastníkov vyriešil a rozhodol, napr. aj o spôsobe a rozsahu opravy strechy rodinného domu. Žalovaného ako podielového spoluvlastníka, ktorý v prejednávanej veci podľa tvrdení žalobcu a obsahu spisu so spôsobom a rozsahom opravy strechy spoločného rodinného domu navrhovaným žalobcom nesúhlasí, nemožno nijako ukrátiť o túto zákonnú možnosť domáhať sa žalobou dosiahnutia rozhodnutia súdu, ktoré bude akceptovať spôsob a rozsah opravy strechy podľa jeho návrhu. Žalobcom navrhovaná neodkladná úprava práv a povinností podielových spoluvlastníkov súvisiacich s opravou strechy spoločného rodinného domu teda nijako nesúvisí so vzájomnými právami a povinnosťami strán spojenými s konečným ukončením a likvidáciou spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov, čo súd považoval za jeden z dôvodov pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Pokiaľ zástupca žalobcu nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobe podanej vo veci samej podľa dôvodí o.i. aj tým, že bez neodkladnej opravy strechy nebude možné vzhľadom na celkový technický stav rodinného domu dom predať, resp. jeho predaj bude možný iba za výrazne zníženú kúpnu cenu, resp. že bez neodkladnej opravy strechy rodinný dom nie je spôsobilý na predaj, súd iba opakovane udáva, že úprava vzájomných pomerov strán navrhovaná žalobcom neodkladným opatrením nijako neovplyvňuje a nebráni spravodlivému ukončeniu a likvidácii spoluvlastníckych vzťahov podielových spoluvlastníkov, a to ktorýmkoľvek zo zákonných spôsobov. Či v prípade vyporiadania prikázaním domových nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov tak, ako to žalobou vo veci samej navrhuje žalobca (žalovanému), ako aj v prípade nariadenia predaja spoločných domových nehnuteľností, práva žalobcu vyplývajúce mu z ukončenia a likvidácie podielového spoluvlastníctva nebudú nijako ohrozené alebo porušené, nakoľko základ konečnej likvidácie podielového spoluvlastníctva bude pre oboch podielových spoluvlastníkov rovnaký. Tzn., bude vychádzať zo všeobecnej hodnoty spoločných domových nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, pričom z pohľadu vzájomného vzťahu podielových spoluvlastníkov je v tomto smere bez právneho významu, či všeobecná hodnota spoločných domových nehnuteľností v čase rozhodovania súdu bude vychádzať z terajšieho stavu strechy alebo zo stavu po jej oprave. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa udržania všeobecnej hodnoty domových nehnuteľností ako predmetu záložného práva zriadeného k nim v prospech banky súd len dodáva, že ide o vzťah podielových spoluvlastníkov k tretej osobe, ktorý nie je predmetom žaloby vo veci samej.

28. Za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd považoval to, že žalobca dostatočne neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov podielových spoluvlastníkov ani vo vzťahu k prípadnej budúcej možnej konečnej úprave ich vzájomných právnych pomerov súvisiacich s nezhodou v hospodárení so spoločnými domovými nehnuteľnosťami. Žalobca neosvedčil, že by sa jednalo o taký havarijný stav strechy, ktorý by odôvodňoval navrhovanú neodkladnú úpravu pomerov podielových spoluvlastníkov. Predložené listiny a záznamy na USB kľúči síce osvedčujú tvrdenie žalobcu, že doterajšia strešná krytina z asfaltových šindľov je čiastočne nefunkčná, nakoľko počas dažďov prepúšťa vodu okolo strešných okien a hrebeňa strechy do podkrovného bytu, čo si nepochybne vyžaduje opravu, a čo žalovaný podľa skutočnosti vyplývajúcich zo spisu ani nepopiera. Žalobca však neosvedčil skutočnosti, že je potrebná neodkladná oprava strechy z dôvodu, že podkrovný byt v rodinnom dome je v súčasnosti neobývateľný, alebo že jeho bývanie s rodinou v ňom je škodlivé ich zdraviu, najmä deťom, ktoré sú alergikmi, alebo že súčasný stav strechy ohrozuje statiku celého rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdí, že presný rozsah poškodenia strechy sa nateraz nevie, pretože by si to vyžadovalo strhnutie celého sadrokartónového stropu v podkrovnom byte a následné preskúmanie. Taktiež tvrdí, že pretekanie vody do podkrovného bytu po prudkom daždi oznámil žalovanému už listom zo dňa 26.08.2021 (čo potvrdzuje listina na čl. 52 spisu), kedy prvý krát zistil, že v čase prudkých dažďov voda preteká cez rámy strešných okien a cez hrebeň strechy do podkrovného bytu. Čiastočná nefunkčnosť strechy tak, ako ju žalobca

popísal a osvedčil, teda podľa tvrdení samotného žalobcu trvá už cca dva roky, od roku 2021, pričom žalobca so svojou rodinou aj v súčasnosti podkrovný byt v rodinnom dome obýva (aj keď nepochybne za sťažených podmienok), čo už samo o sebe nenasvedčuje dôvodnosti navrhovanej neodkladnej úpravy. Žalobca ani netvrdí, že by sa počas týchto dvoch rokov bol z dôvodu neobývateľnosti podkrovného bytu alebo vážneho ohrozenia zdravia členov svojej rodiny bol domáhal akejkoľvek právnej ochrany, vrátane riešenia nezhody spoluvlastníkov v spôsobe a rozsahu opravy strechy žalobou na súde podľa , a ani že by sa čo aj v súčasnosti takéto konanie vôbec viedlo. Z písomných vyjadrení viacerých firiem predložených žalobcom spolu s návrhom tiež iba vyplýva, že terajšia strešná asfaltová krytina (kanadský šindeľ) je na viacerých miestach nefunkčná a prepúšťa vodu, ktorá preteká cez krytinu na miestach okolo výstupov zo strešnej krytiny okolo okien a v oblasti hrebeňa strechy do podkrovného bytu, a že strecha nedisponuje žiadnym odvetraním, ani vzduchovou medzerou na odvetranie (vyjadrenia na čl. 11, č. 39, čl. 40 a čl. 42 spisu). Avšak podľa napr. vyjadrenia firmy Lindab a.s., Jamník 278 (čl. 40 spisu), stav strešnej krytiny nie je kritický. A ani žalobcom predložený aktuálny písomný znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Plavcom pod č. 34/2023 dňa 24.02.2023, ktorým znalec na základe obhliadky stanovil všeobecnú hodnotu celého domového majetku, neobsahuje žiadnu zmienku o kritickom alebo havarijnom stavebno-technickom stave rodinného domu. Naopak, podľa znalca stavba rodinného domu je v dobrom technickom stave a v čase obhliadky nejavila znaky statických ani žiadnych technických porúch.

29. Za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd považoval aj to, že nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia je vylúčené z dôvodu, že by ním súd nenávratne vytvoril vo vzájomných právnych vzťahoch podielových spoluvlastníkov súvisiacich s hospodárením so spoločnou vecou nenávratný stav, ktorý by už nebolo možné nijako anulovať. Tak, ako už súd vyššie uviedol, medzi podielovými spoluvlastníkmi je nezhoda v tom, akým spôsobom a v akom rozsahu je potrebné opravu strechy spoločného rodinného domu zrealizovať. Podľa žalovaného strecha sa dá opraviť aj bez väčších zásahov, iba dočasným pretmelením zatekajúcej časti strechy bitumelovým strešným tmelom. Žalobca na základe odborných konzultácií a obhliadky strechy viacerými stavebnými firmami má za to, že oprava strechy podľa návrhu žalovaného nebude postačujúca. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov navrhuje uložiť žalovanému ako druhému podielovému spoluvlastníkovi s rovnosťou hlasov povinnosť znášať opravu strechy spôsobom a podľa cenovej ponuky nim navrhnutej, opierajúcej sa o aktuálnu ponuku firmy RENOVAS STRECHA s.r.o., G. C., H. B. XXX, IČO: 53 173 732 zo dňa 03.09.2023 (čl. 12 spisu). Túto nezhodu pri rovnosti hlasov podielových spoluvlastníkov je možné vyriešiť súdom iba v konaní vo veci samej začatom na základe žaloby jedného z podielových spoluvlastníkov podľa po riadnom vykonaní dokazovania. Je vylúčené, aby súd nezhodu podielových spoluvlastníkov s rovnosťou hlasov o hospodárení s vecou riešil v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou neodkladného opatrenia podľa cit. je uloženie žalovanému, aby niečo znášal alebo vykonal, teda, aby žalovaný musel strpieť určité obmedzenie, nie priznanie práva či oprávnenia navrhovateľovi, a to dokonca nenávratne. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca totiž nedomáha toho, aby žalovaný to, čo by mal konať, nekonal, alebo aby sa zdržal nejakého rušenia alebo strpel určité obmedzenie, ale toho, aby mu súd priznal právo na opravu strechy spôsobom a v rozsahu podľa jeho návrhu, s ktorým žalovaný nesúhlasí, bez zákonného postupu upraveného cit. ust. . Aj za účinnosti naďalej platí zásada, že nemožno pripustiť, aby oprávnený neodkladným opatrením dosiahol to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej. Táto zásada naďalej síce neplatí bezvýnimočne. Podľa cit. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V danej veci to však povaha veci samej nepripúšťa, pretože neodkladné opatrenie v prípade nezhody podielových spoluvlastníkov s hospodárením so spoločnou vecou by nahrádzalo to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej. Obsahom spisu sú rôzne písomné ponuky viacerých firiem na opravu strechy rôznymi spôsobmi, ktoré obsahujú použitie rôznych materiálov a vykonanie rôznych prác, a to v rôznych cenových reláciách (čl. 10 - firma AVASTO s.r.o., Pavčina Lehota 84, Liptovký Mikuláš, IČO: 51 006 944, s cenovou reláciou 13.296 eur, čl. 11 - firma Renodach Svit s cenovou reláciou 9.200 eur. Tiež cenová ponuka firmy RENOVAS STRECHA s.r.o., G. C., H. B. XXX, IČO: 53 173 732 zo dňa 03.09.2023 na 8.320 eur (čl. 12 spisu). Za danej situácie o nezhode podielových spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu opravy strechy môže súd rozhodnúť len v konaní o žalobe vo veci samej podľa , a to na základe vykonania riadneho dokazovania.

30. Keďže žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, súd návrh zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.