Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-21C-55-2020.pdf
PDF · 158.49 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-21C/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v sporovej veci žalobcu: P.. Y. X., A.. XX.XX.XXXX, W. T. X, F., zastúpený: RS Legal s.r.o., so sídlom Frankovská 18, Bratislava, IČO: 36 864 358, proti žalovanému: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, Bratislava, IČO: 36 865 192, o zaplatenie 458,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 458,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 458,16 eur od 01.11.2020 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.10.2020, doplnená dňa 17.02.2021, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 458,16 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si objednávkou zo dňa 06.08.2020 objednal u žalobcu vypracovanie znaleckého posudku, ktorým žiadal vo veci trestne stíhaného klienta P. H.Á. posúdiť možnosť vzniku poranení (ich charakter a rozsah) na rukách obvineného s ohľadom na spôsob útoku obvineného, povahu a opis predmetu, ktorým bol útok vykonaný a mechanizmus vzniku poranenia poškodeného, ako je opísaný v zápisniciach o výsluchoch poškodeného zo dňa 20.04.2020 a 11.05.2020. Žalobca vypracoval v zmysle požiadavky žalovaného znalecký posudok č. 21/2020 zo dňa 04.10.2020 a doporučenou poštou doručil žalovanému. Zároveň vyúčtoval odmenu za znalecký posudok vo výške 458,16 eur. Žalovaný listom zo dňa 06.10.2020 požiadal žalobcu o vykonanie opravy v znaleckom posudku a odstránenie časti posudku ohľadom skutočností, ktoré neboli úlohou znalca posudzovať. Zároveň žalovaný žalobcu upozornil, že ak neprepracuje znalecký posudok v zmysle jeho požiadaviek, neuhradí odmenu za jeho vypracovanie. Na mail žalovaného odpovedal žalobca listom zo dňa 13.10.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým prepracovanie podaného znaleckého posudku odmietol. Upovedomil žalovaného, že znalecký posudok vypracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, na základe podkladov, ktoré mu žalovaný predložil. Závery znaleckého posudku dávajú vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, ktorú žalovaný uviedol v objednávke znaleckého posudku zo dňa 06.08.2020. Ďalej žalovaného upozornil, že ako znalec zodpovedá za závery podaného znaleckého posudku a že prípadným zamlčaním niektorých podstatných okolností vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie by sa mohol dopustiť trestného činu nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 347 Trestného zákona. Žalovaný na svojej požiadavke prepracovať znalecký posudok zotrval a do dňa podania žaloby vyúčtovanú odmenu za vypracovaný znalecký posudok neuhradil.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 02.03.2020, č. k. 21 C/55/2020-69, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný mal za to, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou,
keď žalobca na zastupovanie v jeho právnej veci splnomocnil subjekt s obchodným menom Advokátska kancelária RS Legal s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, a to na základe plnomocenstva zo dňa 12.10.2020. Žalovaný poukázal na to, že subjekt s uvedeným obchodným menom a sídlom, ktorý žalobca splnomocnil, neexistuje a neexistoval ani v čase udelenia plnej moci na zastupovanie žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca doručil súdu žalobu bez autorizácie zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-governmente). Vo vzťahu k predmetu veci žalovaný uviedol, že na základe písomnej objednávky zo dňa 06.08.2020 si objednal u žalobcu vypracovanie znaleckého posudku za účelom dokazovania v trestnom konaní pre svojho klienta, čím žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Potvrdil zároveň, že predmetný posudok bol žalovanému doručený dňa 06.10.2020 spolu s vyúčtovaním odmeny znalca za vypracovanie znaleckého posudku. Podľa jeho názoru však závery vypracovaného znaleckého posudku neposkytovali jasnú a vecnú odpoveď na otázku uvedenú v objednávke, a to z dôvodu, že samotný posudok obsahoval obsahové vady, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili čiastočnú neurčitosť jeho záverov. Úlohou znalca v znaleckom posudku nebolo skúmať a poukazovať na prípadné pochybenia ošetrujúcich lekárov, respektíve nezrovnalosti v lekárskych správach predložených mu za účelom vypracovania znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok obsahoval subjektívne hodnotenie znalca, čoho následkom bola skutočnosť, že závery znaleckého posudku sú založené na predpokladoch, špekuláciách a domnienkach znalca, pre ktoré neexistuje reálny podklad v lekárskych správach predložených znalcovi. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok obsahuje okrem iných aj vyjadrenia typu „predpokladám (z vlastnej praxe v podobných prípadoch), že P. H. mal k vozíku fixované končatiny; nakoľko P. H. bol agresívny a nespolupracoval, tak ho určite dôkladne neumývali, a preto ani nemuseli zistiť povrchové rezné ranky, resp. abrázie kože na rukách; predpokladám, že mu horné končatiny, a teda aj ruky ani neuvoľnili z fixovania; nedá sa jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť“ a pod. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že vyjadrenia znalca majú byť nenáležité a spôsobovať čiastočnú neurčitosť záverov znaleckého posudku a s tým spojenú nepoužiteľnosť na dokazovanie v trestnom konaní. O vadách a nedostatkoch bol žalobca upovedomený prostredníctvom telefonátu a aj mailu zo dňa 06.10.2020, pričom bol vyzvaný na prepracovanie znaleckého posudku tak, aby predstavoval dostatočne podklad pre dokazovanie v trestnom konaní. Žalobca žiadanú opravu odmietol vykonať. V nadväznosti na prvotnú komunikáciu bola dňa 31.03.2021 žalobcovi doručená reklamácia znaleckého posudku č. 21/2020. V súvislosti so splatnosťou pohľadávky žalobcu a omeškania žalovaného žalovaný poukázal na to, že spolu so znaleckým posudkom doručil žalobca vyúčtovanie za znalecký posudok, v ktorom nebola určená lehota splatnosti odmeny za vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca ku dňu vyjadrenia žalovaného žiadnym spôsobom nevyzval žalovaného na zaplatenie špecifikovanej sumy, a preto mal žalovaný za to, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha prostredníctvom žaloby, nie je splatná. Podľa jeho názoru pohľadávka sa mohla stať splatnou až dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému zo strany súdu, t. j. dňa 20.03.2021, pričom žalovaný by bol v omeškaní s úhradou najskôr od 21.03.2021. Na základe skutočností (žaloba nebola podaná oprávneným subjektom, vady znaleckého posudku, vymáhanie nesplatenej pohľadávky) žalovaný odmietol nárok žalobcu, označil ho za nedôvodný a navrhol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť.
3. Na tvrdenia žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.08.2021, v ktorom uviedol, že po zaslaní znaleckého posudku mu volal právnik z advokátskej kancelárie Kucek, že znenie znaleckého posudku je pre nich nepoužiteľné, nakoľko nevyhovuje tomu, čo potrebujú tvrdiť v trestnom konaní a žiadal žalobcu o prepracovanie znaleckého posudku tak, aby znalecký posudok vyznel, ako to potrebujú, alebo inak za jeho vypracovanie nezaplatia. Uvádzaný telefonický kontakt bol v zmysle nátlaku a vyhrážania sa nezaplatením, ak záver znaleckého posudku nebude tak, ako ho advokátska kancelária chce. Žalobca odmietol prepracovať a zmeniť znenie znaleckého posudku, nakoľko na jeho záveroch trvá. Žalobca ďalej uviedol, že na začiatku celého ho kontaktoval právnik advokátskej kancelárie Kucek, ktorý ho požiadal o vypracovanie znaleckého posudku, v krátkosti vysvetlil, že potrebujú vypracovať znalecký posudok vo veci, kde zastupujú obvineného, ktorý mal útočiť na príslušníkov polície. Po obdržaní kópie výsluchov a zdravotnej dokumentácie obvineného od advokátskej kancelárie žalobca zistil, že mu boli zaslané lekárske správy - nálezy od internistu, psychiatra a neurológa, preto telefonicky kontaktoval žalovaného a žiadal ho dodať najdôležitejšie dokumenty, teda lekársku správu - nález od chirurga, respektíve traumatológa, ktorý ošetril obvineného P. H.. Po čase bola žiadaná dokumentácia žalobcovi doručená. Počas celého tohto procesu žalovaný so žalobcom ani raz nekonzultoval, či na základe tejto dokumentácie je možné vypracovať znalecký posudok s takým záverom, aký žalovaný potrebuje. Ak by tak žalovaný urobil, žalobca by mu oznámil, že znalecký posudok v takomto znení, respektíve s takýmto záverom sa nedá na základe dodanej
dokumentácie vypracovať a ani ho v takom znení nevypracuje. Ak by žalovaný konzultoval so žalobcom uvedenú situáciu, mohol žalovaný zaplatiť cenu za konzultáciu 2 - 3 hodín a nemusel zaplatiť za vypracovanie kompletného znaleckého posudku. O nič také však žalovaný nepožiadal, žalobca pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku s najlepším vedomím a svedomím na základe doloženej dokumentácie.
4. K tvrdeniam žalovaného o nenáležitom vyjadrení, ktoré majú spôsobovať čiastočnú neurčitosť záverov znaleckého posudku a teda jeho nepoužiteľnosť pre dokazovanie v trestnom konaní, žalobca uviedol, že na položenú otázku jasne a vecne odpovedal vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa vyšetrenia P. H. realizovali, vzhľadom na neúplnosť a nekompletnosť nálezov zdravotnej dokumentácii hlavne traumatológa. Nesúhlasil s tvrdením, že skúmal, respektíve poukazoval na pochybenia ošetrujúcich lekárov. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadne fixácie končatín P. H., žalobca uviedol, že ide o fakt zaznamenaný všetkými ošetrujúcimi lekármi, a teda nie o domnienky a predpoklady, alebo špekulácie znalca. Skutočnosť uvedená traumatológom v správe, že adekvátne vyšetrenie pre nekľud a agresivitu nie je možné, pre znalca znamená, že dotyčného nemohli kompletne vyšetriť, a teda ani kompletne zaznamenať všetky možné abnormality, respektíve zranenia. K spochybňovaniu tvrdenia o zašpinenej koži žalobca uviedol, že vychádzal zo skutočností uvádzanými v predloženej zdravotnej dokumentácii. V tejto súvislosti uviedol, že, keď príslušníci zápasili s obvinením na okne, následne na posteli a potom aj na zemi. Obvinený sa porezal na krku, preto okrem bežnej špiny z okna a podlahy bol určite poptriesnený aj krvou, ktorá bola s odstupom času zaschnutá. Keď je niekto zašpinený, hlavne po potriesnení krvou, ktorá zaschla, tak treba znečistené časti tela umyť, až potom dokáže zdravotnícky personál posúdiť prítomnosť, rozsah a charakter rán. Hlavne drobné povrchové rany a ranky, abrázie kože a odierky nemožno postrehnúť a posúdiť bez očistenia rany a okolia, hlavne, ak sú znečistené krvou. Nie je možné rozoznať, či ide o zaschnutú krv na povrchu neporanenej kože alebo o povrchové poranenia na koži kryté zaschnutou krvou. Na uvedené treba mať skúsenosti z praxe. Žalobca uviedol, že pracuje ako chirurg traumatológ 43 rokov a má teda bohaté skúsenosti s takýmito stavmi. Argumentoval tým, že pokiaľ sú podklady k vypracovaniu znaleckého posudku nejednoznačné, neúplné, tak potom ani závery znaleckého posudku nemôžu byť jednoznačné, úplné, jasné a vecné. Žalobca mal za to, že predmetný znalecký posudok je použiteľný v trestnom konaní, pravdepodobne je ale nevýhodný pre tvrdenie, ktoré chcel žalovaný v trestnom konaní použiť. Zotrval na tvrdení, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe zásad a princípov práce súdneho znalca a zdravotníckeho pracovníka
- lekára. V súvislosti s vyúčtovaním odmeny žalobca uviedol, že vypracovaný znalecký posudok bol žalovanému zaslaný spolu s vyúčtovaním odmeny za vypracovanie znaleckého posudku. Uviedol, že takýmto spôsobom to praktizuje dlhé roky, znalecké posudky robí pre políciu, ako aj pre súdy a nikdy nebola vznesená požiadavka na ďalšie vyzvanie na zaplatenie. Zopakoval, že pracovník žalovaného žalobcovi uviedol, že ak neprepracuje znalecký posudok v zmysle tvrdenia, aké oni potrebujú, tak za znalecký posudok nezaplatia, z čoho vyplýva, že o nutnosti zaplatiť za vypracovanie znaleckého posudku si boli vedomí.
5. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 22.02.2020 nepoprel, že po doručení znaleckého posudku kontaktoval žalobcu telefonicky so žiadosťou o jeho prepracovanie, avšak nie s cieľom donútiť žalobcu k zmene znaleckého posudku výhradne v prospech žalovaného, respektíve jeho klienta. Cieľom žalovaného bolo usmernenie znalca tak, aby závery znaleckého posudku poskytovali jasnú a vecnú odpoveď na otázku, ktorá bola formulovaná v objednávke znaleckého posudku, a teda, aby predmetný znalecký posudok v prípade priaznivej odpovede predstavoval procesne poklad pre trestné konanie a v prípade nepriaznivej odpovede podklad pre ďalšie vedenie obhajoby, respektíve zmenu obhajobnej stratégie. Predmetný znalecký posudok však neposkytoval vecnú odpoveď na formulovanú otázku žalovaného, a to z dôvodov opísaný v odpore. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že zo strany zamestnanca žalovaného došlo k nátlaku a vyhrážanie sa kategoricky odmietol. Ďalej žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca nevzniesol žiadnu ďalšiu požiadavku na doplnenie podkladov, respektíve obsah predložených odkladov v priebehu vypracovania znaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybnil, žalovaného utvrdilo v tom, že predložené podklady sú postačujúce na kvalifikované vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca však aj napriek vedomosti o možných nedostatkov k uvedenému nepristúpil a vypracoval obsahovo neurčitý a nepreskúmateľný znalecký posudok. Žalovaný mal za to, že z vyjadrenia znalca vyplýva zrejmé nepochopenie otázky, ktorej zodpovedanie bolo predmetom znaleckého posudku. Z obsahu položenej otázky podľa názoru žalovaného vyplýva, že úlohou znalca nebolo skúmať existenciu alebo absenciu rezných rán na horných končatinách klienta žalovaného, ale samotnú možnosť ich vzniku po zohľadnení spôsobu a mechanizmu údajného útoku
klienta na poškodeného (opakované bodnutie do chrbta), ktorý vyplýva zo zápisníc o výpovediach svedkov v predmetnej trestnej veci a rovnako po zohľadnení povahy a opisu predmetu útoku. Už samotná skutočnosť, že žalobca sa v obsahu znaleckého posudku zameral primárne na posúdenie existencie rán, predstavuje zrejmú obsahovú vadu znaleckého posudku. Žalovaný mal za to, že skutočnosti, na ktoré v predmetnej časti vyjadrenia žalobca poukázal (výňatky z lekárskych správ), v konečnom dôsledku nemajú vplyv na správnosť a preskúmateľnosť jeho posudku. Žalobca vo svojom vyjadrení mal poukazovať na jednotlivé časti lekárskych správ, pričom sa nezaoberal tým, že v znaleckom posudku následne z týchto úryvkov vyvodil domnienky, ktoré z uvedených lekárskych správ nevyplývajú. V súvislosti s námietkou žalovaného obsiahnutú v odpore a týkajúcou sa uplatnenia nesplatnej pohľadávky v tomto konaní žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nedostatočne vo svojej replike vyporiadal s argumentáciou žalovaného, iba stroho konštatoval, že uvedený spôsob vypracovania znaleckých posudkov a vyčísľovania odplaty praktizuje dlhoročne. Uvedené však podľa názoru žalobcu nemá zákonný podklad v žiadnom ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 26.09.2023, na ktorom sporové strany zopakovali svoju argumentáciu uvádzanú v písomných podaniach. Na návrh žalobcu súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý uviedol: Pracujem 45 rokov ako chirurg, traumatológ. Súdnym znalcom som, myslím od roku 2004, čiže súdnym znalcom som sa stal vtedy, kedy už som mal veľké skúsenosti a znalosti z tohto odboru. Bežne sa mi stáva, že laici, ktorí ani nemajú právne vzdelanie, si ma nájdu v zozname, alebo ma nejakým spôsobom oslovia, prídu s nejakým problémom, so zdravotnou dokumentáciou a konzultujú so mnou, že či na základe tej zdravotnej dokumentácie, ktorú mi predložia a prípadne iných okolností, či je možné, dokazovať v znaleckom posudku, alebo posúdiť v znaleckom posudku to, čo si oni myslia, alebo čo potrebujú, čo je pravda. Ja preštudujem dokumentáciu a poviem im, či sa dá takéto tvrdenie v znaleckom posudku v záveroch dokazovať. Pokiaľ nie sú s tým spokojní, tak, ak je to len nejaká drobnosť, tak sa rozlúčime. Pokiaľ je to na dlhšie štúdium, tak si zoberiem čas 1-2 dni, preštudujem, stretneme sa a poviem im, či áno, či nie a či má význam ten znalecký posudok robiť. V takom prípade, ak ten klient alebo ako ho nazvem, lebo to je súkromná osoba vtedy, lebo okrem toho robím väčšinou pre súdy a políciu a prokuratúru. Keď mám takéhoto súkromného žiadateľa tak sa dohodneme, či to má význam alebo nie a potom znalecký posudok vypracujem. Pokiaľ je to nejaká konzultácia na jednu dve tri hodiny, zaplatia mi tie dve tri hodiny a rozlúčime sa, nerobím znalecký posudok. Keď ma oslovila advokátska kancelária Kucek, tak mi len povedali, že majú takýto prípad, že majú obvineného alebo trestne stíhaného, to si presne nepamätám, v akom štádiu to vtedy bolo, klienta a že by mi poslali dokumentáciu, aby som vypracoval znalecký posudok. Poslali mi žiadosť o vypracovanie ZP, poslali mi dokumentáciu, v ktorej boli výpovede policajtov, výpoveď toho ich klienta, bol tam ZP, ktorý robil iný kolega pre políciu o zranení policajta a boli tam lekárske správy o vyšetrení ich klienta, konkrétne: vyšetrenie internistom, psychiatrom a neurológom. Z urgentu vtedy, keď sa tá udalosť stala, keď bol v akútno-psychickom stave. Ja som to preštudoval a zatelefonoval som advokátskej kancelárii, že to, čo oni žiadajú, ani internista sa k tomu nevyjadruje, ani neurológ, ani psychiater, lebo mali aj iné veci posudzovať. Z tých vyšetrení toho neurológa, psychiatra a internistu vyplynulo, že k týmto ďalším odborníkom ich poslal chirurg alebo traumatológ z urgentu úrazového. Preto bolo jasné, že určite nejaká dokumentácia z úrazovej chirurgie, alebo úrazovej ambulancie urgentného príjmu musí byť. Oznámil som to advokátskej kancelárii Kucek a povedal som, že bez toho sa nedá na tom posudku pracovať. Povedali, že tú dokumentáciu zadovážia, zadovážili ju, poslali mi ju. Nič viac. Dostal som dokumentáciu, preštudoval som ju a na položené otázky zodpovedal. Keď si pozriete ten znalecký posudok je rozsiahly, pretože som tam presne opísal kompletne tie nálezy všetkých tých lekárov. Znalecký posudok som vypracoval po kompletnom preštudovaní a s plným vedomím a svedomím, čo robím a ako robím. A teraz k vyjadreniam advokátskej kancelárii zo 6. októbra p. O. ma žiada,.... Ešte takto by som povedal, keď som vypracoval znalecký posudok, tak som ho poslal advokátskej kancelárii. Ak si dobre pamätám, tak som ho posielal aj elektronicky aj vypracovaný písomne. Asi po dvoch dňoch sa mi ozvali z advokátskej kancelárie a normálne tvrdo vydieracky ma tlačili, aby som prepracoval závery, že to nevyhovuje a pokiaľ to neprepracujem, tak mi nezaplatia. Ja som odmietol prepracovať znalecký posudok, hlavne teda tie závery a povedal som, že keď nezaplatia, tak sa budeme musieť súdiť. Týmto sme skončili. Čiže už aj z tohoto mne vyplýva, že jednoznačne vedeli, že faktúru, ktorú som poslal treba zaplatiť. 6. októbra F.. O. mi poslal mail, v ktorom ma žiada, niekde v strede, môžem čítať: „s ohľadom na vyššie uvedené Vás touto cestou opätovne žiadame o prepracovanie predmetného znaleckého posudku tak, že jasne vecne zrozumiteľne a po zohľadnení Vašich skúseností a odborných vedomostí. A tam advokátska kancelária, keď ja hovorím o mojich skúsenostiach a znalostiach, spochybňuje môj znalecký posudok.
K tým jednotlivým námietkam, je tam vyjadrenie, v ktorom som sa k tomu vyjadril. To si myslím, že nemusím opakovať, je to tam jednoznačne napísané. K tomu, čo oni povedali, že ich klient bol fixovaný, každý lekár to tam napísal, bol agresívny, nekľudný, metal sa, bol fixovaný k vozíku. To nie sú moje dojmy, to sú fakty. Ak je niekto fixovaný, práve to sú tie moje skúsenosti a znalosti, keď vám dovezú na vozíku agresívneho človeka, tak je fixovaný, ruky má fixované, nohy má fixované a potom je ešte cez brucho alebo hrudník fixovaný. Keď máte takéhoto pacienta, kde chirurg napísal, že aké platné vyšetrenie pacienta, to bol pacient, ktorého doviezli v sprievode polície, nie je možné. To znamená, že kompletné celkové vyšetrenie pacienta nebolo, jeho doviezli za tým účelom toho ich klienta, že mal rezné rany na krku, ktoré bolo treba ošetriť. Tie ošetrili a ďalším veciam sa nevenovali a nakoľko mal akútnu psychózu, ho poslali k psychiatrovi, teda k neurológovi, internistovi a potom bol poslaný do psychiatrickej liečebne. K tomu by som ešte povedal, že žalovaný namieta, že som neposúdil zranenia na rukách. Ak by ste si prečítali výpoveď ich obvineného, tvrdí, že mal závažné rany na nohách od toho ako kopal do nejakej sklenenej výplne dvier skriniek. Nikde z tej zdravotnej dokumentácii, ktorá bola dostupná, nie sú popísané rany na nohách. Obvinený sa dokonca vo svojej výpovedi dožaduje, aby boli posúdené jeho rany na nohách, lebo vo všetkých týchto vyšetreniach, ktoré boli k dispozícii z toho dňa, poobedia, nie je o závažných ranách na nohách ani zmienka. A o nejakých drobných rankách na rukách vôbec nie, pretože jemu neuvoľnili ani nohy, ani ruky, zašili mu rany na krku, zalepili a poslali ho k internistovi, neurológovi a následne k psychiatrovi. Preto som sa nemohol vyjadriť k zraneniam na rukách, lebo ich nikto nikde nepopísal, ale ani nenapísal, že ruky sú bez zranení alebo nohy sú so zraneniami alebo bez. Keď nemám ja v podkladoch jednoznačné nálezy, ktoré môžem konštatovať, tak nemôžem vo svojich záveroch jednoznačne odpovedať. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalobca mal vedomosť o tom, že nebude možné na základe poskytnutých podkladov vypracovať ZP v rozsahu odpovedi na položenú otázku objednávky, žalobca uviedol, že na položenú otázku odpovedal. Po prečítaní otázky (predmet ZP) na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby žalobca identifikoval časť prednesenej otázky, z ktorej vyplýva úloha znalca skúmať existenciu akýchkoľvek rán na tele ošetrovaného, žalobca cituje závery uvedené v ZP na str. 27 a nasledujúce. PZ žalovaného: Z vami uvedenej odpovede vyplýva, že ste identifikovali, že nemal náš vtedajší klient poranenie na rukách, identifikovali ste iné zranenia. Otázka znela, aby ste posúdili možnosť vzniku poranení na rukách obvineného, nie existenciu na rukách poraneného, preto sa Vás ešte raz pýtam, identifikujte z otázky, ktorá Vám bola explicitne položená v objednávke ZP, z ktorej časti tejto otázky vyplýva, to, že ste mali identifikovať početnosť existenciu rán? Na uvedené reaguje žalobca prečítaním časti odpovede v ZP: „Dá sa relatívne ľahko porezať ostrým predmetom, preto by bolo možné, že na rukách P. H., by pri rezaní, keď si rezal krk mohli vzniknúť rezné rany alebo ranky, alebo drobné alebo menšie abrázie najpravdepodobnejšie pruhovité v tých miestach na ruke, ktoré držali alebo boli v kontakte so sklom.“ Tu som odpovedal na Vašu otázku, ale keďže nikde nebolo zaznamenané, že niečo také prítomné bolo, tak som odpovedal takto obsiahlo, lebo som musel zodpovedať to, čo bolo v nálezoch, v posudkoch a to musí byť aj v závere. Na otázku právneho zástupcu žalovaného: Potom, čo ste opísali ten proces, akým Vám boli poskytované z našej strany podklady na vypracovanie ZP, žiadali ste od nás, koľkokrát ste od zadávateľa advokátskej kancelárie žiadali doplnenie podkladov pre vypracovanie ZP? Žalobca uviedol: raz. Na ďalšiu otázku, či žalobca považoval potom tieto podklady za kompletné na to, aby mohol byť vypracovaný ZP, žalobca uviedol, že zástupca žalovaného mu povedal, že viac dokladov nemáte, že všetko ste z tých Topoľčian zabezpečili, že to máte a posielate to a povedali ste, že je to komplet a viac nie je. Na otázku, prečo žalobca od žalovaného nepožadoval ďalšie doplnenie podkladov, resp. vysvetlenie, žalobca uviedol, že jedenkrát to doplnili a povedali, že viacej dokladov niet. Ďalej sa právny zástupca dožadoval odpovedí, kde sa explicitne, v ktorom podklade nachádza napr. „potriesnenie ošetrovaného krvou, žalobca po doplňujúcej otázke súdu ozrejmil, že vychádzal z lekárskych správ, z toho čo napísali lekári, pričom pri svojom komentári aplikoval vlastné skúsenosti, bez toho to nejde. Ale to sú zákony fyziky bez toho to nejde. Takisto tie početné odierky, to sú všetko veci, tam sa manipulovalo so sklom, to sú všetko veci, ktoré spravia také plošné abrázie, dosť dlho krvácajú, okrem toho ich klient sám tvrdil, že mal závažné rany na nohách, ktoré nikde neboli popísané. V jednej tej výpovedi ich klienta, na str. 12 - Ja ako obvinený podávam návrh na doplnenie dokazovania, a to vykonanie znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo za účelom posúdenia mojich zranení, najmä zranení na nohách, a to hlavne k možnému spôsobu ich vzniku. On sa dožaduje, že mal závažné poranenie na nohách, nikde nie sú zapísané. Ďalej navrhujem, aby sa znalec vyjadril aj k tomu, že na rukách som nemal žiadne zranenia a teda, keďže si nepamätám na skutok, ale podľa skutku som mal v
ruke držať sklenenú črepinu a tou podľa výpovedí policajtov bodať policajta, takže či by takéto konanie zanechalo nejaké zranenia na mojich rukách. To sa dožadoval sám ich klient. Na otázku, či žalobca môže identifikovať podklad, z ktorého vyplýva jeho záver, že ošetrovaný nebol pred ošetrením relevantným spôsobom umytý, tak aby bolo možné jeho telo obhliadnuť, žalobca uviedol: Nie je to tam explicitne napísané, ale vyplýva to, že nebol platne vyšetrený, že nebol, keď nemal uvoľnené ruky, nohy a telo, aby nekopal, nebil a ja neviem, čo všetko možné, oni ho neuvoľnili, tak tým pádom ho nemohli umyť a preto aj napísal lekár, že adekvátne vyšetrenie nie je možné. Po prvé, že ho nemohli uvoľniť, nemohli ho očistiť od špiny, od krvi a preto ho nemohli adekvátne vyšetriť. Spolupráca výrazne sťažená, psychomotorický nekľud, nutná fixácia, ale to každý lekár, ktorý ho vyšetril, nutná fixácia nedá sa vyšetriť, nespolupracuje, agresívny, akútnu psychózu má. To sú fakty. Váš šéf, alebo majiteľ Vašej kancelárie ma žiadal, aby som na základe zohľadnil, na základe mojich skúsenosti a odborných vedomostí, aby som odpovedal na otázky. Presne to som urobil.
7. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Za objednávky znaleckého posudku zo dňa 06.08.2020 mal súd za preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu vypracovanie znaleckého posudku pre účely trestného konania vedeného pre trestný čin opilstva na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Topoľčanoch. Predmetom znaleckého posudku malo byť zodpovedanie otázky: „Posúďte možnosť vzniku poranení (ich charakter a rozsah) na rukách obvineného P. H. s ohľadom na spôsob útoku obvineného, povahu a opis predmetu, ktorým bol útok vykonaný a mechanizmus vzniku poranenia poškodeného ako je opísaný v zápisniciach o výsluchu poškodeného zo dňa 20.04.2020 a 11.05.2020.“ Znalecký posudok mal byť vypracovaný do 30.11.2020 v dvoch vyhotoveniach. Dohodnutá cena za posudok mala byť stanovená v zmysle vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Objednávateľ znaleckého posudku zároveň požiadal znalca, aby do znaleckého posudku doplnil vyhlásenie podľa ustanovenia § 347 Trestného zákona o vedomosti následkov vedome podaného nepravdivého znaleckého posudku.
9. Zo znaleckého posudku č. 21/2020 mal súd za preukázané, že tento bol vypracovaný dňa 04.10.2020, v rozsahu 32 strán, z toho jedna príloha, v dvoch vyhotoveniach. Znalecký posudok sa skladá z: I. Úvodná časť; II. Posudok; III. Záver; IV. Prílohy; V. Znalecká doložka. V úvodnej časti znalec uvádza otázku, ktorá má byť v rámci znaleckého dokazovania zodpovedaná, účel znaleckého posudku, dátum vyžiadania znaleckého posudku a dátum, ku ktorému je znalecký posudok vypracovaný, ako aj zoznam podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Samotný posudok pod II. popisuje jednotlivé podklady
- dôkazy, z ktorých znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal, obsahuje popis skutkových okolností predmetného trestného činu z pohľadu jednotlivých svedkov a obvineného, uvádza jednotlivé lekárske správy, ku ktorým sa znalec zároveň vyjadruje (komentár znalca). V Závere znalec vychádzajúci z predchádzajúcich zistení zodpovedá na položenú otázku. Konkrétne k možnosti vzniku poranení na rukách obvineného sa znalec vyjadruje na strane číslo 27, posledný odsek, keď konštatuje, že obvinený si „spôsobil rezné rany na krku vpravo črepinami skla, ktoré držal údajne v oboch rukách. Rozbité sklo má veľké ostré hrany, ktoré veľmi ľahko porania kožu. Koža na krku je veľmi jemná a tenká, dá sa relatívne ľahko prerezať ostrým predmetom, preto by bolo možné, že na rukách P. H. by pri rezaní na krku nemuseli vzniknúť rezné rany, alebo ranky, najpravdepodobnejšie kruhovité, v miestach na ruke (dlani a prstoch), ktoré držali a boli v kontakte s ostrou hranou črepiny skla. Pri úderoch črepinou skla, ktorú mal držať P. H. v pravej ruke, keď udieral zasahujúceho policajta do chrbta, je veľmi pravdepodobné (takmer isté), že na rukách útočníka P. H.Á. zostala nejaká stopa, respektíve stopy po poranení od úchopu črepiny skla - sklenená črepina sa zlomila a špicatý úlomok cca 3 centimetre po bodnutí zostal v koži na chrbte policajta. .... Údery museli byť značné až veľkej intenzity a P. H. musel črepiny skla v ruke zvierať veľmi pevne, keď spôsobil dané poranenie. Preto je zákonité, že na ruke museli zostať stopy po držaní skla.“ Čo sa týka povahy a popisu predmetu, ktorým bol útok vykonaný, tomu sa znalec venuje na strane 29, posledný odsek a na strane nasledujúcej; k mechanizmu vzniku poranenia poškodeného policajta zaujal znalec záver uvedený na strane 30, posledný odsek.
10. Z vyúčtovania za znalecký posudok č. 21/2020 zo dňa 04.10.2020 mal súd za preukázané, že žalobca predložil žalovanému vyúčtovanie odmeny podľa vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a vyhlášky č. 565/2008 Z. z. v rozsahu 23 hodín v sume celkom 458,16 eur.
11. Z e-mailovej komunikácie medzi P.. P. S., advokátsky koncipient žalovaného a žalobcom zo dňa 06.10.2020 mal súd za preukázané, že zástupca žalovaného požiadal žalobcu o vykonanie opravy a odstránenie časti posudku č. 21/2020, konkrétne v tej časti rozsudku týkajúcej sa skutočnosti, ktoré nebolo úlohou znalca posudzovať. Zástupca žalovaného uviedol, že úlohou znalca bolo jasne, vecne a zrozumiteľne posúdiť možnosť vzniku poranení (ich charakter a rozsah) na rukách obvineného P. H.Á. s ohľadom na spôsob útoku obvineného, povahu a opis predmetu, ktorým bol útok vykonaný a mechanizmus vzniku poranenia poškodeného (Otázka obsiahnutá v objednávke k znaleckému posudku). Zástupca žalovaného uviedol, že znalecký posudok obsahuje časti, ktoré neboli úlohou znalca skúmať, ako napríklad posudzovanie správnosti a úplnosti vyšetrenie ošetrujúcich lekárov s poukazom na chyby v lekárskych správach, posudzovanie možnosti vzniku rán na rukách P. a pri spôsobení rezných rán na krku, či možnú existenciu krvavých stôp na tele P. H., ktoré mohli maskovať rany na rukách a iné. Z podkladov (nie len lekárska správa P.. F.), ktoré boli znalcovi odovzdané za účelom znaleckého posudku, má podľa zástupcu žalovaného jasne vyplývať, že P. H. nemal na rukách rezné rany ako stopy po útoku úlomkov skla. Touto cestou zástupca žalovaného opätovne požiadal žalobcu o prepracovanie predmetného znaleckého posudku (tak, že jasne, vecne, zrozumiteľne a po zohľadnení skúseností a odborných vedomostí znalca znalec odpovie na otázku, ktorá mu bola položená. Oznámil mu, že v prípade, ak zo strany znalca nedôjde k prepracovaniu znaleckého posudku, nebude zo strany žalovaného uhradená faktúra za jeho vypracovanie.
12. Z e-mailovej komunikácie medzi U.. Y. O., advokátom žalovaného a právnou zástupkyňou žalobcu zo dňa 13.10.2020 mal súd za preukázané, že zástupca žalovaného po predložení plnej moci ochotne a rád vysvetlí dôvody, pre ktoré považuje znalecký posudok, respektíve jeho časť za nedostatočné a nepreskúmateľné.
13. Z reklamácie znaleckého posudku zo dňa 29.03.2021 mal súd za preukázané, že žalovaný v nadväznosti na žiadosť o opravu znaleckého posudku doručenú prostredníctvom e-mailu dňa 06.10.2020, na základe ktorej bol žalobca vyzvaný na opravu znaleckého posudku a jeho precizovanie, týmto podaním žalovaný reklamoval znalecký posudok z dôvodov jeho nedostatkov, ktorých následkom bolo neposkytnutie jasnej a vecnej odpovede na otázku, ktorej zodpovedanie bolo účelom vypracovania znaleckého posudku. Žalovaný uviedol, že znalecký posudok nemá obsahovať subjektívneho hodnotenia znalca a závery znaleckého posudku nemôžu byť založené na predpokladoch, špekuláciách a domnienkach znalca, pre ktoré neexistuje reálny podklad. Úlohou znalca je posúdiť stav veci na základe objektívnych skutočností. V reakcii na list žalobcu zo dňa 13.10.2020 žalovaný uviedol, že žiadosťou nebolo žiadané zamlčanie akýchkoľvek okolností, ale o precizovanie znaleckého posudku tak, aby poskytoval dostatočný podklad pre dokazovanie v trestnom konaní, čo stave, v akom bol vypracovaný nie je možné konštatovať.
14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“), znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
Podľa § 16 ods. 2 zákona o znalcoch, znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak; riadne a v určenej lehote; účelne, hospodárne; a nestranne.
Podľa § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo
znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.
Podľa § 17 ods. 7 zákona o znalcoch, na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ, b) na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o znalcoch, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o znalcoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom, ktorým nie je súd alebo iný orgán verejnej moci, na zmluvnej odmene alebo výške znalečného alebo tlmočného; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o znalcoch, výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platný a účinný v čase uzatvorenie zmluvy o dielo (ďalej len „ObZ“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca na základe objednávky žalovaného zo dňa 06.08.2020 vypracoval pre žalovaného znalecký posudok č. 21/2020 zo dňa 04.10.2020. Žalovaný majúc za to že závery predmetného znaleckého posudku sú nejasné a nezrozumiteľné, a teda pre potreby trestného konania vedené proti klientovi žalovaného nevyhovujúce, pričom žalobca požiadavku o prepracovanie znaleckého posudku odmietol akceptovať, nezaplatil znalcovi odmenu za vypracovanie predmetného znaleckého posudku vyúčtovanú Vyúčtovaním za znalecký posudok č. 21/2020 zo dňa 04.10.2020 vo výške 458,16 eur (výšku vyúčtovanej odmeny žalovaný nerozporoval, preto ju súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za nespornú). Spornou bola tá skutočnosť, či predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s očakávaniami žalovaného, respektíve či jeho obsah bol natoľko jasný a zrozumiteľný, aby mohol slúžiť pre obhajobu klienta v trestnom konaní a to či bol žalovaný povinný za tento posudok žalobcovi zaplatiť odmenu.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie znaleckého posudku pre potreby obhajoby klienta žalovaného v trestnom konaní. Písomné vyhotovenie zmluvy o dielo sa nevyžaduje. V zmysle objednávky znaleckého posudku zo dňa 06.08.2020 mal znalec zodpovedať na otázku: „Posúďte možnosť vzniku poranení (ich charakter a rozsah) na rukách obvineného P. H.Á. s ohľadom na spôsob útoku obvineného, povahu a opis predmetu, ktorým bol útok vykonaný a mechanizmus vzniku poranenia poškodeného ako je opísaný v zápisniciach o výsluchu poškodeného zo dňa 20.04.2020 a 11.05.2020.“. V zmysle objednávky bola dohodnutá cena za posudok podľa ustanovení vyhlášky č. 491/2004 o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Znalecký posudok mal byť vypracovaný do 30.11.2020. Žalovaný zároveň požiadal žalobcu, aby súčasťou znaleckého posudku bolo vyhlásenie podľa ustanovenia § 347 Trestného zákona, ktorým žalobca ako znalec vyhlasuje, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
17. Žalobca vypracoval znalecký posudok č. 21/2020 ku dňu 04.10.2020 a spolu s vyúčtovaním za znalecký posudok z toho istého dňa, výška odmeny za znalecký posudok v sume 458,16 eur, tento v dvoch vyhotoveniach doručil žalovanému. Uvedené skutočnosti taktiež neboli medzi sporovými stranami sporné.
18. Žalovaný požiadal žalobcu e-mailom zo dňa 06.10.2020 v nadväznosti na doručený znalecký posudok o vykonanie opravy a odstránenie časti posudku ohľadom skutočnosti, ktoré nebolo úlohou znalca posudzovať. S ohľadom na otázku obsiahnutú v objednávke podľa názoru žalovaného nebolo úlohou znaleckého posudku skúmať, ako napríklad posudzovanie správnosti a úplnosti vyšetrení ošetrujúcich lekárov s poukazom na chyby v lekárskych správach, posudzovanie možnosti vzniku rán na rukách P. H. pri spôsobení rezných rán na krku, či možnú existenciu krvavých stôp na tele P. H., ktoré mohli maskovať rany na rukách a iné. Zástupca žalovaného v e-mailovej správe konštatuje, že z podkladov (nielen lekárska správa P.. F.), ktoré boli žalobcovi za účelom znaleckého posudku odovzdané, jasne vyplýva, že P. H. nemal v rukách rezné rany ako stopy po útoku úlomkov skla. S ohľadom na uvedené žiadal žalovaný prepracovať predmetný znalecký posudok tak, že jasne, vecne a zrozumiteľne, po zohľadnení skúsenosti a odborných vedomostí žalobcu odpovie na otázku, ktorá mu bola ako znalcovi položená. V opačnom prípade nebude faktúra zo strany žalovaného za vypracovanie znaleckého posudku uhradená.
19. Tak, ako vyplynulo aj z výpovedí žalobcu na pojednávaní, žalobca majúc za to, že znalecký posudok vypracoval na základe predložených podkladov, z obsahu ktorých vychádzal a pri zohľadnení svojich skúseností a odborných vedomostí na danú otázku riadne zodpovedal, odmietol znalecký posudok prepracovať. Žalovaný za znalecký úkon žalobcovi vyúčtovanú odmenu nezaplatil.
20. Súd vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku konštatuje, že tento obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle zákona o znalcoch. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žalovaného ešte pred vypracovaním znaleckého posudku dopytoval o doplnenie ďalších podkladov potrebných na zodpovedanie položenej otázky. Žalovaný doplnil podklady o lekársku správu z oblasti úrazovej chirurgie, pričom žalobcovi uviedol, že žiadne iné podklady už nemá k dispozícii. Žalobca tak pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný po predložení písomnej objednávky a doplnení vyššie uvedeného podkladu ohľadne zdravotného stavu obvineného nedopytoval žalobcu, či žalovaným predložené podklady sú postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku, zameranému na posúdenie vzniku poranení na rukách obvineného vo vzťahu k spôsobu útoku obvineného, keď z podkladov, ktoré boli znalcovi odovzdané malo podľa názoru žalovaného vyplývať, že na rukách obvineného žiadne rezné rany po útoku úlomkov skla sa nenachádzali. Pokiaľ stratégiou žalovaného bolo v rámci trestného konania preukázať, že obvinený útok nemohol spáchať tak, ako mu bolo kladené za vinu, bolo v záujme žalovaného o tejto skutočnosti znalca oboznámiť a požiadať ho, aby sa primárne oboznámil s obsahom predložených podkladov a oznámil žalovanému, či z nich takýto záver vyplýva a až následne žiadať vypracovať znalecký posudok v intenciách týchto záverov. Žalovaný však v tejto otázke ostal pasívny, keď iba predložil podklady, o predbežné závery sa nezaujímal a nechal žalobcu vypracovať písomné vyhotovenie znaleckého posudku, čo si bezpochyby vyžiadalo väčšie pracovné zaťaženie znalca a dlhšiu dobu na posúdenie a zhotovenie znaleckého posudku. V súvislosti s požiadavkou o prepracovanie znaleckého posudku súd uvádza, že v zmysle zákona k znalcoch (§ 17 ods. 7) je možné požiadať znalca o doplnenie znaleckého úkonu, ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na záver znalca, respektíve požiadať znalca o odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone, ustanovenie ktoré však nie je aplikovateľné v danom prípade.
21. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predložených podkladov doručených mu žalovaným, pričom pri vypracovaní zohľadnil svoje dlhoročné pracovné skúsenosti v danom odbore, požiadavku ktorú na žalobcu vzniesol sám žalovaný.
22. Čo sa týka obsahu znaleckého posudku, v zásade súd nie je oprávnený vyhodnotiť, či znalecký posudok bol alebo nebol dostatočne po odbornej stránke spôsobilý pre potreby obhajoby obvineného v rámci trestného konania. Tak ako súd konštatoval vyššie po formálnej stránke znalecký posudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Závery znaleckého posudku možnom spochybniť len znaleckým posudkom vypracovaným iným znalcom v konkrétnom odbore, respektíve znaleckou organizáciou. V tejto súvislosti žalovaný neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany.
23. Zároveň súd uvádza, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvádzané už v predložených listinných dôkazoch, ako aj následné tvrdenie v rámci tohto konania, sa súdu javí, že sám žalovaný zapríčinil, že znalec dospel k takým záverom, aké zo znaleckého posudku vyplývajú, a to zmätočne položenou otázkou, zodpovedania ktorej sa na základe objednávky domáhal. Žalovaný totiž žiadal posúdiť možnosť vzniku poranení na rukách (ich charakter a rozsah - čo zjavne evokuje existenciu poranení) obvineného s ohľadom na útok, ktorý mal obvinený vykonať voči obeti, pričom mal už pred zadaním otázky vedomosť, že takéto poranenie nemá existovať, keď preukázania „neexistencie poranení“ sa mal aj sám obvinený v trestnom konaní domáhať, navrhol v tejto súvislosti vykonať znalecké dokazovanie a rovnako táto skutočnosť mala podľa vedomosti žalovaného vyplývať aj z predložených lekárskych správ. Uvedené nemožno však pričítať na ťarchu žalobcu. Žalobca trval na tom, že znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so skutočnosťami zistenými z predložených podkladov. Pokiaľ by žalobca vyhovel požiadavke žalovaného na zmenu obsahu znaleckého posudku, napriek tomu, že sa s takýmto postupom nestotožňuje, mohol by naplniť skutkovú podstatu trestného činu podania nepravdivého posudku v zmysle ustanovenia § 347 Trestného zákona, o čom rovnako žalobca žalovaného informoval.
24. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď žalobca na základe objednávky žalovaného vypracoval v zmysle predložených podkladov znalecký posudok v stanovenej lehote, zodpovedal na žalovaným položenú otázku, svoje závery zdôvodnil odkazom na predložené lekárske správy a ostatné podklady za použitia svojich dlhoročných skúseností v danom odbore. Znalecký posudok žalovanému doručil spolu s vyúčtovaním znalečného a preto bol žalovaný povinný žalobcovi odmenu riadne zaplatiť.
25. Súd má za to, že napriek tomu, že „Vyúčtovanie za Znalecký posudok č. 21/2020“ neobsahuje dátum plnenia, žalovaný si musel a mal byť už v zmysle objednávky znaleckého posudku zo dňa 06.08.2020, ako aj v zmysle zákona o znalcoch vedomý, že predmetný úkon nie je bezodplatný. Naopak žalovaný ako dôvod, pre ktorý nepristúpil k úhrade znalečného, považoval nedostatočný a nepreskúmateľný znalecký posudok, za ktorý zaplatiť odmietol. Žalovaný tak bol v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 ObZ povinný zaplatiť cenu diela po jeho odovzdaní dňa 04.10.2020. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.10.2020 vyzval žalovaného na úhradu vyúčtovaného znalečného, keď v závere svojho podania uviedol, že v opačnom prípade sa bude znalečného domáhať súdnou cestou.
26. Žalobca si uplatnil žalobou zároveň príslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uplatnenej istiny od 01.11.2020 až do zaplatenia, a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd majúc za to, že žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 13.10.2020 dlžnú sumu neuhradil, dňom nasledujúcim sa tak dostal do omeškania. Nakoľko si žalobca svoj nárok na príslušenstvo uplatniť až od neskoršej lehoty, súd vyhovel jeho návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
27. Žalovaný v priebehu konania namietol, že žaloba nebola podaná oprávneným subjektom, keď žalobca na zastupovanie v tomto konaní splnomocnil „Advokátsku kanceláriu RS legal s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany“, zastúpenou advokátkou U.. T. X.. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že advokátska kancelária RS legal s.r.o. v čase udelenia plnej moci sídlila na adrese Žilinská cesta 130, Piešťany. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 26.09.2023 uviedla, že v rozhodnom čase došlo k sťahovaniu kancelárskych priestorov na inú adresu. Súd konštatuje, že nevzhliadol vadu plnej moci z dôvodu nesprávne uvedenej adresy sídla splnomocneného subjektu. V súvislosti s námietkou žalovaného o neexistencii subjektu „Advokátska kancelária RS legal s.r.o.“, nakoľko takto označený subjekt nie je v obchodnom registri evidovaný, súd uvádza, že v čase udelenia plnej moci bola v obchodnom registri evidovaná obchodná spoločnosť s názvom RS legal s.r.o., ktorej jediným predmetom obchodnej činnosti bolo a je poskytovanie právnych služieb. Z činnosti súdu je známe, že obchodné spoločnosti poskytujúce právne služby bežne na svojich podaniach uvádzajú, že ide o advokátske kancelárie, aj keď tento názov z obchodného registra nevyplýva. Subjekt, ktorý splnomocnenie prijal opatril plnomocenstvo pečiatkou, na ktorej je správne uvedené, že ide o spoločnosť RS legal s.r.o., advokátska kancelária. Uvedené následne vyplýva aj z osvedčovacej doložky, z ktorej má súd za preukázané, že konverziu vykonala právnická osoba: RS legal s.r.o., IČO: 36 864 358. Súd dospel k názoru, že ani uvedené nepredstavuje takú vadu plnomocenstva, ktoré by spôsobovalo jeho neplatnosť. Čo sa týka námietky ohľadne doručenia žaloby bez autorizácie v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. súd uvádza, že z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe vyplýva, že žalobu spolu s prílohami platne podpísala elektronickým podpisom T. X., ako jedna z konateliek advokátskej kancelárie. Súd má za to, že vo vzťahu k žalobcovi by postupoval príliš formalisticky, pokiaľ by vyhodnotil, že doručenie žaloby s prílohami podpísané zástupcom advokátskej kancelárie, avšak ako fyzickej osoby - nie konateľky, malo spôsobiť, že žaloba nebola podaná oprávnenou osobou, keď v prípade doručovania listinného vyhotovenia žaloby a príloh by podpis tejto osoby bol vždy jeden a ten istý. Z uvedených dôvodov súd námietkam žalovaného nevyhovel.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.