Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-35-2023.pdf
PDF · 113.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č. L. G. XX, t. č. vo výkone väzby, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 24. októbra 2023
rozhodol:
Obžalovaná
C. T., nar. X. T. XXXX v U., bytom G. Č.Ť. L. G. XX, vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov od 20. apríla 2023
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
od presne nezisteného dňa roku 2019 do 18:30 hod. 20.04.2023 si v L. U. aj na iných miestach v rámci Trnavského kraja, najmä v W., doposiaľ nezisteným spôsobom zaobstarala psychotropné látky, a to metamfetamín (pervitín), ktoré predávala a distribuovala osobám, a to L. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej kúpil pervitín asi štyri-päťkrát a to vždy v množstve najmenej kubík, J. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorej ho štyrikrát dala v množstve jeden až jeden a pol dielu za to, že u nej mohla bývať, P. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej trikrát kúpil pervitín v roku 2023, L. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej pervitín kupuje minimálne štyri roky a to trikrát do mesiaca v množstve asi kubík, L. U.I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej kúpil pervitín najmenej dvakrát, C. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej kupoval pervitín a to najmenej tri-štyrikrát a kupoval si to od nej od roku 2021 v sume desať-pätnásť eur za dávku, D. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si od nej kupoval pervitín najmenej trikrát za sumu pätnásť- dvadsať eur, pričom 20.04.2023 v čase o 18:30 hod. bola obžalovaná zadržaná príslušníkmi polície a následne 20.04.2023 bola vykonaná obhliadka miesta nálezu v policajnom služobnom motorovom vozidle W. I., evidenčné číslo Q., a to v L. U.J. na ulici B. číslo X, na mieste vo vozidle, kde sedela obžalovaná po jej zadržaní hliadkou Policajného zboru, kde bola zaistená zatavená striekačka s bielou kryštalickou látkou - cca dvanásť dielikov o celkovej dĺžke dva centimetre, jeden a pol centimetra priemer označená ako stopa číslo 1, ktorá bola podrobená expertíznemu skúmaniu na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru Bratislava, kde bolo na základe znaleckého posudku sp. zn. U.- B.-Q.-V.-XXXX/XXXX zistené, že v tejto striekačke sa nachádza biely kryštalický materiál o hmotnosti 658 mg, pričom chemickou analýzou bolo zistené, že obsahuje účinnú látku metamfetamín s priemernou koncentráciou 77,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 511 mg absolútneho metamfetamínu, čo kriminalistický a expertízny ústav považuje za 13-51 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
neoprávnene prechovávala po akúkoľvek dobu inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, neoprávnene zadovážila a predávala psychotropnú látku a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a § 46 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanej aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu značky D., P. N. (stopa č. 1) a P. N. (stopa č. 3).
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát - Slovenská republika.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala na tunajší súd 13.09.2023 obžalobu na obžalovanú C. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní 24. októbra 2023 obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky položené súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku odpovedala „áno“.
Prokurátorka a obhajca JUDr. Igor Horanský zaujali stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie obžalovanej. Súd vyhlásenie obžalovanej prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa nevykoná v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku a vykoná sa dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 474), odpovede na lustráciu v databáze súdov (č. l. 475-477), odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 478-501), odpisu registra trestov (č. l. 502 a 503), odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 504 a 505), trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/6/2023 z 24. januára 2023 (č. l. 506), doložka právoplatnosti (č. l. 507) a oboznámením sa s vecnými dôkazmi - mobilným telefónom značky D., P. N. stopa č. 1 a P. N. stopa č. 3.
Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, že obžalovaná je od 20.04.2023 vo väzbe, ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby Leopoldov, na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 21Tp/9/2023 vydaného v prípravnom konaní. Vo vzťahu k väzbe obžalovanej má právomoc Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 2T/35/2023.
Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaná vystupuje alebo vystupovala ako strana trestného konania a účastníčka civilných konaní, poručenských konaní a exekučných konaní. Prevažná časť konaní je vedená na Okresnom súde Trnava a Okresnom súde Banská Bystrica.
Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaná má v období od 30. novembra 2017 do 6. decembra 2022 evidovaných dvadsaťjeden priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (nevenovanie sa plne riadeniu vozidla, nerešpektovanie dopravného značenia, prekročenie rýchlosti, zlý technický stav vozidla, vedenie vozidla v čase zadržania vodičského preukazu, vedenie vozidla bez platných dokladov na jeho vedenie a prevádzku, nekompletná povinná výbava vozidla, vedenie vozidla v čase odovzdaného vodičského oprávnenia, vedenie vozidla bez funkčného osvetlenia evidenčného čísla, obsluha mobilného telefónu, vedenie vozidla bez vodičského preukazu v čase odobratia na základe exekučného príkazu, nerešpektovanie dopravnej značky zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch). Priestupky boli riešené blokovými pokutami vo výške od 10,- eur do 100,- eur (najčastejšie 20,- eur), prípadne rozhodnutím o uložení pokuty vo výške 500,- eur a dvakrát vo výške 1 300,- eur spolu so zákazom činnosti na tridsať mesiacov alebo tridsaťšesť mesiacov.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne trestaná - jedenkrát na území Nemeckej spolkovej republiky a dvakrát na území Slovenskej republiky. AG Traunstein uložil obžalovanej rozhodnutím sp. zn. 525 Ls 110 Js 7845/2022 z 09.11.2022 za trestný čin nedovoleného vývozu alebo dovozu zbraní, strelných zbraní, ich súčastí a komponentov, streliva a výbušnín trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tri roky s probačným dohľadom, opatrenie zrušenia platnosti vodičského preukazu do 08.11.2024, opatrenie zákazu práce alebo činnosti s maloletými a opatrenie trvalej/dočasnej straty práva vykonávať verejnú funkciu alebo byť vymenovaný do verejnej funkcie, Okresný súd Piešťany trestným rozkazom sp. zn. 0T/6/2023 z 24.01.2023 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona peňažný trest vo výške 3 400,- eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na štyri roky, Okresný súd Trnava trestným rozkazom sp. zn. 0T/67/2023 zo 14.04.2023 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tridsaťšesť mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na päť rokov.
Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že dve trestné stíhania vedené voči obžalovanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona boli právoplatne skončené trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/6/2023 z 24.01.2023 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/67/2023 zo 14.04.2023. V trestnom stíhaní pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona bola 13.09.2023 podaná obžaloba na príslušný súd.
Zo skutkovej vety trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/6/2023 z 24. januára 2023 vyplynulo, že obžalovaná 23. januára 2023 v čase o 11:53 hod. viedla v Piešťanoch ako vodič osobné motorové vozidlo, hoci rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu U. z 22. decembra 2022, právoplatným 6. januára 2023, jej bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tridsať mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24. januára 2023.
Po otvorení zapečatených obálok súd oboznámil strany s vecnými dôkazmi zaistenými počas osobnej prehliadky obžalovanej vykonanej po jej zadržaní hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru W.. Išlo o mobilný telefón značky D. a dve P. N. (označené ako vecné stopy číslo 1 a 3). Všetky veci patria obžalovanej. Prostredníctvom mobilného telefónu komunikovala s osobami uvedenými v skutkovej vete obžaloby, ktorým predala alebo dala bezodplatne pervitín s účinnou látkou metametamín. P. N. používala pri konzumácii omamných a psychotropných látok (nachádzali sa v nich stopy metamfetamínu).
Obžalovaná sa k žiadnemu z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní nevyjadrila.
Prokurátorka v záverečnej reči s poukazom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré súd prijal, navrhla, aby súd obžalovanú uznal vinnou na skutkovom základe podanej obžaloby a aby jej uložil trest podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a to na nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovanú na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanej ochranný dohľad, navrhla dva roky, podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil v rámci ochranného dohľadu zákaz užívania psychotropných a omamných látok a aby rozhodol o prepadnutí veci a to mobilného telefónu značky D. a P. N. stopa č. 1 a stopa č. 3.
Obhajca s poukazom na vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré súd prijal, aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona a za použitia § 39 Trestného zákona navrhol, aby obžalovanej súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná chcela, aby súd zohľadnil, že pri uzatvorení spisu navrhla prokurátorke spoluprácu pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti v okolí U. a W., ktorá má väzby na S.. Po udelení práva posledného slova uviedla, že už bolo povedané asi všetko.
Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až sedem rokov.
Podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky a desať rokov.
Podľa § 172 ods. 6 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas, na viacerých osobách.
Podľa § 11 ods. 3 Trestného zákona zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
Podľa § 31 ods. 2 Trestného zákona trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.
Podľa § 31 ods. 3 Trestného zákona ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.
Podľa § 32 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.
Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby.
Podľa § 35 ods. 5 prvá veta Trestného zákona pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenia spočívajú najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Vo vzťahu k výroku o vine obžalovanej postačuje uviesť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a toto vyhlásenie po splnení všetkých zákonných podmienok bolo súdom prijaté.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu, bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť - priznanie a úprimné oľutovanie spáchania skutku a jedna priťažujúca okolnosť - vzhľadom na oboznámenú trestnú minulosť, dve relatívne čerstvé (v tomto kalendárnom roku) odsúdenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, bolo prihliadnuté na to, že obžalovaná už bola súdne trestaná za spáchanie trestného činu, pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je teda rovnovážny 1:1. Vzhľadom na učinené vyhlásenie obžalovanej, ktoré bolo prijaté súdom na hlavnom pojednávaní, aj vzhľadom na skutočnosť, že súd nepovažuje osobu obžalovanej za natoľko kriminálne narušenú, že by bolo potrebné na ňu pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, tak ako je aktuálne upravená v § 172 ods. 6 Trestného zákona (do 30. apríla 2022 v § 172 ods. 2 Trestného zákona) vo výmere desať rokov. Tento trest vzhľadom na postoj obžalovanej sa súdu zdal až príliš prísny, preto analogicky použil § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, tak ako je to pri dohode o vine a treste, a uložil obžalovanej znížený trest vo výmere pod dolnú hranicu a to v maximálnej možnej miere o jednu tretinu, teda vo výmere šesť rokov a osem mesiacov.
Taktiež boli analogicky použité ustanovenia vzťahujúce sa na konanie o dohode o vine a treste aj pri zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ako páchateľka obzvlášť závažného zločinu by podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mala byť obžalovaná zaradená do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, avšak toto vzhľadom na jej doterajší spôsob vedenia života, aj keď je tam nejaká trestná minulosť, vo výkone trestu odňatia slobody by sa ocitla po prvýkrát, tak maximálny stupeň stráženia by bol až príliš prísny. Súd má za to, že aj stredný stupeň stráženia, ako miernejší, bude postačujúci na nápravu obžalovanej a na zabezpečenie toho, aby trest plnil svoj účel.
Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, bol oboznámený mobilný telefón a dve sklenené fajky. Tieto veci boli zaistené pri osobnej prehliadke obžalovanej po jej zadržaní príslušníkmi Policajného zboru. Vzhľadom na to, že tieto veci boli použité pri páchaní trestnej činnosti, súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stane štát - Slovenská republika. Niet žiadnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktorá by ustanovovala inak.
Vzhľadom na to, že obžalovaná sa dopustila obzvlášť závažného zločinu, súd uložil obžalovanej obligatórny ochranný dohľad. Trestný zákon upravuje jeho výmeru od jedného roka do troch rokov. Dvojročný ochranný dohľad súd považoval za dostatočný. Pokiaľ ide o povinnosti obžalovanej, výrok rozsudku doslovne prevzal ustanovenie § 77 ods. 1 Trestného zákona. Aj keby ich súd neprezval do výroku svojho rozhodnutia, obžalovaná by tieto povinnosti mala v rámci uloženého ochranného dohľadu, teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z dôvodu právnej istoty obžalovanej i probačného a mediačného úradníka, ktorý bude nad obžalovanou vykonávať ochranný dohľad, súd citované ustanovenie poňal do výroku rozsudku. Na návrh prokurátorky sa súd stotožnil s tým, že v rámci ochranného dohľadu je vhodné uložiť obžalovanej i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok. Požívanie iných návykových látok totiž spôsobovalo obžalovanej nemalé problémy pred jej zadržaním a vzatím do väzby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný.
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.