Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-104-2023.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/104/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného S. N. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7T/62/2022 zo dňa 08.06.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2023, pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
S. N., nar. XX.XX.XXXX v S. N., trvale bytom H. E. XXX/XX, F.
u k l a d á
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7T/62/2022 zo dňa 08.06.2023 bol obžalovaný S. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.09.2022 v čase okolo 23.10 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ako vodič viedol na parkovisku pri reštaurácii Gall Caffe v obci Láb, osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, červenej metalízy, evidenčné číslo Z pričom sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavých predných dverí na mieste zaparkovaného osobného motorového značky Citroen Berlingo, evidenčné číslo Z následne v čase o 23.48 h bol podrobený dychovej skúške elektronickým meračom AlcoGuant6020 plus evidenčné číslo A410146 s nameranou hodnotu hodnota 1,40 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 00.15 h dňa 24.09.2022 mu bola nameraná hodnota 1,04 mg/l alkoholu v dychu, pričom pri dopravnej nehode poškodenému R. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. pri Z., S. XXX/X bola na motorovom vozidle značky Citroen Berlingo, evidenčné číslo MA XXXBL, spôsobená škoda podľa odborného vyjadrenia vo výške približne 300,- €.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona, uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- €. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného poriadku zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému R. V., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bydliskom S. XXX/X, N. pri Z., škodu vo výške 300,-€.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o treste. Prokurátor odôvodnil odvolanie tým, že vzhľadom na závažnosť skutku, podmienenú vysokou koncentráciou alkoholu v dychu, navrhuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne aj v kratšom trvaní. Obžalovanému bola nameraná hodnota 1,40 mg/l alkoholu v dychu, čo je cca 2,92 promile a opakovanou skúškou po polhodine mala dychová skúška hodnotu 1,04 mg/l, t.j. cca 2,17 promile. Podľa stanoviska Inštitútu forenzných medicínskych expertíz sa za ťažký stupeň opitosti považuje stav od 2 do 2,99 promile. Tento stav sa prejavuje dezorientáciou v osobe, priestore a čase, ťažkým útlmom, zvracaním, rozvrátenou motorikou, a teda ide o stav, ktorý jej vysokorizikový pre riadenie motorového vozidla, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo tým, že obžalovaný v takomto stave viedol osobné motorové vozidlo ktorým na parkovisku spôsobil dopravnú nehodu. Obžalovaný navyše popíjal alkoholické nápoje vedome pričom si musel byť vedomý toho, že po požití alkoholu nesmie riadiť motorové vozidlo a napriek tomu tento zákaz laxne porušil. Je preto zrejmé, že od začiatku išiel do reštaurácie s tým zámerom, že tam bude popíjať alkoholické nápoje a v stave po ich užití sa bude vracať s vozidlom späť. Ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody, respektíve alternatívnych trestov nemá dostatočný výchovný a ani odstrašujúci vplyv, pretože počet takýchto konaní nielenže neklesá, ale v mnohých prípadoch dochádza ešte aj k recidíve. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Obžalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátorka krajskej prokuratúry pridržiavala dôvodov odvolania a navrhla tomuto vyhovieť.
Obžalovaný uviedol, že chce, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ostalo nezmenené. Je zamestnaný, má príjem zhruba 700,-eur v hrubom, nemá už žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokuratúry bolo čiastočne opodstatnené, avšak nie v takom rozsahu, ako uvádzala prokuratúra. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie peňažného trestu, pretože tento trest je neprimerane mierny.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 28.10.2022 obžalobu na S. N. pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2023 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku a stanovisku prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal.
Následne súd prvého stupňa vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, evidenčnej karty vodiča a odpisu registra trestov. K výroku o náhrade škody súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním odborného vyjadrenia k hodnote opravy poškodeného motorového vozidla.
Výrok o vine obžalovaného nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval.
Odvolací súd úvodom konštatuje, že sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak 1:0, pričom správne postupoval súd prvého stupňa aj pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu však odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa, je uložený peňažný trest neprimerane mierny. Pri plnom uhradení peňažného trestu by totiž došlo k zahladeniu odsúdenia bez možnosti ďalšej kontroly obžalovaného a hlavne bez možnosti sankcionovania prípadných ďalších porušení zákona. Takýto trest, je preto z pohľadu jeho dosahu, trestom miernym. Zohľadňujúc výšku príjmu obžalovaného (650-700,-€) sa uložený peňažný trest vo výške 1.500,-€ síce môže javiť ako dostatočne prísny a pre obžalovaného aj citeľný, ale táto jednorazová sankcia nenapĺňa dlhodobý účel trestu. Prokuratúrou navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody (hoc aj kratšieho trvania) by bol naopak trestom neadekvátne prísnym, keďže by nijako nezohľadňoval spôsob spáchania činu a jeho následok a priorizoval by odstrašujúci efekt trestu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ochranný účel nepodmienečného trestu odňatia slobody je zavŕšený už jeho vykonaním. Zámerom odvolacieho súdu je však zabezpečiť dlhodobé a stabilné usmerňovanie správania sa obžalovaného, a to bez potreby obmedzenia jeho osobnej slobody. Krátkodobý benefit nepodmienečného trestu odňatia slobody by s ohľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu neprevýšil potenciálne dlhodobé benefity iného druhu trestu.
Z pohľadu odvolacieho súdu bolo preto nutné ukladať taký druh trestu, ktorý vytvorí podmienky na dlhodobé kontrolovanie obžalovaného. Takýmto trestom je trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na určenú skúšobnú dobu, ktorý je spôsobilý preveriť, či je obžalovaný schopný a ochotný viesť dlhodobo riadny život a pokiaľ nie, tak má potenciál obžalovaného účinne izolovať. Potreba takejto kontroly vyplýva aj zo skutočnosti, že v roku 2005 bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čo preukazuje že obžalovaný sa už v minulosti dopustil obdobného konania. Sťažnostný súd sa pritom stotožňuje s argumentáciou prokuratúry v tom smere, že obžalovaný si počínal nanajvýš ignorantsky, keď prišiel do reštauračného zariadenia na svojom motorovom vozidle a napriek tomu, že vedel, že s vozidlom bude musieť ešte jazdiť, požíval alkoholické nápoje. Práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude náležite kontrolovaný spôsob života obžalovaného a obžalovaný bude súčasne motivovaný viesť príkladný život. Hrozba premeny trestu odňatia slobody bude preto nielen dostatočne regulujúcim, ale súčasne aj dlhodobo obmedzujúcim faktorom, ktorý obžalovanému pomôže napraviť jeho ochabnutý prístup k dodržiavaniu zákonných predpisov.
Z týchto vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné zrušiť výrok o peňažnom treste, ako treste neprimerane miernom a uložiť obžalovanému taký druh a výmeru trestu, ktorý bude spôsobilý dlhodobo napĺňať účel trestu. Takýmto druhom trestu je trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Dĺžka trestu odňatia slobody, ktorá je na polovici upravenej trestnej sadzby (0-8 mesiacov) a dĺžka určenej skúšobnej doby, pritom zohľadňujú nielen naplnenie účelu trestu, ale súčasne sú vyjadrením individualizácie trestu.
Pretože obžalovaný závažným spôsobom porušil povinnosti vodiča, stotožnil sa odvolacím súd aj s rozsahom a dôvodnosťou trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov, tak ako ho uložil súd prvého stupňa, a tento druh a výmeru trestu poňal aj do svojho výroku o treste.
Záverom odvolacím súd uvádza, že výrok o náhrade škody nebol odvolaním žiadnou zo strán napadnutý, a preto ostal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nezmenený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.