Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-96-2011.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/96/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobkyne: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX N. proti žalovanej: Grand PLUS s.r.o. so sídlom Kováčska 65, 040 01 Košice, IČO: 36 198 056, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni mzdu v sume 896,14 Eur brutto s 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 706,37 Eur od 25.11.2008 do 1.12.2008 s 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 505,28 Eur od 2.12.2008 do zaplatenia a s 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 390,86 Eur od 25.11.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce v sume 706,37 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 25.11.2008 do zaplatenia a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 24 dní v sume 390,86 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 25.11.2008 do zaplatenia.
K návrhu na začatie konania sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.2.2009 a ktorý poukázal nato, že žalobkyni uhradil dňa 2.12.2008 sumu 286,96 Eur, pričom predložil súdu aj výpis z účtu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom bývalého právneho zástupcu žalovanej, oboznámením s pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/XXX/XXXX, s listinnými dôkazmi pripojenými v súdnom spise a zistil tento skutkový stav :
Žalobkyňa okrem náhrady mzdy žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovanou zo dňa 24.11.2008 je neplatné. Uvedené konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.1.2011 sp. zn. XXC/ XXX/XXXX-49 tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovanou zo dňa 24.11.2008 je neplatné a vec v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2011.
Z výpovede žalobkyne k predmetu konania, t. j. k náhrade mzdy zistil, že žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce v sume 706,37 Eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 24 dní v sume 390,86 Eur a poukázala nato, že nevyčerpaná dovolenka vyplýva z výplatnej pásky za mesiac august
2008. Zároveň uznala, že zo strany žalovanej jej bola poukázaná na jej účet v mesiaci december 2008 suma 201,09 Eur.
Bývalý právny zástupca k predmetu konania sa nevyjadril, poukázal iba na výpis z účtu, ktorý súdu doložil ako listinný dôkaz.
Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou do konania sp. zn. XXC/XXX/XXXX a to z výpisu s účtu súd zistil, že žalobkyni na jej účet bola poukázaná zo strany žalovanej v mesiaci december 2008 suma 201,09 Eur.
Z výplatnej pásky za mesiac august 2008 súd zistil, že zostatok dovolenky u žalobkyni predstavoval 24 dní a zároveň z uvedeného výplatného lístku súd zistil, že hrubá mzda u žalobkyni predstavovala sumu 10.561,- Sk, t. j. 350,56 Eur.
Predmetom tohto konania je zaplatenie mzdy v sume priemerného mesačného zárobku žalobkyni za výpovednú dobu dvoch mesiacov a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku ako aj zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania.
Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky v pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonané prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie vychádzajúc z výpovede žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyni potom, čo platne skončila pracovný pomer u žalovanej patrí v súlade s § 69 ods. 4 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, pričom výška tejto náhrady mzdy činila sumu 706,37 Eur brutto. Taktiež žalobkyňa má nárok aj na nevyčerpanú dovolenku a to za 24 dní, ktorú nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia jej pracovného pomeru okamžite u žalovanej a to taktiež v sume jej priemerného zárobku, pričom výška tejto mzdy za nevyčerpanú dovolenku činí sumu 390,86 Eur. Vzhľadom nato, že žalobkyni bola zo strany žalovanej poukázaná na jej účet v mesiaci december suma 201,09 Eur, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola, súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy jednak za výpovednú dobu dvoch mesiacov a jednak za nevyčerpanú dovolenku spolu v sume 896,14 Eur (706,37 + 390,86 Eur -201,09 Eur).
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania ; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 586/2008 účinného od 1.1.2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.
V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania činí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo.
Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj zaplatenia príslušenstva, a to úrokov z omeškania, tak ako je to vyšpecifikované vyššie v odôvodnení rozsudku. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so sumou 706,37 Eur, ktorá predstavuje náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 25.11.2008, teda tak ako to žiadala žalobkyňa, avšak výška týchto úrokov predstavuje v prvý deň omeškania 6,5 % a s touto sumou sa dostala do omeškania do 1.12.2008, nakoľko žalobkyni bola zo strany žalovanej v mesiaci december poukázaná na jej účet suma 201,09 Eur, následne sa žalovaná dostala do omeškania so sumou 505,28 Eur (706,37 - 201,09 Eur ) od 2.12.2008 do zaplatenia, výška úroku z omeškania taktiež predstavuje 6,5 % ročne a so sumou 390,86 Eur, ktorá suma predstavuje náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, sa žalovaná dostala do omeškania od 25.11.2008 taktiež do zaplatenia a výška úroku z omeškania je 6,5 % ročne.
Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že účastníci konania si neuplatnili právo na priznanie náhrady trov konania v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, súd o ich nároku vôbec nerozhodol, aj keď v danom prípade by súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok).