Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-21-2012.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Piešťanoch samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou v trestnej veci obžalovaného L. F. , nar. XX.X.XXXX F. M. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.6.2012 rozhodol takto:
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku súd obžalovaného L. F., nar. XX.XX.XXXX F. M., trvale bytom Q. Č.. XX, o s l o b o d z u j e z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, spáchaného na skutkovom základe
ž e
dňa 24.06.2010 v čase približne o 07.15 hod. F. W., na ulici W., ako vodič jazdnej súpravy nákladného motorového vozidla zn. DAF XF 95, evidenčné číslo W. XXXAV, a návesu zn. Kögel, evidenčné číslo W. XXXYA, pri výjazde z kruhového objazdu v smere k mostu na cestu č. II/513, v 7,6 km, zastavil a ostal stáť pred priechodom pre chodcov tým spôsobom, že z dôvodu nedostatočných rozhľadových pomerov nemal náležitý rozhľad popred prednú časť vozidla na prechod pre chodcov a po prejdení časti skupiny chodcov začal s vozidlom jazdiť, pritom prednou časťou vozidla zachytil po prechode pre chodcov práve prechádzajúcu J. Q., ktorá sa následne dostala pod jazdiace vozidlo, čím utrpela otvorenú zlomeninu pravého predkolenia, sériové zlomeniny rebier obojstranne vpravo s trhlinami pohrudnice, medzi rebrového svalstva a medzi rebrových ciev so zakrvácaním do brušnej dutiny, v dôsledku ktorých dňa 24.06.2010 v čase o 12.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trnave zomrela, pričom obvinený svojim konaním porušil ust. § 4 odsek 1 písm.
e/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodené organizácie 1/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Mamateyova č. 17, P.O.BOX 41, 850 05 Bratislava 55, IČO: 35937874 a 2/ Kooperativu poisťovňu, a.s., Vienna Insurance Group Agentúra Bratislava, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany na Okresný súd Piešťany dňa 13.2.2012 vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov L. Š., L. W., znalca z odboru dopravy I.. W., poškodenej R. W.Á., prečítaním svedeckej výpovede B. Q. a znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisového materiálu.
Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako vodič z povolania. V predmetný deň vchádzal na kruhový objazd odbočoval do prava, pričom viedol nákladné vozidlo zn. DAF, videl chodcov, konkrétne pani s dieťaťom, ktorá vstúpila na vozovku, nepozrela sa, preto radšej vozidlo zastavil asi 1 a 1 m pred priechodom pre chodcov. Videl prejsť skupinku chodcov a keďže nikoho nevidel, pohol sa ďalej. Následne začali oproti nemu vozidlá blikať a trúbiť, myslel si, že tá pani s dieťatom si vymienila ďalšiu prednosť na prechode, až pohľadom do zrkadla zistil, že sa niečo stalo s chodkyňou, ku ktorej sa potom vrátil a nechápal, odkiaľ sa vzala, nevidel ju. Volali jej pomoc. Čo sa týka situácie pred dopravnou nehodou tak pred ním nejazdilo žiadne vozidlo, chodkyňu nevidel, má za to, že musela výjsť z pravého boku šikmo z chodníka k autu, nevie či išla po priechode, ale myslí že nie, pretože keby išla bol by ju videl.
Svedkyňa R. W. ako poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že k dopravnej nehode nevie nič uviesť. Poškodená J. Q. bola jej matkou, pričom jej telefonovali policajti, že matka sa nachádza v nemocnici v Trnave, nedovolala sa tam. Následne keď zistila podrobnosti, bola už matka mrtva, žiadali jej súhlas k pitve.
Svedok L. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň išiel na kruhovom objazde po priechode pre chodcov. Stál na ňom kamión, ktorý ich púšťal. Prešiel k ostrovčeku, tam sa obzrel a videl pani, ktorá vbehla na prechod , pričom išla po ňom po ľavej strane na začiatku, bližšie ku kamiónu, ako ďaleko presne uviesť nevie. Podľa svedka išla pani po prechode pre chodcov, ale ako ďaleko bola vo vozovke , keď ju svedok zbadal nevie uviesť. V čase keď išla po prechode kamión už bol mierne rozbehnutý. Následne počul ako trúbia oproti idúce autá, pretože kamión si nevšimol, že chodkyňu zrazil a išiel ďalej.
Svedkyňa L. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla s poškodenou Q. spolu v autobuse. Rozprávali sa, pretože sa poznajú. Q. F.eľmi utekala, ponáhľala sa do nemocnice. Svedkyňa nemohla ísť tak rýchlo, pretože ju bolelo koleno. Keď prišla na miesto zrážky, videla tam už Q. C.ežať. Keď sa vracala z polikliniky, ani radšej nešla tadiaľ.
Z prečítanej výpovede svedkyne B. Q. vyplynulo, že dňa 24.6.2010 došla autobusom do W., išla k lekárovi na polikliniku, vystúpila na W. E.. a šla peši smerom k poliklinike, pričom tlačila detský kočík, kde mala vnuka. Prišla k priechodu pre chodcov, cez hlavnú cestu vedúcu k mostu ponad rieku. Išlo tam nákladné vozidlo prechádzajúce z kruhového objazdu, ktoré dávalo jej aj chodcom prednosť, aby prešli bezpečne na druhú stranu. Boli skupinka asi 4 chodcov, s ňou boli neznámi mladí ľudia. Ako prešla popred kamión dostala sa na druhú časť priechodu, vtedy začali viaceré vozidla trúbiť, pričom si pomyslela, že má rýchlo prejsť cez cestu, zrýchlila krok, prešla na chodník a pokračovala smerom k poliklinike. Za seba sa neotáčala, pretože dávala pozor na dieťa v kočíku. Až na poliklinike sa dozvedela, že malo dôjsť k zrazeniu chodkyne, nejakej ženy na kruhovom objazde, priebeh dopravnej nehody nevidela.
Z prečítanej výpovede svedkyne splnomocnenej zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Bratislava T.. Ľ. W. vyplynulo, že ich poistenkyňa J. Q. utrpela zranenia v dôsledku ktorých dňa 24.6.2010 zomrela. V dôsledku zranení jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, za ktorú si ich poisťovňa uplatňuje 3 697,08 eur, a v tomto zmysle sa aj pripájajú k trestnému konaniu.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy I..U. W. vyplynulo, že vodič vozidla DAF nemal možnosť spozorovať chodkyňu počas nehodového deja, a preto pre zabránenie dopravnej nehode bolo nutné, aby chodkyňa nevstúpila do vozovky. Zároveň znalec vypracoval doplnok k znaleckému posudku na základe rekonštrukcie dopravnej nehody, v ktorom uviedol, že vodič vozidla DAF obžalovaný
nemal možnosť chodkyňu nachádzajúcu sa v tesnej blízkosti vozidla spozorovať, na čom sa výraznou mierou podieľalo technické a konštrukčné riešenie kabíny vozidla, v súvislosti s nízkou telesnou výškou chodkyne, ako aj absencia zrkadla triedy VI., montáž ktorého však pre dané vozidlo podľa platnej legislatívy v čase nehody nebola povinná. Na záveroch znaleckého posudku a jeho doplnku na hlavnom pojednávaní zotrval , pričom uviedol, že v danom prípade, na mieste dopravnej nehody absentovali stopy, z ktorých by bolo možné presne určiť miesto zrážky a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba zo svedeckých výpovedí svedkov a spisového materiálu, pričom zároveň skonštatoval, že svedecké výpovede svedkov bývajú obvykle veľmi nepresné, pretože svedkovia a účastníci dopravnej nehody majú veľmi nízku pozorovaciu schopnosť, zároveň pripustil, že k vzniku dopravnej nehody mohlo dôjsť aj mimo prechodu pre chodcov.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva L.. L. C. J. L.. J. S. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti J. Q. bol úrazovo krvácavý šok pri otvorenej zlomenine pravého predkolenia, sériových zlomeninách rebiér obojstranne vpravo, s trhlinami pohrudnice, medzirebrového svalstva a medzirebrových ciev so zakrvácaním do pohrudnicovej dutiny vpravo, zlomenina panvy so zakrvácaním do brušnej dutiny a ďalších poraneniach, ktoré menovaná utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode. V danom prípade sa jednalo o smrť násilnú, išlo o dopravný úraz chodca pri zrážke s nákladným vozidlo, pričom je smrť menovanej v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Všetky zranenia poškodenej vykazovali známky vzniku počas života. Väčšina zranení poškodenej bola lokalizovaná v zadnej časti tela. V čase nehody sa poškodená podľa znalcov s poukazom na lokalizáciu zranení nachádzala mierne natočená zadnou časťou tela k prichádzajúcemu vozidlu.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia toxikológia I.. T. L. K.. vyplynulo, že poškodená J. Q. v čase dopravnej nehody nemala dokázanú prítomnosť etylalkoholu, resp. inej prchavej látky alebo liečiva t.j. že vyšetrením sa zistilo, že v odobratom biologickom materiály poškodenej sa nenachádzali toxikologicky významné aktívne látky, vrátane omamných a psychotropných, psychoaktívnych a návykových látok, v toxikologicky významnej koncentrácii.
Prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h Trestného zákona sa dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Prokuratúra kládla za vinu obžalovanému L. F., že ako vodič motorového vozidla zachytil po prechode pre chodcov práve prechádzajúcu J. Q., ktorá sa následne dostala pod jazdiace motorové vozidlo a utrpela zranenia v súvislosti s ktorými dňa 24.6.2010 v nemocnici zomrela, čím obvinený porušil ust.§4 odsek 1 písmeno e), písmeno f) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Podľa tohoto je vodič motorového vozidla povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, resp. dať prednosť chodcovi, ktorý vstupil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.
Podľa § 53 odsek 2 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v platnom znení chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.
Podľa § 53 odsek 4 citovaného zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.
Porušením dôležitej povinnosti je porušenie len takej povinnosti, ktoré má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. Medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin - konanie obvineného i poškodeného, treba hodnotiť každú príčinu osobitne.
Poškodená porušila ustanovenia § 53 odsek 2, odsek 4 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v platnom znení.
Obvinený mal porušiť ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno e), písmeno f) tohoto zákona.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však nebolo takéto porušenie zákona zo strany obžalovaného preukázané. Naopak znalec z odboru dopravy uviedol, že vzniku dopravnej nehody bolo možné zabrániť tým, že by chodkyňa nevstúpila do vozovky a navyše,že obžalovaný vodič vozidla nemal možnosť spozorovať chodkyňu počas nehodového deja. Bola vykonaná aj rekonštrukcia dopravnej nehody, pričom z tejto rekonštrukcie znalec vypracoval doplnok ku znaleckému posudku, z ktorého vyplynulo,že vodič nemal možnosť chodkyňu v tesnej blízkosti vozidla spozorovať, na čom sa výraznou mierou podieľalo aj technické a konštrukčné riešenie kabíny vozidla v súvislosti s nízkou telesnou výškou chodkyne, ako aj absencia zrkadla triedy VI., montáž ktorého pre dané vozidlo podľa platnej legislatívy v čase nehody nebola povinná. Znalec zároveň nevylúčil možnosť, že dopravná nehoda sa mohla stať aj mimo priechodu pre chodcov, a keďže pri zadokumentovaní dopravnej nehody neboli zistené žiadne stopy, nebolo možné ani presne určiť miesto zrážky vozidla a chodkyne.
Súd musí dôkazy vyhodnotiť starostlivo. Dôkazy musí súd posudzovať jednotlivo i v celku. Jednotlivým a celkovým posúdením dôkazov musí byť pre uznanie viny bez pochyby daný záver, že sa skutok stal, má všetky znaky trestného činu, a že ho spáchal obžalovaný.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní takéto skutočnosti preukázané neboli naopak, aj znaleckým dokazovaním bolo zistené, že nemožno jednoznačné určiť, že dopravná nehoda sa stala na priechode pre chodcov. Znalec potvrdil, že pozorovacie schopnosti svedkov pri dopravných nehodách sú veľmi otázne a nepresné, keďže na mieste dopravnej nehody neboli zaistené stopy, ktoré by mohli určiť presné miesto zrážky a obžalovaný mal obmedzený výhľad, navyše na priechode videl chodcov, ktorých púšťal a títo bezpečne prešli cez priechod pre chodcov. Zo svedeckých výpovedi vyplynulo, že poškodená sa ponáhlala. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva bolo preukázané, že zranenia utrpela v zadnej časti tela, čo nasvedčovalo jej náhlemu vstupu do vozovky bez toho, aby videla vozidlo obžalovaného.
Bez akejkoľvek pochybnosti nebolo preukázané, že skutok je trestným činom, teda že obžalovaný porušením povinnosti, ktoré sú mu určené zákonom spôsobil následok, a týmto následkom bola dopravná nehoda, v dôsledku ktorej poškodená zomrela.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa síce stal, neboli však naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, pretože chýbali objektívne, ale aj subjektívne znaky trestného činu.
S poukazom na takto vykonané dokazovanie nebolo možné jednoznačné ustáliť záver o vine obžalovaného a v zmysle zásady „in dubio pro reo“, bol súd povinný obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého
Rozsudku smeruje, do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom Smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.