Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-64-2011.pdf
PDF · 70.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/64/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom P.. B. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. júna 2012 na Okresnom súde Kežmarok v trestnej veci proti obžalovanému P. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. B. T. J. T. Z., Z.. XX.XX.XXXX V. B. B., K. B. K. XX, H. F., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. Z. V. K. H. Q. A. - Š.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v období najmenej od 01.04.2009 až do 27.04.2010, v Timravách, okr. Martin a inde, neprispieval na výživu svojich maloletých detí Š. B., Z.. XX.XX.XXXX a P. B., Z.. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovení Zákona o rodine ako aj rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XC XXX/XX zo dňa 30.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.02.2000, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XP XXX/XX zo dňa 17.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2006 a ktorými bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. Š. sumou 39,84 € a mal. P. sumou 33,19 € mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky T. B., počnúc dňom 01.06.2006, čím mu takto vznikol za vyššie uvedené obdobie dlh na výživnom voči matke v sume najmenej 776,23 €,
t e d a
- najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplnil si úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu v Martine spisová značka XXT/XXX/XXXX zo dňa 03.08.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, súd považuje za d o s t a t o č n ý.
.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal obžalobu na P. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Tr. poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky odpovedal ,, áno ,, .
V zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykoná iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými, a to s rozsudkami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XC XXX/XX zo dňa 30.11.1999 a sp. zn. XP XXX/XX zo dňa 17.01.2006, kópiami ústrižkov poštových poukážok, ktorými obžalovaný poukazoval matke mal. detí výživné, prehľadom o plnení vyživovacej povinnosti, potvrdeniami o štúdiu maloletých detí, rodnými listami mal. detí, správou Daňového úradu Martin, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Martin, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, správami firiem, kde si údajne obžalovaný hľadal prácu, charakteristikou Mesta Martin, správou ÚVTOS Košice - Šaca a odpisom z registra trestov.
Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 03.08.2010.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť zákonom chránené záujmy a tieto svojím protiprávnym konaním aj porušil. Z hľadiska objektívnej stránky trestného činu sa dopustil opomenutím plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, napriek tomu, že táto mu vyplýva nielen zo zákona ale aj z rozhodnutia súdu.
Z odpisu z registra trestov súd zistil že obžalovaný bol doposiaľ 2 x súdne trestaný. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne.
Pri rozhodovaní o upustení od uloženia súhrnného trestu vzal súd do úvahy priznanie obžalovaného a oľutovanie skutku, taktiež skutočnosť, že obžalovaný v súčasnosti už vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca uložený mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 03.08.2010 (právoplatnosť nadobudol dňa 03.08.2010) a to vo výmere štyroch rokov, ktorý nastúpil dňa 27.04.2010. Súd prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, kde vzal do úvahy výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní o tom, že tento skutok ľutuje, stalo sa to preto, že nemal prácu, staral sa ešte o jedného syna, bol na materskej, nerobil to vedome, že by nechcel dať, keď mal pár korún, dal to deťom, prihliadol aj na to, že obžalovaný doposiaľ nebol za takúto trestnú činnosť stíhaný a odsúdený. Zároveň má súd za to, že pri uloženom treste odňatia slobody vo výmere štyroch rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin spisová značka XXT/XXX/XXXX a s prihliadnutím na skutočnosť, že za prejednávaný prečin možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby dva roky, súd považoval trest
uložený uvedeným rozsudkom Okresného súdu Martin na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.